Zverenie maloletého dieťaťa do výchovy rodiča: Podmienky a úvahy

Nastavenie legislatívnej úpravy vo veci výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pôsobí po normatívnej stránke dostatočne vyvážene a spravodlivo. Zákon o rodine upravuje okruh vzťahov vznikajúcich v rámci rodiny, ktorý garantuje právo obom rodičom na starostlivosť a zachovanie styku so svojimi deťmi. Napriek tomu sa v praxi vyskytujú situácie, ktoré poukazujú na zložitosť a citlivosť tejto problematiky.

Rodičovské práva a povinnosti: Ústavný základ

Základný rámec celej rodinnoprávnej úpravy je obsiahnutý v čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je starostlivosť o deti a ich výchova právom rodičov a zároveň deti majú právo na rodičovskú výchovu i starostlivosť. Základnými piliermi úpravy rodinného práva na Slovensku sú ochrana manželstva, rodiny a rodičovstva. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Skutočnosť či rodičia sú manželmi, alebo či spolu žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pritom nemá vplyv na výkon rodičovských práv a povinností.

Súčasná prax a štatistiky

Pri rozhodovaní o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom sa súdy v Slovenskej republike, na rozdiel od niektorých vyspelých krajín, prikláňajú k zvereniu dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov (matky) pred zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. K úprave výkonu rodičovských práv a povinností najčastejšie dochádza pri rozvode manželstva alebo v prípade, že rodičia dieťaťa spolu nežijú, pričom jeden z nich alebo obaja majú záujem na ich úprave.

Z dostupných štatistických údajov pre územie Slovenskej republiky za kalendárny rok 2020 vyplýva, že až v 77,87% prípadov došlo k zvereniu detí do výlučnej osobnej starostlivosti matky. To je obrovský nepomer v porovnaní s 10,58% prípadov zverenia do výlučnej osobnej starostlivosti otca a 11,55% prípadov zverenia do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Prečítajte si tiež: Príspevok na pestúnsku starostlivosť

Príčinu tohto stavu možno hľadať v stále pretrvávajúcom stereotypnom vnímaní rozdelenia úloh muža a ženy v spoločnosti, resp. ich funkcii ako otca a matky pri starostlivosti o deti a domácnosť. Z historického hľadiska je žena vnímaná v úlohe matky a opatrovateľky, starajúcej sa o rodinu, deti a domácnosť. Muž je vnímaný ako živiteľ, ktorý má povinnosť svoju rodinu zabezpečiť po materiálnej stránke. Aj vo väčšine slovenských rodín je zodpovednosť za starostlivosť o deti a domácnosť na pleciach matky, a to najmä v prvých rokoch života dieťaťa. V týchto intenciách je možné hľadať aj hlavnú príčinu nastavenia vzťahov a rozdelenia práv a povinností medzi rodičov zo strany súdov v porozvodovej starostlivosti o deti.

Problémy a výzvy

Rozhodnutia súdov však nezriedka popierajú rovnoprávne postavenie rodičov ako účastníkov konania. I keď sa textácia právnych predpisov môže zdať ideálna, vážnym problémom je nedostatok nástrojov a časovo náročná vymožiteľnosť povinností od rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, a ktorý nerešpektuje právo druhého rodiča k dieťaťu. Zároveň sa vo väčšine prípadov stretávame so zvýhodňovaním jedného rodiča, a to matky, ktoré je nie vždy v záujme detí.

Mnohokrát sa však stáva, a tých prípadov je bohužiaľ stále viac, že sa dieťa stáva „zbraňou“ používanou na boj proti otcovi. Motivácie pritom bývajú rôzne. Niekedy je to len pocit vlastného víťazstva, inokedy majetkové zvýhodnenie pri vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov, prípadne pomsta a mnohé iné. Zverenie detí do výlučnej osobnej starostlivosti matiek sa často viac-menej predpokladá. Otcom sa následne určí obmedzený (nezriedka víkendový) styk s dieťaťom a povinnosť platiť výživné.

