Zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti: Podmienky a postup

Náhradná rodinná starostlivosť je komplex opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť maloletým deťom, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastnej rodine, prostredie pre ich zdravý vývoj a výchovu. Slovenská legislatíva, predovšetkým Zákon o rodine a Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, upravuje rôzne formy náhradnej starostlivosti s cieľom zabezpečiť, aby každé dieťa malo možnosť vyrastať v bezpečnom a podnetnom prostredí.

Čo je náhradná starostlivosť?

Náhradná starostlivosť je definovaná ako súbor dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, keď rodičia túto starostlivosť nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Základnými predpokladmi náhradnej starostlivosti teda vždy sú dočasnosť a absencia riadnej osobnej starostlivosti zo strany rodičov dieťaťa. Len v prípade, ak rodičia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nemôžu zabezpečiť starostlivosť o dieťa, prichádza do úvahy zverenie dieťaťa do starostlivosti inej osoby. Ide napr. o prípady rodičov alebo rodiča, ktorí sa zo zdravotných dôvodov nemôžu o dieťa postarať, ale aj o prípady opustenia dieťaťa zo strany rodičov.

Nech sú dôvody akékoľvek, Zákon o rodine vždy uprednostňuje starostlivosť rodičov pred starostlivosťou iných osôb a preto prípadné zverenie do náhradnej starostlivosti má mať charakter dočasný, čo umožňuje rodičom dieťaťa usporiadať ich život tak, aby sa dokázali o dieťa riadne v budúcnosti starať. Pokiaľ odpadnú dôvody, pre ktoré bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, môžu rodičia alebo jeden z nich kedykoľvek požiadať súd o zrušenie náhradnej starostlivosti.

Nejde však len o „mechanické“ odstránenie pôvodných nedostatkov starostlivosti rodičov. Aj keď súd má uprednostniť starostlivosť rodičov pred inými osobami, vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa a teda posudzuje úroveň kvality starostlivosti u rodičov a u osoby, v ktorej náhradnej starostlivosti sa dieťa nachádza a posudzuje citové väzby dieťaťa na rodičov a na osobu v ktorej náhradnej starostlivosti sa dieťa nachádza. Výsledkom má byť najlepšie riešenie pre dieťa.

Formy náhradnej starostlivosti

Náhradná osobná starostlivosť o dieťa vzniká len na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Zákon o rodine pozná tri formy náhradnej starostlivosti, a to:

Prečítajte si tiež: Príspevok na pestúnsku starostlivosť

• Zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby
• Zverenie do pestúnskej starostlivosti
• Zverenie do ústavnej starostlivosti

Pokiaľ nastane stav, kedy sa dieťa ocitne bez riadnej starostlivosti rodičov, je nevyhnutné čo najskôr dieťaťu zabezpečiť náhradnú starostlivosť, tak aby nebola ohrozená výchova a vývin maloletého. Pri zabezpečovaní náhradnej starostlivosti sa uprednostňuje zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej alebo pestúnskej starostlivosti pred ústavnou starostlivosťou.

Zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti (NOS)

Náhradná osobná starostlivosť (NOS) je jednou z foriem náhradnej starostlivosti upravená v Zákone o rodine. Ide o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča. Zákon umožňuje, aby bolo dieťa zverené inému občanovi, ktorý zabezpečí jeho riadnu výchovu. O zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti rozhoduje súd a keďže je to vždy rozhodnutie veľmi závažné, musí nevyhnutne osoba, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti spĺňať predpoklady zabezpečujúce riadnu výchovu dieťaťa v jeho najlepšom záujme.

Podmienky pre zverenie do NOS

Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledovné kritériá:

1. Má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
2. Má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
3. Má osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne.
4. Spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Súd vždy uprednostní zverenie do náhradnej starostlivosti príbuzného maloletého dieťaťa v záujme zachovania kontaktu s rodinou do ktorej dieťa patrí, pokiaľ spĺňa uvedené predpoklady.

