
V posledných rokoch sa čoraz viac seniorov zo západnej Európy rozhoduje prežiť jeseň svojho života v iných krajinách, vrátane Slovenska. Tento trend, ktorý sa týka predovšetkým Nemcov a Rakúšanov, ale aj Čechov, poukazuje na meniace sa potreby a preferencie staršej generácie. Odborníci predpokladajú, že tento jav sa bude rozširovať aj v ďalších európskych krajinách, ako sú Česko, Poľsko, Maďarsko či Španielsko.
Hlavným dôvodom odchodu seniorov do zahraničia sú ekonomické faktory. Náklady na život, a najmä na starostlivosť v domovoch dôchodcov, sú v západnej Európe veľmi vysoké. V Nemecku a Rakúsku sa mesačné náklady na jednotlivca v domove dôchodcov pohybujú od troch do štyroch tisíc eur, pričom zvyšok dopláca opatrovaný alebo jeho rodina. Na Slovensku sú tieto náklady výrazne nižšie, čo umožňuje seniorom s nižšími príjmami dôstojnejší život.
Príkladom je súkromné sociálne zariadenie Bonavita v Pohronskom Ruskove, kde mesačné náklady na klienta predstavujú približne tisíc eur. Nemecký poistný systém pritom klientom prispieva sumou okolo 700 eur. Tento rozdiel v nákladoch je pre mnohých seniorov rozhodujúci.
Tento trend však vyvoláva aj etické otázky. Sociologička Sylvia Porubänová upozorňuje na etický problém „odsunu neperspektívnych obyvateľov“ z rodnej vlasti, ktorí roky platili dane a odvody. Na druhej strane, pre seniorov vznikajú nové zaujímavé alternatívy, ako a kde stráviť jeseň života.
Sociologička Monika Čambáliková pripúšťa, že prílev klientov z cudziny môže vniesť do našich zariadení novú kvalitu či pracovné štandardy. Zároveň však nevylučuje, že tento jav spôsobí aj ďalšie roztváranie nožníc medzi bohatými a chudobnými Slovákmi. Ak budú mať seniorské domovy dostatok solventnej klientely z cudziny, môže to viesť k zvýšeniu cien a zníženiu dostupnosti pre slovenských občanov.
Prečítajte si tiež: Lieky hradené poisťovňou
Dobrotková pripomína, že krajské samosprávy evidujú stovky slovenských žiadateľov o umiestnenie v domovoch dôchodcov, ktorých nemôžu okamžite uspokojiť. Oproti tomu miesta v súkromných zariadeniach často zívajú prázdnotou. Prekážkou sú, prirodzene, ceny za služby.
Hoci sa čoraz viac seniorov rozhoduje pre život v zahraničí, väčšina nemeckých dôchodcov stále uprednostňuje život v domovoch dôchodcov v Nemecku. Tieto zariadenia ponúkajú rôzne typy starostlivosti a služieb, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám klientov.
Tradičné domovy dôchodcov poskytujú komplexnú starostlivosť o seniorov, ktorí potrebujú pomoc pri každodenných činnostiach. Tieto zariadenia ponúkajú ubytovanie, stravovanie, zdravotnú starostlivosť a sociálne aktivity.
Alternatívou k tradičným domovom dôchodcov je komunitné bývanie pre seniorov. Tento koncept, ktorý si získava čoraz väčšiu popularitu, umožňuje seniorom žiť vo vlastných bytoch, ale zároveň mať prístup k spoločným priestorom a aktivitám. Cieľom je vytvoriť komunitu, v ktorej sa seniori môžu navzájom podporovať a predchádzať osamelosti.
Príkladom je iniciatíva Dorothey Hoffmeisterovej, ktorá sa so svojimi priateľmi rozhodla vytvoriť komunitu, v ktorej by mohli spoločne tráviť jeseň života. Chceli žiť vo vlastných bytoch, ale ľahko sa stretávať niekde na blízku.
Prečítajte si tiež: Zoznam klubov dôchodcov v Petržalke
Nemecké ministerstvo rodiny odštartovalo program s názvom "gemeinschaftlich wohnen, selbstbestimmt leben" alebo "komunálne bývanie, nezávislý život", ktorý poskytuje finančnú podporu pre 29 modelov projektov komunitného života po celej krajine.
V Nemecku sa objavuje čoraz viac inovatívnych projektov, ktoré sa zameriavajú na modernizáciu domovov dôchodcov a prispôsobenie ich potrebám súčasnej generácie seniorov. Architekti sa snažia vytvárať priestory, ktoré sú nielen funkčné, ale aj esteticky príjemné a podporujú aktívny životný štýl.
Jacqueline Larssonová, architektka, sa venuje projektovaniu domovov dôchodcov. Jej pilotný projekt sa zameriava na prestavbu 100-ročného domu vo verejnom vlastníctve. Projekt si kladie za cieľ vytvoriť typ bývania, ktorý vychádza v ústrety potrebám moderných nemeckých seniorov.
Dôležitým aspektom je aj integrácia moderných technológií do domovov dôchodcov. Príkladom je bytový dom v Berlíne, ktorý je vybavený digitálnou tabuľou, kde si obyvatelia môžu vymieňať informácie medzi sebou a monitorovať spotrebu energie v reálnom čase.
Spoločnosť Helske People Care vyvíja projekt rezortov pre seniorov, ktoré budú pozostávať z rôznych typov zariadení, určených nielen na bývanie a pomoc pre seniorov, ale aj na napĺňanie špecifických potrieb. Prvý rezort bude stáť v nemeckom Bad Harzburgu. Ďalšie rezorty budú taktiež v Nemecku, v Essene, Kasseli, Bad Abbachu, Ennepetali a Norimbergu.
Prečítajte si tiež: Perspektívy pre domovy dôchodcov v Nemecku
Demografický vývoj Európy ukazuje neustály nárast počtu osôb v dôchodkovom veku. Predpokladá sa, že v období od roku 2017 do 2080 sa v krajinách EÚ viac ako zdvojnásobí podiel osôb starších ako 80 rokov a to zo súčasných 5,5 % až na 13 %. Týka sa to najmä najsilnejšej nemeckej ekonomiky. Podiel 60-ročných ľudí v Nemecku vzrastie na 13 % v niektorých regiónoch už v roku 2030.
Tieto demografické zmeny budú mať zásadný vplyv na systém starostlivosti o seniorov. Je potrebné hľadať nové a inovatívne riešenia, ktoré budú zohľadňovať meniace sa potreby a preferencie staršej generácie. Dôležitá je podpora komunitného bývania, integrácia moderných technológií a vytváranie priestorov, ktoré podporujú aktívny a dôstojný život v starobe.