Vo viac ako troch štvrtinách prípadov zostávajú deti v osobnej starostlivosti matiek a s otcom sa buď nestretávajú alebo majú upravený styk. Ten je v drvivej väčšine u otca upravený tak, že dieťa je s ním každý druhý víkend, prípadne niektoré dni v týždni, ak to bydlisko rodičov dovoľuje. Deti takto vidia ako jediný osobnostný vzor v podstate len matku, keďže s otcom trávia 4-6 dní v mesiaci. Nie je zároveň výnimočné, že matka z rôznych motívov a dôvodov popudzuje dieťa voči otcovi. Výsledkom je zavrhovanie druhého rodiča, teda otca. Dieťa následne odmieta úplne k otcovi chodiť a ich vzťah postupne zaniká.

Striedavá osobná starostlivosť ako riešenie?

Dobrým a vyváženým riešením môže byť striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov. Ideálne ak je dieťa v jednej domácnosti a rodičia sa v pravidelných intervaloch pri dieťati striedajú. Takáto starostlivosť je však nie vždy realizovateľná, a to najmä z dôvodu bydliska rodičov, prípadne ich nevôle na tomto spôsobe starostlivosti alebo neschopnosti vzájomne komunikovať. V prípadoch, kedy rodičia odmietajú model striedavej osobnej starostlivosti o deti (či už striedanie rodičov v jednej domácnosti dieťaťa alebo striedanie dieťaťa v dvoch domácnostiach rodičov), prípadne tento model nie je možné realizovať, častokrát každý z nich žiada o zverenie detí do svojej výlučnej osobnej starostlivosti. Hoci obaja majú zabezpečené podmienky na ich starostlivosť a výchovu, deti sú vo väčšine prípadov zverené matkám, a to napriek tomu, že otcovia dokážu túto starostlivosť zabezpečiť rovnako plnohodnotne.

Prečítajte si tiež: Podmienky náhradnej starostlivosti

Predpoklady pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti: Zverenie dieťaťa do striedavej výchovy rodičov nesmie byť ústupkom ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu; to predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených. Rozhodnutie o striedavej výchove maloletého dieťaťa by malo vychádzať z ich spoločnej vôle a dohody, schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov.

Dôsledné posudzovanie záujmov dieťaťa

Napriek tomu, že vnímanie prvoradej úlohy ženy ako matky a opatrovateľky, je stále veľmi silné, je podľa nášho názoru, a to najmä v kontexte so stúpajúcou rozvodovosťou a odlučovaním rodičov, potrebné venovať náležitú starostlivosť posudzovaniu záujmov dieťaťa v otázkach jeho zverenia do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Rodičia sú vždy dvaja, pričom vplyv každého z nich je iný, osobitý a výnimočný. Výrazný a často jediný vplyv žien, matiek, na výchovu detí, môže byť v budúcnosti škodlivý.

V konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností by mal súd dôkladne skúmať fungovanie a vzťahy v rodine. Mal by preto klásť osobitý dôraz na vzťah dieťaťa ku každému z rodičov, mieru starostlivosti každého z rodičov o dieťa a predovšetkým záujem dieťaťa. Dôležitú iniciatívu by mal v tomto smere vziať do rúk aj kolízny opatrovník, ako nestranný zástupca dieťaťa v konaniach o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Súd by mal preto každý prípad posudzovať striktne individuálne a v prípade fungujúcich vzťahov rodičov a detí, by svojím rozhodnutím nemal tento model starostlivosti v porozvodovom usporiadaní narúšať. Ak sa obaja rodičia aktívne zapájajú do starostlivosti o svoje deti, rozvod manželstva, resp.

Náhradná osobná starostlivosť

Náhradnou starostlivosťou treba rozumieť dočasné umiestnenie maloletého dieťaťa do starostlivosti inej osoby ako rodiča v prípade, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa. Základnými a nevyhnutnými predpokladmi náhradnej starostlivosti teda vždy sú dočasnosť a absencia riadnej osobnej starostlivosti zo strany rodičov dieťaťa. Len v prípade ak rodičia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nemôžu zabezpečiť starostlivosť o dieťa, prichádza do úvahy zverenie dieťaťa do starostlivosti inej osoby. Ide napr. o prípady rodičov alebo rodiča, ktorí zo zdravotných dôvodov sa nemôžu o dieťa postarať ale aj o prípady opustenia dieťaťa zo strany rodičov.