Práva a povinnosti osoby vykonávajúcej NOS

Súd v rozhodnutí, ktorým zverí maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti zároveň určí rozsah jej práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Okrem povinnosti sa osobne riadne starať o maloleté dieťa má táto osoba právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok avšak len v bežných veciach. Vo veciach podstatných rozhodujú i naďalej rodičia maloletého dieťaťa spoločne. Pokiaľ sa však táto osoba domnieva, že rodičia rozhodli v podstatnej veci nesprávne a v rozpore so záujmom maloletého, môže vec predložiť súdu.

Prečítajte si tiež: Sprievodca: Rodičovský príspevok pre otcov

Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Okrem rozhodovania v podstatných veciach maloletého dieťaťa, majú rodičia zachovanú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu ako aj právo sa s maloletým dieťaťom stretávať. Súd v rozhodnutí, ktorým zverí maloleté dieťa do náhradnej starostlivosti zároveň určí výšku výživného, ktorou každý z rodičov bude prispievať na výživu dieťaťa k rukám osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Pokiaľ sa rodičia a táto osoba nedohodnú o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom, upraví styk súd.

Ako postupovať pri zverení dieťaťa do NOS?

Pokiaľ sa domnievate, že rodičia maloletého dieťaťa nedokážu zabezpečiť riadnu výchovu maloletého dieťaťa, odporúčame predovšetkým kontaktovať miestne príslušný ÚPSVAR, ktorý môže poskytnúť rodičom potrebnú pomoc a poradenstvo pri starostlivosti o dieťa. Prvoradá má byť snaha o zachovanie biologickej rodiny dieťaťa, pokiaľ to je možné. Všetky kroky smerujúce k prípadnej náhradnej osobnej starostlivosti odporúčame konzultovať s ÚPSVAR.

Pokiaľ nedôjde k náprave a je ohrozená starostlivosť o dieťa i naďalej, odporúčame podať na okresnom súde v mieste bydliska dieťaťa návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko maloleté dieťa.

Čo má obsahovať návrh na zverenie dieťaťa do NOS?

1. Osobné údaje navrhovateľa - osoby, ktorá navrhuje zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti vrátane uvedenia príbuzenského vzťahu s dieťaťom ak existuje, Rovnako je potrebné uviesť osobné údaje rodičov maloletého dieťaťa a samotného maloletého dieťaťa. Osobnými údajmi treba rozumieť najmä meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a občianstvo.
2. Podrobné opísanie dôvodov a skutočností, pre ktoré rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa. Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a z akých dôvodov. Je nevyhnutné v návrhu súdu podrobne vysvetliť prečo je pre dieťa nevyhnutné odňatie jeho rodičom, v čom konkrétne starostlivosť zanedbávajú.
3. Skutočnosti preukazujúce vhodnosť fyzickej osoby - navrhovateľa pre náhradnú osobnú starostlivosť o dieťa.
4. Výšku výživného na maloleté dieťa. Výška výživného by mala na jednej strane zodpovedať opodstatneným výdavkom maloletého dieťaťa a na druhej strane majetkovým pomerom, schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Výživné sa určuje podľa rovnakých princípov ako v prípade úpravy výživného pri zverení dieťaťa jednému z rodičov. Pre účely riadneho určenia výživného je potrebné súdu špecifikovať výdavky na maloleté dieťa a na domácnosť v ktorej bude žiť.
5. Úprava styku rodičov s maloletým dieťaťom. Pokiaľ sa osoba, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti nedokáže s rodičmi maloletého dieťaťa riadne dohodnúť na vhodnej úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom je potrebné v návrhu požiadať súd aj o úpravu styku rodičov s maloletým dieťaťom. Je v záujme dieťaťa, aby malo zachovaný riadny kontakt s rodičmi. Netreba zabúdať, že náhradná starostlivosť má mať dočasný charakter a pokiaľ dôvody odpadnú je v záujme dieťaťa návrat k rodičom.
6. Návrh na súd adresujte miestne príslušnému okresnému súdu v troch vyhotoveniach.

Aké prílohy priložiť k návrhu?

1. Rodný list maloletého dieťaťa a rodný list osoby, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
2. Doklady preukazujúce príjmy tejto osoby a spolužijúcich osôb a opodstatnené výdavky na domácnosť v ktorej bude maloleté dieťa žiť.
3. Doklady preukazujúce výdavky na maloleté dieťa.

