
Zrakové postihnutie predstavuje významnú výzvu, ktorá zasahuje do mnohých oblastí života jednotlivca. Tento článok sa zaoberá problematikou sprístupňovania informácií zrakovo postihnutým osobám, pričom sa zameriava na štandardy a postupy, ktoré umožňujú rovnaký prístup k informáciám pre všetkých.
V dnešnej dobe sa web stal hlavným informačným, publikačným, komunikačným a prezentačným médiom. Pre inštitúcie, skupiny ľudí a jednotlivcov je web priestorom na prezentáciu vlastného názoru a vkusu. Ak má web osloviť a slúžiť širokému spektru používateľov, musí rešpektovať štandardy a pravidlá a byť prístupný pre všetkých. Cieľom tohto článku je poskytnúť prehľad o štandardoch a pravidlách pre webovú prezentáciu knižnice. Špecifikom prezentácie knižnice na webe je šírka poskytovaných informácií a služieb. Už pri tvorbe alebo dopĺňaní webového sídla knižnice je potrebné zamyslieť sa, akej skupine používateľov má slúžiť a čo má poskytovať. Knižnice musia počítať s tým, že ich web budú využívať rôzni používatelia - to znamená rôzneho veku, pohlavia, fyzických možností, intelektuálnych schopností, technických a technologických skúseností a zručností atď.
Sila webu spočíva v jeho univerzálnosti. Aby človek mohol využívať informácie, musí ich najprv prijať. Aby mohol informácie odovzdávať iným ľuďom, musí ich poskytovať vo forme, ktorú sú schopní prijať. Dominantné formy informácií sú určené na vnímanie zrakom. Ako sa s touto situáciou môžu vysporiadať ľudia s oslabeným zrakom alebo nevidiaci, ľudia nedoslýchaví alebo nepočujúci, ľudia, ktorí nemôžu osobne prísť k zdroju informácií a manipulovať s ich nosičmi kvôli telesnému postihnutiu, ako sú na tom dislektici, ľudia s poruchami učenia…? Postupne sa vyvinuli rôzne metódy sprístupňovania informácií týmto ľuďom, ale vždy to bolo akési náhradné riešenie, s dominantnou úlohou človeka - sprostredkovateľa, až dodatočne a obvykle nie úplne sprístupňujúce len nepatrnú časť toho, čo majú k dispozícii ľudia bez týchto znevýhodnení. Až informačné a komunikačné technológie (IKT) sľubujú a aj postupne prinášajú skutočné riešenie.
Významným dôvodom pre aplikáciu štandardov a pravidiel webu je skutočnosť, že niektoré z nich sú zahrnuté do Výnosu Ministerstva financií Slovenskej republiky z 9. júna 2010 o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy. Predpis č. 312/2010 Z. z.: Výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky z 9. Záväzný dokument, ktorý ustanovuje: technické štandardy, štandardy prístupnosti a funkčnosti webových stránok, štandardy použitia súborov, štandardy názvoslovia elektronických služieb, bezpečnostné štandardy, dátové štandardy, štandardy elektronických služieb, štandardy projektového riadenia. Výnos je doplnený Metodickým pokynom Ministerstva financií SR č. MF/23579/2011-165.
Aktuálna verzia (2.0) je k dispozícii od roku 2008 a reaguje na nové trendy v aplikácií technológií, ktoré všestranne pomáhajú používateľom. V slovenskom prostredí sú pravidlá tohto dokumentu zahrnuté do štandardov prístupnosti a funkčnosti webových stránok (v rámci Výnosu o štandardoch IS VS). K dokumentu bol organizáciou Web Accessibliblity in Mind (WebAIM) spracovaný tzv. kontrolný zoznam - WebAIM’s WCAG 2.0 Checklist, pomocou ktorého si môže tvorca webu overiť úroveň prístupnosti.