Nech sú dôvody akékoľvek, Zákon o rodine vždy uprednostňuje starostlivosť rodičov pred starostlivosťou iných osôb a preto prípadné zverenie do náhradnej starostlivosti má mať charakter dočasný, čo umožňuje rodičom dieťaťa usporiadať ich život tak aby sa dokázali o dieťa riadne v budúcnosti starať. Pokiaľ odpadnú dôvody pre ktoré bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti môžu rodičia alebo jeden z nich kedykoľvek požiadať súd o zrušenie náhradnej starostlivosti. Aj keď súd má uprednostniť starostlivosť rodičov pred inými osobami, vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa a teda posudzuje úroveň kvality starostlivosti u rodičov a u osoby v ktorej náhradnej starostlivosti sa dieťa nachádza a posudzuje citové väzby dieťaťa na rodičov a na osobu v ktorej náhradnej starostlivosti sa dieťa nachádza. Výsledkom má byť najlepšie riešenie pre dieťa.

Prečítajte si tiež: Sprievodca: Rodičovský príspevok pre otcov

Náhradná osobná starostlivosť o dieťa vzniká len na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Zákon o rodine pozná tri formy náhradnej starostlivosti a to a) zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby, b) zverenie do pestúnskej starostlivosti a c) zverenie do ústavnej starostlivosti. Pokiaľ nastane stav, kedy sa dieťa ocitne bez riadnej starostlivosti rodičov je nevyhnutné čo najskôr dieťaťu zabezpečiť náhradnú starostlivosť, tak aby nebola ohrozená výchova a vývin mal. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Súd vždy uprednostní zverenie do náhradnej starostlivosti príbuzného mal. dieťaťa v záujme zachovania kontaktu s rodinou do ktorej dieťa patrí, pokiaľ spĺňa uvedené predpoklady. Pokiaľ je dieťa zverené do náhradnej starostlivosti fyzickej osoby tak súd v rozhodnutí zároveň určí rozsah jej práv a povinností vo vzťahu k mal. dieťaťu. Okrem povinnosti sa osobne riadne starať o mal. dieťa má táto osoba právo zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok avšak len v bežných veciach. Vo veciach podstatných rozhodujú i naďalej rodičia mal. dieťaťa spoločne. Pokiaľ sa však táto osoba domnieva, že rodičia rozhodli v podstatnej veci nesprávne a v rozpore so záujmom mal. Rodičia mal. dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Okrem rozhodovania v podstatných veciach mal. dieťaťa, majú rodičia zachovanú vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu ako aj právo sa s mal. dieťaťom stretávať. Súd v rozhodnutí, ktorým zverí mal. dieťa do náhradnej starostlivosti zároveň určí výšku výživného, ktorou každý z rodičov bude prispievať na výživu dieťaťa k rukám osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti. Pokiaľ sa rodičia a táto osoba nedohodnú o úprave styku rodičov s mal. dieťaťom, upraví styk súd.

Pokiaľ sa domnievate, že rodičia mal. dieťaťa nedokážu zabezpečiť riadnu výchovu mal. dieťaťa, odporúčame predovšetkým kontaktovať miestne príslušný ÚPSVAR, ktorý môže poskytnúť rodičom potrebnú pomoc a poradenstvo pri starostlivosti o dieťa. Prvoradá má byť snaha o zachovanie biologickej rodiny dieťaťa, pokiaľ to je možné. Všetky kroky smerujúce k prípadnej náhradnej osobnej starostlivosti odporúčame konzultovať s ÚPSVAR. Pokiaľ nedôjde k náprave a je ohrozená starostlivosť o dieťa i naďalej, odporúčame podať na okresnom súde v mieste bydliska dieťaťa návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko mal. dieťa.