Po podaní návrhu na súde súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom v prvom rade vykoná výsluch účastníkov konania a vykoná ďalšie potrebné dokazovanie vo veci. Súd sa v prvom rade zameria na zistenie, či rodičia sa skutočne nedokážu o maloleté dieťa riadne postarať. Pokiaľ súd dospeje k názoru, že je nevyhnutné dieťa zveriť do náhradnej starostlivosti tak sa v ďalšom konaní zameria na určenie osoby, ktorá bude najvhodnejšia pre zverenie dieťaťa do jej náhradnej starostlivosti. Súd nie je viazaný návrhom a teda môže dieťa zveriť aj do starostlivosti inej fyzickej osoby ako navrhovateľa, príp. môže rozhodnúť o inej forme náhradnej starostlivosti. Pokiaľ súd zverí dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby zároveň určí rozsah jej práv a povinností voči maloletému dieťaťu, rodičom určí výživné a príp. upraví ich styk s maloletým. Na základe vykonaného dokazovania súd vo veci rozhodne. Súd rozhoduje rozsudkom, ktorý sa doručuje účastníkom konania s možnosťou odvolania proti jeho výroku. Odporúčame na doručený rozsudok vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti.

Pestúnska starostlivosť

Pestúnska starostlivosť je ďalšou formou náhradnej starostlivosti, ktorú upravuje Zákon o rodine a Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Do pestúnskej starostlivosti je možné zveriť maloleté dieťa v prípade, ak je to v jeho najlepšom záujme a ak nie je možné zabezpečiť mu riadnu výchovu inou, vhodnejšou a trvalou formou v jeho biologickej rodine alebo osvojením.

Prečítajte si tiež: Výchova dieťaťa rodičom

Na rozdiel od osvojenia a náhradnej osobnej starostlivosti má pestún nárok na príspevok na napĺňanie potrieb dieťaťa až do skončenia povinnej školskej dochádzky, alebo až do skončenia prípravy na budúce povolanie až do 25 roku života. Rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu vymedzuje súd.

Kto sa môže stať pestúnom?

Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledovné kritériá:

• Má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
• Má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
• Má osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne.
• Je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť.
• Spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Práva a povinnosti pestúna

Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi.

Ústavná starostlivosť

Ústavná starostlivosť je forma náhradnej starostlivosti, ktorá sa využíva v prípadoch, keď nie je možné zabezpečiť dieťaťu starostlivosť v rodinnom prostredí. Dieťa je umiestnené v zariadení ústavnej starostlivosti, ako je detský domov. Slovenská Republika je v rámci Európskej únie z pomedzi 27 krajín na 8 mieste v počte detí umiestnených v ústavoch detských domovov. Cieľom je znižovať počet detí v ústavnej starostlivosti a uprednostňovať rodinné formy náhradnej starostlivosti.

Profesionálna náhradná rodina (PNR)

Medzi efektívne formy náhradnej starostlivosti, maximálne sa približujúcej náhradnej rodinnej starostlivosti patrí aj starostlivosť v profesionálnej náhradnej rodine, ktorú môže zriadiť subjekt na vykonávanie ústavnej starostlivosti nariadenej súdom. Profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť deťom s nariadenou ústavnou výchovou vo svojom vlastnom rodinnom prostredí a to 24 hodín denne. V tomto je výkon profesionálneho rodičovstva svojou formou podobný náhradnej rodinnej starostlivosti. Profesionálna náhradná rodina je však organizačnou súčasťou detského domova. Profesionálne náhradné rodičovstvo nie je rodinnoprávnym, ale pracovnoprávnym vzťahom. Jeden profesionálny rodič môže mať v osobnej starostlivosti najviac tri deti.

Osvojenie (Adopcia)

Osvojenie je trvalé riešenie pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej rodine. Na základe rozhodnutia súdu vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom právny vzťah, ktorý je rovnocenný vzťahu medzi biologickými rodičmi a deťmi. Osvojiteľ nadobúda práva a povinnosti rodiča voči dieťaťu. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Pred jeho rozhodnutím musí uplynúť doba 9 mesiacov predosvojiteľskej starostlivosti, počas ktorých sa záujemcovia starajú o dieťa na vlastné náklady.