Prečítajte si tiež: Zrakovo postihnutí občania a zdravotná starostlivosť
Dokument obsahujúci odporúčania na tvorbu aplikácií a webových stránok takým spôsobom, ktorý umožní ich lepšie spracovanie asistenčnými technológiami a kvalitnejšie sprístupnenie informácií znevýhodneným používateľom. Dokumentácia zásad prístupnosti webových stránok pre ťažko zrakovo postihnutých používateľov. V súčasnosti je k dispozícii verzia 2.3 z 31. 5. 2005. Dokument obsahuje zhrnutie pravidiel prístupnosti usporiadaných podľa priority.
Dôraz sa kladie na to, aby web mohli využívať všetky skupiny obyvateľov a vedeli pracovať s jeho obsahom bez ohľadu na ich prípadné postihnutie alebo znevýhodnenie - to je prístupnosť (en. accessibility). V najširšom význame sa však prístupnosť nezameriava len na ľudí ako používateľov webu, ale zahŕňa aj technické zariadenia a technológie, ktoré s webom pracujú. V prvom rade je dôležité, aby bol web prístupný pre tzv. asistenčné technológie (t. j. zariadenia a služby, ktoré pomáhajú prekonávať používateľom niektoré z obmedzení - napr. fyzický hendikep, jazykovú bariéru). Okrem toho má byť web prístupný webovým prehliadačom (napr.
Prístupnosť teda znamená, že používateľ má prístup k webu (v zmysle obsahu vrátane navigácie a ovládacích prvkov), ktorý:
Prístupnosť úzko súvisí s použiteľnosťou (en. usability) a niekedy sa definície týchto termínov prekrývajú. Rozdiel môžeme vidieť v tom, že prístupnosť sa zameriava prevažne na spôsob, akým sa web využíva, a použiteľnosť viac súvisí s hodnotou informácií, ktoré web používateľovi poskytuje. Použiteľnosť je viac-menej subjektívna charakteristika, ktorá vychádza z toho, ako rýchlo vie používateľ nájsť na stránke potrebné informácie, pochopiť ich a použiť. Termíny použiteľnosť a prístupnosť by sa nemali zamieňať s termínom dostupnosť (en. availability).
Poskytnite ku všetkým "netextovým" prvkom (napr. pomocou "alt", "longdesc" alebo v obsahu konkrétneho prvku) textový ekvivalent. Medzi takéto "netextové" časti patria obrázky, grafické náhrady textu (vrátane symbolov), oblasti tzv. klikateľnej mapy, animácie.
Prečítajte si tiež: Lyžovanie so zrakovým postihnutím
Je potrebné zaistiť, aby boli všetky informácie prezentované pomocou farieb prístupné a zrozumiteľné aj bez použitia farieb, napr.
Farby písma a podkladu musia byť definované tak, aby boli dostatočne kontrastné. Kombinácie farby popredia (tj. napr. jomný kontrast. Minimálna hodnota rozdielu jasu je 125 bodov (maximum tejto hodnoty je 255), minimálna hodnota pre rozdiel farieb je 500 bodov (maximum tejto hodnoty je 765).
Zvýraznite dokumenty pomocou vhodných štrukturálnych prvkov. Používajte prvky hlavičky na vyjadrenie štruktúry dokumentu taktiež s ohľadom na ich špecifikáciu. Napr. v HTML, použite [H2] na označenie podsekcie [H1].
Prvky tvoriace nadpisy a zoznamy sú korektne vyznačené v zdrojovom kóde. Pri tvorbe webovej stránky používajte na vyznačovanie nadpisov a zoznamov značky nesúce sémantické informácie o štruktúre stránky. Nadpisy definujte pomocou značiek [H1], [H2] … [H6]. Vyhnite sa definovaniu nadpisov pomocou značky [font] alebo definovaním vlastnej triedy pre daný farové2 nadpisu. ho skutočne zaujímajú a nemusí čítať množstvo pre neho nezaujímavých informácií. Obdobným spôsobom ako nadpisy vyznačujte v dokumente zoznamy a ich jednotlivé položky.