Obsah návrhu na zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti:

1. Osobné údaje navrhovateľa - osoby, ktorá navrhuje zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti vrátane uvedenia príbuzenského vzťahu s dieťaťom ak existuje, Rovnako je potrebné uviesť osobné údaje rodičov mal. dieťaťa a samotného mal. dieťaťa. Osobnými údajmi treba rozumieť najmä meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a občianstvo.
2. Podrobné opísanie dôvodov a skutočností, pre ktoré rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa. Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate zverenia mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a z akých dôvodov. Je nevyhnutné v návrhu súdu podrobne vysvetliť prečo je pre dieťa nevyhnutné odňatie jeho rodičom, v čom konkrétne starostlivosť zanedbávajú.
3. Skutočnosti preukazujúce vhodnosť fyzickej osoby - navrhovateľa pre náhradnú osobnú starostlivosť o dieťa.
4. Výšku výživného na mal. dieťa. Výška výživného by mala na jednej strane zodpovedať opodstatneným výdavkom mal. dieťaťa a na druhej strane majetkovým pomerom, schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Výživné sa určuje podľa rovnakých princípov ako v prípade úpravy výživného pri zverení dieťaťa jednému z rodičov. Pre účely riadneho určenia výživného je potrebné súdu špecifikovať výdavky na mal. dieťa a na domácnosť v ktorej bude žiť.
5. Úprava styku rodičov s mal. dieťaťom. Pokiaľ sa osoba, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti nedokáže s rodičmi mal. dieťaťa riadne dohodnúť na vhodnej úprave styku rodičov s mal. dieťaťom je potrebné v návrhu požiadať súd aj o úpravu styku rodičov s mal. dieťaťom. Je v záujme dieťaťa, aby malo zachovaný riadny kontakt s mal. dieťaťom. Netreba zabúdať, že náhradná starostlivosť má mať dočasný charakter a pokiaľ dôvody odpadnú je v záujme dieťaťa návrat k rodičom.
6. Návrh na súd adresujte miestne príslušnému okresnému súdu v troch vyhotoveniach.

Prílohy k návrhu:

1. Rodný list mal. dieťaťa a rodný list osoby, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
2. Doklady preukazujúce príjmy tejto osoby a spolužijúcich osôb a opodstatnené výdavky na domácnosť v ktorej bude mal. dieťa žiť.
3. Doklady preukazujúce výdavky na mal.

Po podaní návrhu na súde súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom v prvom rade vykoná výsluch účastníkov konania a vykoná ďalšie potrebné dokazovanie vo veci. Súd sa v prvom rade zameria na zistenie, či rodičia sa skutočne nedokážu o mal. dieťa riadne postarať. Pokiaľ súd dospeje k názoru, že je nevyhnutné dieťa zveriť do náhradnej starostlivosti tak sa v ďalšom konaní zameria na určenie osoby, ktorá bude najvhodnejšia pre zverenie dieťaťa do jej náhradnej starostlivosti. Súd nie je viazaný návrhom a teda môže dieťa zveriť aj do starostlivosti inej fyzickej osoby ako navrhovateľa, príp. môže rozhodnúť o inej forme náhradnej starostlivosti. Pokiaľ súd zverí dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby zároveň určí rozsah jej práv a povinností voči mal. dieťaťu, rodičom určí výživné a príp. upraví ich styk s mal. Na základe vykonaného dokazovania súd vo veci rozhodne. Súd rozhoduje rozsudkom, ktorý sa doručuje účastníkom konania s možnosťou odvolania proti jeho výroku. Odporúčame na doručený rozsudok vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti.

Zásahy do rodičovských práv a povinností

Zákonná úprava zásahov do rodičovských práv a povinností je obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení (ďalej len „zákon o rodine”). Trvdším zásahom do výkonu rodičovských práv je ich obmedzenie. Súd pristúpi k tomuto kroku vtedy, ak je to nevyhnutné pre záujem maloletého a ak jeho rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, nevykonávajú svoje rodičovské povinnosti vôbec alebo ak nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa. Najfatálnejším zásahom súdu do výkonu rodičovských práv je ich pozbavenie.

Vyššie definované zásahy do výkonu rodičovských práv môže súd učiniť tak voči jednému z rodičov, ako aj vo vzťahu k obom rodičom maloletého dieťaťa. Je ale potrebné konštatovať, že pri obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv jedného rodiča môže tieto vykonávať v celom rozsahu druhý rodič. Ak ani jeden z rodičov nemôže vykonávať svoje rodičovské práva, alebo ak súd pozastavil alebo obmedzil výkon rodičovských práv vo vzťahu k jednému žijúcemu rodičovi, ustanoví maloletému dieťaťu poručníka. Ak súd rozhodne o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností oboch rodičov alebo jedného žijúceho rodiča, zároveň ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka.