Medzištátne osvojenie

Ak sa pre dieťa nedarí nájsť náhradnú rodinu v krajine pôvodu, je možným riešením medzištátne osvojenie. Slovenská republika sa stala s účinnosťou od 1.10.2001 zmluvným štátom Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach.

Vyživovacia povinnosť

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné sa živiť samé. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Elektronické služby v oblasti rodinného práva

V súčasnej dobe je možné mnohé úkony v oblasti rodinného práva vybaviť elektronicky, čo šetrí čas a znižuje potrebu osobného kontaktu. Ak potrebujete právne zastúpenie na súde, je možné ho prevziať aj bez osobného stretnutia. Z pohodlia domova môžete udeliť plnú moc aj doručiť dôkazy pre súd v elektronickej forme. Akékoľvek podanie na súd alebo iný orgán verejnej moci sa realizujú výlučne elektronicky, prostredníctvom zabezpečenej dátovej schránky.

Príklad z praxe

Situácia: Sme starí rodičia maloletého vnuka (koncom apríla bude mať 4 roky). Náš syn, otec dieťaťa, a matka dieťaťa nie sú zosobášení. Pôvodne žili v spoločnej domácnosti, ale už vyše roka nežijú spolu, pretože matka dieťaťa ukončila partnerský vzťah s naším synom pre jeho agresívnu povahu. Dôsledkom toho boli časté výbuchy nekontrolovanej zlosti, ničenie bytového zariadenia ako aj fyzické útoky na matku dieťaťa. V týchto dňoch súd rozhodol o vyšetrovacej väzbe nášho syna z dôvodu nebezpečného prenasledovania matky dieťaťa, nebezpečného vyhrážania ako aj jej ohrozovania a ohrozovania ich spoločného dieťaťa. Matka dieťaťa chodí dlhodobo pracovať na turnusy do Rakúska a najbližšie do Nemecka, nakoľko potrebuje zarobiť peniaze na výživu a výchovu svojho dieťaťa, pretože náš syn jej finančne na starostlivosť o dieťa neprispieval. Náš syn je patologickým hráčom a liečbu vždy odmietal. Matka dieťaťa zatiaľ nežiadala súd o zverenie dieťaťa do jej výlučnej starostlivosti, nakoľko sa obávala o svoju bezpečnosť. Nedávno, po nebezpečnom vyčíňaní nášho syna, podala trestné oznámenie, na základe ktorého sa udiali hore uvedené skutočnosti. Maloletý vnuk často býva u nás, má k nám veľmi dobrý vzťah a u nás nachádza pokoj a pocit bezpečia. K matke dieťaťa máme pozitívny vzťah a v zložitých situáciách sme stáli na jej strane. Vzhľadom na to matka maloletého vnuka súhlasí s možným predbežným opatrením, aby bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti starých rodičov, nakoľko chodí pracovať do zahraničia. Ja ešte pracujem ako stredoškolská učiteľka v trvalom pracovnom pomere, manžel je dôchodca.

Riešenie: V tomto prípade ide o tzv. náhradnú osobnú starostlivosť. Súd zverí dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti pokiaľ je to v jeho záujme. Väčšinou ide o prípady, kedy rodičia nezabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa alebo ju zanedbávajú, prípadne ju nemôžu zabezpečiť. Pri zverení súd uprednostňuje predovšetkým príbuzných maloletého dieťaťa (najmä starých rodičov). V rozhodnutí súd upraví práva a povinnosti osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené. Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej starostlivosti manželov, prípadne jednému z manželov so súhlasom druhého manžela. Teda je potrebné aby ste podali návrh na zverenie na príslušný súd, kde opíšete dôvody a všetky skutočnosti, prečo nemôžu rodičia maloletého dieťaťa zabezpečovať jeho starostlivosť. Návrh by mal taktiež obsahovať výšku výživného na maloleté dieťa, ako aj úpravu styku rodičov s maloletým dieťaťom.

tags: #zverenie #dieťaťa #do #náhradnej #osobnej #starostlivosti