Používajte prvky hlavičky na vyjadrenie štruktúry dokumentu taktiež s ohľadom na ich špecifikáciu. Napr. v HTML, použite [H2] na označenie podsekcie [H1]. Napr. v jazyku HTML zadajte atribút "lang" pri prvku HTML.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť na Slovensku
Používajte prvky hlavičky na vyjadrenie štruktúry dokumentu taktiež s ohľadom na ich špecifikáciu. Napr. ky. Napr. v HTML použite k zoskupeniu hlavičiek riadkov [THEAD], [TFOOT] a [TBODY], a [COL] a [COLGROUP] k zoskupeniu hlavičiek stĺpcov.
Problematika sprístupnenia tabuľky pre nevidiaceho používateľa je pomerne rozsiahla. je rozsiahla, je svojim spôsobom čitateľná pre nevidiaceho používateľa. predstavu o celkovom usporiadaní tabuľky, nemá napr. Pokiaľ je to možné neusporadúvajte informácie do tabuľky vždy. Niektoré jednoduché dáta je možné vyjadriť aj v netabuľkovej podobe. ste sa tabuľku doplniť o textové vyjadrenie jej účelu a popis jej obsahu.
Pri tabuľkách, ktoré sú použité len pre vytvorenie celkového rozloženia stránky, nedefinujte hlavičku, pätu atď. vne miery oproti mieram absolútnym.
Zorganizujte dokumenty tak, aby mohli byť čítané bez štýlov listu. Napr. aj keď je HTML dokument interpretovaný bez asociovaného štýlu listu, musí existovať možnosť prečítania tohto dokumentu.
Zaistite, aby boli stránky použiteľné aj keď budú tzv. skripty, aplety a iné programové objekty vypnuté alebo nebudú podporované. , poskytnite ekvivalentné informácie na alternatívnej prístupnej stránke. vajte "javascript:" ako cieľ odkazu).
V priebehu vývoja nástrojov pre tvorbu webových stránok sa v posledných rokoch presadili vo veľkej miere rôzne aktívne prvky (najčastejšie JavaScript). ňou vytvára najrôznejšie efekty, čím stránka získava na reprezentatívnosti a prehľadnosti pre čitateľov bez zrakového postihnutia a bez problémov používa myš. však pre zrakovo postihnutého používateľa veľmi ťažko prístupné, pre nevidiaceho používateľa môžu byť celkom neprístupné. dstupná aj pre tých používateľov, ktorí nedisponujú prehliadačmi podporujúcimi JavaScripty, alebo pre tých, ktorí majú v prehliadačoch podporu týchto prvkov vypnutá.
JavaScript sa často využíva pre vytváranie navigácie v podobe tzv. rozbalovacích ponúk odkazov. gie (napr. hlasový syntetizér), je táto ponuka v niektorých prípadoch neprístupná preto, že takýto objekt stránky, na ktorý je potrebné kliknúť myšou k jeho rozbaleniu, sa neprejaví ako aktívny prvok. uvedeného dôvodu odporúčame vytvoriť zoznam štandardných odkazov, ktoré by nahrádzali odkazy skryté v tzv. Ďalšou možnosťou je naprogramovať tzv.
Používajte W3C technológie (podľa špecifikácie) a dodržiavajte smernice prístupnosti.
Kód web stránok zodpovedá niektorej zverejnenej finálnej špecifikácii jazyka HTML alebo XHTML. Kód stránok je validný podľa niektorej zo zverejnených formálnych gramatík, napr. HTML 4.01 Transitional, XHTML 1.0 Strict. Niektoré pomocné technológie (napr. e obrazovky) môžu mať so sprístupnením tzv. nevalidných stránok problémy (takáto nevalidná stránka môže spôsobiť aj poruchu prehliadača). . To, či je kód stránky validný, zistíte napr.