Rodinní príslušníci môžu súdu navrhnúť zverenie maloletého dieťaťa do ich náhradnej osobnej starostlivosti aj bez toho, aby súd rozhodol o vyššie definovaných zásahoch do rodičovských práv. Otázka spôsobilosti rodiča vykonávať rodičovské práva tak bude predmetom konania o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti. Osoba, ktorá takýto návrh podáva však musí spĺňať zákonom ustanovené predpoklady a to musí mať trvalý pobyt na území SR, musí byť spôsobilá na právne úkony v celom rozsahu, musí mať osobné, najmä zdravotné, osobnostné a moránle predpoklady a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti musí zaručovať, že náhradnú osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Odňatie maloletého dieťaťa vs. Faktický stav osobnej starostlivosti

V máji minulého roku bol značne medializovaný prípad, kedy bol zo starostlivosti starej matky odňatý maloletý Marko. Stará matka zabezpečovala starostlivosť o maloletého takmer od narodenia, jeho matka o neho nejavila riadny záujem, neprispievala na jeho výživu a dokonca sa ani nepodieľala na zabezpečovaní jeho osobnej starostlivosti. Matka žijúca v zahraničí začala o maloletého javiť záujem nečakane po siedmych rokoch. Stará matka podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré však krajský súd zrušil s odôvodnením, že matka má na syna väčšie právo ako stará matka a to všetko napriek skutočnosti, že po celú dobu zabezpečovala o maloletého osobnú starostlivosť stará matka, na dané prostredie bol zvyknutý, nakoľko v tomto vyrastal. Následne bol realizovaný výkon rozhodnutia, keď bol v základnej škole počas vyučovania odňatý maloletý za prítomnosti sociálnej pracovníčky, vyššieho súdneho úradníka a matky, ktorá s ním vycestovala do zahraničia. Tento výkon rozhodnutia spôsobil značný rozruch. Zákonodarca reagoval na nesprávny postup príslušných orgánov, ktoré neprihliadali na najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktoré od starej matky nechcelo odísť, prijatím vyhlášky č. 207/2016 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Účelom vyhlášky je úprava pravidiel pri výkone súdnych rozhodnutí.

Pri rozhodovaní o výživnom v súvislosti s rozhodnutím o zmene skoršieho rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa možno rodičovi, ktorý podľa novej úpravy dieťa v osobnej starostlivosti mať nebude, uložiť povinnosť zaplatiť výživné aj spätne za čas pred vydaním (a teda aj pred právoplatnosťou) rozhodnutia meniaceho výchovné pomery, pokiaľ to odôvodňujú okolnosti zakladajúce zmenu pomerov, ku ktorým prišlo po vydaní skoršieho rozhodnutia. Zmenou pomerov je tu aj faktický stav osobnej starostlivosti druhého rodiča o dieťa nezodpovedajúci rozhodnutiu majúcemu sa zmeniť, ktorý rodič s právom osobnej starostlivosti nezvrátil.

Strata účinnosti úpravy obsiahnutej v rozsudku o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu

Úprava obsiahnutá v rozsudku o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu stratí účinnosť právoplatnosťou výrokov týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Zánik účinnosti tejto úpravy nemožno viazať na právoplatnosť výroku o rozvode manželstva, keďže výrok o rozvode manželstva a výrok o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode majú samostatný skutkový základ, v opravnom konaní sa preskúmavajú samostatne, takže nemožno vyvodiť, že by museli nadobudnúť právoplatnosť súčasne.

Vyhodnocovanie a zdôvodňovanie záujmu maloletého dieťaťa

Objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci maloletého je „záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje s podstatou a účelom základného práva maloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť a tomuto právu zodpovedajúcemu základnému právu obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Obsah týchto práv je homogenizovaný nielen v práve, ale súčasne aj v povinnosti na sústavnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). Pokiaľ teda ide o záujem maloletého dieťaťa, súd musí tento vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale s ohľadom na in concreto okolnosti spočívajúce v danosti prípadne v absencii nielen „technických“ podmienok na výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj maloletého (bytové predpoklady, dochádzka do školy alebo na voľnočasové aktivity, lekárska starostlivosť a pod.), ale aj vzhľadom na emocionálne (či už pozitívne alebo negatívne) väzby maloletého ku každému z rodičov, tobôž ak o kvalite týchto väzieb vypovedá nestranné znalecké posúdenie.