Automatická zmena obsahu stránky môže pre používateľa so zrakovým postihnutím predstavovať zásadnú prekážku. stupňujú webovú stránku tak, že ju najprv spracujú do podoby čitateľnej pre nevidiacich a až následne ju nevidiaci používateľ môže spracovávať.
Z označenia každého odkazu je zrejmé, kam vedie, a to nezávisle na tom, či je používateľ oboznámený s okolitým kontextom daného odkazu. Väčšina nevidiacich používateľov sa obvykle najprv oboznámi s obsahom celej stránky prezretím odkazov na stránke a až potom číta celý obsah stránky. Označením odkazu sa rozumie kombinácia samotného textu odkazu tzn. Pokiaľ je to možné, mal by byť cieľ odkazu zrejmý už zo samotného textu odkazu.
Na definíciu tabuliek, tzv. rámov apod. a (napr. t smaller, larger, percent a jednotiek em a ex, aby v prípade, keď je písmo pre čitateľa príliš malé, bolo možné ho pomocou prostriedkov prehliadača.
Život so zrakovým postihnutím môže byť spojený s rôznymi výzvami. Našťastie, existujú kompenzačné pomôcky a technológie, ktoré môžu výrazne zlepšiť kvalitu života a podporiť samostatnosť zrakovo postihnutých osôb.
Ponúka špeciálne funkcie, ktoré uľahčujú jeho používanie, ako napríklad hlasové ovládanie, hmatové tlačidlá a predinštalované aplikácie pre nevidiacich. Mobilný telefón BlindShell Classic 3 bol ocenený ako najlepší produkt na veľtrhu SightCity vo Frankfurte a získal cenu FeelVision Award 2025.
Aplikácia Sám v múzeu uľahčuje orientáciu nevidiacim a slabozrakým návštevníkom v priestoroch expozície Rodošto - pamätný dom Františka II Rákocziho. Expozícia je inštalovaná v priestoroch Východoslovenského múzea Hrnčiarska 9 v Košiciach. V priestoroch múzea sú inštalované vysielače, takzvané Proximity Beacons. Tie sú rozmiestnené v miestnostiach tak, aby pokrývali miestnosť a vytvárali dostatočnú sieť signálov na zabezpečenie potrebnej lokalizácie v priestore. Senzory vysielajú bluetooth signál a sú plne bezobslužné. Ďalším komponentom je aplikácia v mobilnom telefóne. Aplikácia Sám v múzeu je dostupná cez App Store alebo Google Play. Do svojho telefónu si ju môže nainštalovať ktokoľvek.
Aplikácia prijíma signál zo senzorov umiestnených v miestnosti. Na základe prijatých signálov a zabudovanej mapy miestnosti vypočíta polohu mobilného telefónu v miestnosti. Senzory v miestnostiach svojím signálom rozdelia miestnosť do oblastí. Aplikácia výpočtom zistí, v ktorej oblasti sa telefón nachádza. Na základe zistenej polohy prehrá priradenú informáciu používateľovi. Pri pohybe v priestoroch expozície sa používateľ spolu s telefónom presúva medzi jednotlivými oblasťami. Aplikácia túto zmenu detekuje a prehráva príslušné informácie priradené k jednotlivým oblastiam. Rýchlosť detekcie a tým aj reakcie aplikácie na zmenu oblasti je daná rôznymi faktormi.
Aplikácia je určená pre bežných návštevníkov aj pre návštevníkov so zrakovým postihnutím. Pri používaní aplikácie so zapnutým čítačom obrazovky Voice Over, Talkback či iným je tento stav rozpoznaný aplikáciou. V tomto režime sú používateľovi následne prezentované aj informácie opisujúce priestory a jednotlivé exponáty s priradeným popisom. Zrakovo postihnutý návštevník následne získa lepší obraz o tom, v akých priestoroch sa nachádza, čo je umiestnené za sklenenou vitrínou, alebo čo je zavesené na stene.
Po nainštalovaní aplikácie nie sú prístupné informácie o vystavených exponátoch ani jednotlivé opisné či navigačné informácie. Návštevník je tak motivovaný navštíviť priestory múzea. Priamo v priestoroch Rodošto dôjde k odblokovaniu jednotlivých informácii. K odblokovaniu dochádza postupne, ako návštevník prechádza jednotlivými miestnosťami s inštalovanými senzormi. Po absolvovaní prehliadky ostávajú údaje odblokované a návštevník si ich môže opakovane prehrať, aj keď sa bude nachádzať mimo priestorov múzea.
Pri vstupe do priestoru s inštalovanými senzormi v úvode expozície je automaticky prehraná úvodná dramatizovaná pasáž s výkladom. Tá má za úlohu uviesť návštevníka do témy prehliadky. Po vstupe do prvej miestnosti je na úvod prehraná (čítačom prečítaná) informácia o tvare miestnosti a o smere prehliadky. Následne je automaticky spustené prehrávanie historického výkladu. Pri prehrávaní výkladu sa v spodnej časti aplikácie zobrazuje mini prehrávač zvuku. Zobrazuje sa priebeh prehrávania a vpravo sa nachádza tlačidlo Stop na pozastavenie prehrávania. Pri pohybe v prehliadke prechádzame jednotlivými oblasťami vymedzenými senzormi. Pri vstupe do oblasti, ktorá je priradená ku konkrétnemu exponátu, je prečítaný opis exponátu a následne sa spustí prehrávanie historického výkladu. Pri vstupe do nasledujúcej miestnosti je čítačom prečítaný jej názov a opis miestnosti. Aplikácia sa ovláda štandardnými gestami na ovládanie dotykového mobilného telefónu. Pri prehliadke v priestoroch múzea nie je potrebná žiadna obsluha aplikácie. Následne, ak sa nachádzame mimo priestorov múzea, je možné opätovne prehrať jednotlivé historické výklady, ako aj prečítať orientačné a opisné informácie. Informácie týkajúce sa jednej miestnosti a exponátov v nej vystavených sa nachádzajú usporiadané pod sebou v okne aplikácie. Každý exponát obsahuje obrázok, za ktorým nasleduje opisná informácia pre čítač a tlačidlo na spustenie historického výkladu. Po dvojkliku na obrázok sa otvorí detail exponátu. Ten obsahuje obrázok a text historického výkladu.
Prechod do nasledujúcej miestnosti zvolíme tak, že v ľavom hornom rohu rozbalíme bočný panel so zoznamom miestností a dvojitým ťuknutím na názov požadovanej miestnosti aktivujeme zobrazenie jej údajov. Ak sme s aplikáciou ešte nenavštívili priestory Rodošto, potom v tomto zozname nie je možné zvoliť žiadnu miestnosť. Čítač nám ich hlási ako neobjavené. Ak sme navštívili priestory expozície, jednotlivé navštívené miestnosti je možné aktivovať, čítač ich oznamuje ako objavené. Jednotlivé exponáty s priradeným popisom sú aplikáciou pomenované ako interaktívne body. V pravom hornom rohu sa nachádza tlačidlo Viac možností s jednou položkou Obnoviť prehliadku. Táto funkcia slúži na uvedenie aplikácie do východiskového stavu tak, ako by ešte nenavštívila priestory expozície. Potvrdenie tejto funkcie spôsobí, že všetky miestnosti budú neobjavené a mimo priestorov expozície budú informácie v aplikácii nedostupné.
Aplikácia je prínosom pre zrakovo postihnutých návštevníkov. Umožňuje vytvoriť si lepšiu predstavu o priestoroch, v ktorých sa nachádzame ako aj o vystavených exponátoch. Nie všetko sa dá spoznať hmatom a zvlášť to platí v múzeu. Opis z aplikácie preto pomáha zlepšiť zážitok z návštevy múzea. Aplikácia je prvou lastovičkou svojho druhu, kde táto technológia bola použitá nielen na opis exponátov ale aj na zlepšenie orientácie pre zrakovo postihnutých návštevníkov.