Zmena súdom schválenej dohody rodičov o výživnom samotnou dohodou rodičov

Ak súd schváli dohodu rodičov o výživnom pre maloleté dieťa, nemožno túto dohodu účinne meniť inak než rozhodnutím súdu, t. j. rozsudkom, ktorým súd určí novú výšku výživného alebo rozsudkom, ktorým súd schváli novú dohodu o výške výživného.

Striedavá osobná starostlivosť, zisťovanie názorov dieťaťa

Z ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o rodine, ktoré je hmotno-právnej povahy, vyplýva, že na jeho základe možno rozhodnúť o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak skutkové okolnosti prípadu možno subsumovať pod toto zákonné ustanovenie. V opačnom prípade prichádza do úvahy právne posúdenie podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine (ktoré je takisto hmotno-právnej povahy), teda zverenie dieťaťa, resp. Hoci základom pre hmotno-právne posúdenie otázky, či má byť dieťa zverené do výlučnej starostlivosti jednej osoby (podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine) alebo do striedavej starostlivosti dvoch osôb (podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine), sú spoľahlivé skutkové zistenia o tom, čo je v záujme dieťaťa, samotný myšlienkový proces subsumovania zisteného skutkového stavu pod niektoré z citovaných hmotno-právnych ustanovení treba považovať za právne posúdenie veci. Súd je povinný v zmysle čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, § 43 ods. 1 zákona o rodine, resp. § 100 ods.

Podľa niektorých názorov by sa za striedavú výchovu nemali považovať dlhšie cykly než tri týždne, t. j. mesiac, pol roka a rok, pretože strácajú charakter striedavej starostlivosti. Striedavá starostlivosť by podľa niektorých odborníkov rovnako nemala znamenať striedanie školského kolektívu, výchova či presnejšie povedané rozšírený styk by mal prebiehať tak, že celá školská dochádzka prebehne v jednej krajine, letné a zimné prázdniny v druhej. Školáci sú už omnoho viac fixovaní na svoj kolektív vrstovníkov a je škodlivé tento kolektív striedať v akomkoľvek cykle. Aj týždenné, aj polročné striedanie vytrháva dieťa z jeho detského kolektívu a robí z neho outsidera, pretože s kamarátmi nezdieľa spoločný osud. Ku všetkým týmto hľadiskám je treba pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti prihliadať a skúmať, ako bude ten ktorý typ výchovy ovplyvňovať osobnosť konkrétnych maloletých detí. Žiadny názor či predpoklad však nemožno v otázkach výchovy maloletých detí zovšeobecňovať (Střídavá výchova a styk s dítětem po rozchodu, PhDr. Mgr. Jeroným Klimeš, Ph.D., 2009).

Neúčinnosť rozhodnutia súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu

Rozhodovacia prax súdov pripúšťa, že vydané rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (§ 36 ZR) sa za istých okolností stane neúčinným. K neúčinnosti tohto rozhodnutia dochádza na základe právne významných skutočností, ako sú napríklad rozvod manželstva alebo obnovenie spolužitia rodičmi maloletého (viď R 31/1968 a R 8/1982). Rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa je skutočnosť, s ktorou zákon spája obligatórnu úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode (§ 24 ods. ZR), a to bez ohľadu na to, či prípadne už práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu (ne)boli upravené skorším rozhodnutím súdu alebo ich dohodou. Eventuálna skoršia úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (podľa § 36 ods. 1 ZR) stráca účinnosť právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov. Rozhodnutie sa v tomto prípade stáva neúčinným od momentu, kedy nastala právna skutočnosť spôsobujúca neúčinnosť tohto rozhodnutia.

#

tags: #zverenie #maloletého #dieťaťa #do #výchovy #rodiča