Pilotný projekt informačného systému pre nevidiacich a slabozrakých (InforM8) je realizovaný na Mestskom úrade v Trnave vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.
Ako používať aplikáciu InforM8:
Štandard OOM sa týka zoznamu povinností, ktorý každému umožňuje prístup na určité miesto bez potreby pomoci. Musí preto mať niekoľko na to určených produktov, predovšetkým: Vytvorené prístupové cesty pre zrakovo postihnutých, Hlásenia prispôsobené pre sluchovo postihnutých, Infraštruktúra umožňujúca prístup na invalidnom vozíku.
Každý musí vedieť do budovy vstúpiť bezpečne a bez pomoci. Niekedy sa musí nainštalovať rampa, aby sa to dalo dosiahnuť. OOM majú zvonček, ktorým informujú pracovníka na recepcii o svojom príchode. Nachádza sa vo výške 90 a 130 cm, v blízkosti dverí. Vo vzdialenosti 40 cm od zvončeka nesmú byť žiadne prekážky.
Pre zrakovo postihnutých a slepých sa musia na zemi umiestniť súvislé vodiace pásy a musia byť v smere pohybu, aby pomohli ľuďom pri orientácii. Orientačné pomôcky musia byť jasné viditeľné a musia končiť 97,5 cm pred dverami Ak nie sú automatické, tak na strane dverí, kde sa nachádza kľučka, ak sú automatické, tak v strede.
Schodisko sa musí prispôsobiť tak, aby ho každý našiel a dokázal odhadnúť, do akej miery bude chodenie po ňom namáhavé. Na tento účel existuje niekoľko doplnkov, ako sú hmatové dosky alebo kolíky inštalované 50 cm od prvého schodu, alebo viditeľné stúpačky na prvom a poslednom schodíku. Protišmykové hrany schodiska minimalizujú riziko pádu. Odporúča sa tiež pridať zábradlie s nasledujúcimi vlastnosťami:
Kúpeľne sú medzi najproblematickejšími miestami pre ľudí s obmedzenou mobilitou. Sú často veľmi malé a nachádzajú sa v rohu, aby sa ušetrilo miesto. Toalety a sprchy sa často stávajú neprístupnými hlavne pre ľudí na invalidnom vozíku.
Jedna z podmienok je umiestnenie toalety vhodnej pre OOM na takom mieste, kde sa dá manévrovať na invalidnom vozíku. Je to možné, ak sa nechá v kabínke alebo vonku pred dverami kruhový priestor s priemerom 149,4 cm. Pred všetkým vybavením v kúpeľni sa musí nechať priestor 128 cm na 79,2 cm, aby sa pred neho dalo umiestniť invalidný vozík. Okrem toho musí byť toaleta vo výške od 45 do 50 cm. Cenovo dostupnejšie a pracovne nenáročné je aj prispôsobenie existujúcej toalety pomocou zvýšeného sedadla. Ďalším nevyhnutným prvkom je inštalácia držadla, ktoré sa má nainštalovať bezpečne vo výške 70 až 80 cm. Musí byť vo výške od 40 do 45 cm od misy.
V rámci dodržania štandardu pre OOM sa má umývadlo umiestniť: spodná časť vo výške 70 cm a horná časť vo výške 85 cm od zeme. Jeho hĺbka a veľkosť sú vhodné na použitie osobou na invalidnom vozíku. Použitie ventilu musí byť možné pre každého v sede a bez otáčania zápästia. Je preto nevyhnutné mať vhodnú vodovodnú batériu. A v neposlednom rade by ostatné vybavenie, napríklad dávkovače mydla alebo vysúšače rúk mali byť umiestnené v maximálnej výške 128 cm.
Aby boli vhodné pre …
tags: #zrakovo #postihnuti #spristupnovanie #informacii #standardy