
Starostlivosť o dieťa je jednou z najdôležitejších úloh v živote rodičov. V prípade rozchodu alebo rozvodu rodičov je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností, pričom jedným z kľúčových rozhodnutí je zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Hoci na Slovensku pretrváva tendencia zverovať deti do starostlivosti matky, existujú situácie a podmienky, kedy je zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti otca nielen možné, ale aj v najlepšom záujme dieťaťa. Tento článok sa venuje podmienkam a aspektom zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, pričom zohľadňuje právny rámec, štatistické údaje a praktické rady pre rodičov.
Základný rámec rodinnoprávnej úpravy na Slovensku je obsiahnutý v Ústave Slovenskej republiky, ktorá chráni manželstvo, rodinu a rodičovstvo. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pričom pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Zákon o rodine upravuje okruh vzťahov vznikajúcich v rámci rodiny, ktorý garantuje právo obom rodičom na starostlivosť a zachovanie styku so svojimi deťmi.
Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností súd rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
V Slovenskej republike sa súdy prikláňajú k zvereniu dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov (matky) pred zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Z dostupných štatistických údajov vyplýva, že až v 77,87 % prípadov došlo k zvereniu detí do výlučnej osobnej starostlivosti matky, v porovnaní s 10,58 % prípadov zverenia do výlučnej osobnej starostlivosti otca a 11,55 % prípadov zverenia do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V roku 2022 bolo dieťa zverené do starostlivosti otca v 10,8 % prípadov.
Prečítajte si tiež: Kedy zveria dieťa do starostlivosti otca?
Príčinu tohto stavu možno hľadať v pretrvávajúcom stereotypnom vnímaní rozdelenia úloh muža a ženy v spoločnosti, kde je žena vnímaná ako matka a opatrovateľka, starajúca sa o rodinu, deti a domácnosť, a muž ako živiteľ, ktorý má povinnosť svoju rodinu zabezpečiť po materiálnej stránke.
Predpokladom zverenia dieťaťa do starostlivosti otca je buď racionalita matky, vážne dôvody na jej strane alebo jej nezáujem o dieťa. V podmienkach slovenského súdnictva sa vo väčšine prípadov neskúma, ktorý rodič má zodpovednejší prístup k vzdelaniu detí, možnosti zabezpečenia mimoškolských aktivít, vhodnejšie bývanie atď. Deti sú zverené do starostlivosti matky, ak neexistujú negatívne dôvody na jej strane alebo ak matka so starostlivosťou otca súhlasí.
Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti berie do úvahy predovšetkým najlepší záujem dieťaťa. Na základe Vášho príspevku nepredpokladám, že s matkou dieťaťa dokážete dospieť k rodičovskej dohode. V takom prípade, Vám zostáva podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na miestne príslušný okresný súd. Vzhľadom na vyššie uvedené základné kritérium, bude súd skúmať všetky rozhodujúce aspekty, medzi ktoré patria najmä: citové väzby dieťaťa, zabezpečenie materiálnych podmienok, schopnosť rodiča ovplyvňovať orientáciu detského myslenia a konania vo vzťahu k základným zásadám ľudskosti a morálky, stabilitu výchovného prostredia resp. aj schopnosť rodičov dohodnúť sa a kooperovať pri výchove dieťaťa. V každom prípade pri zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, musí súd rešpektovať právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného a rovnocenného osobného styku s druhým rodičom.
Medzi faktory, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie súdu v prospech otca, patria:
Ak sa otec rozhodne požiadať o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti, mal by postupovať nasledovne:
Prečítajte si tiež: Osobná starostlivosť otca o dieťa
V poslednej dobe sa v našom právnom systéme pri nezhodách rodičov a ich rozchode začal čoraz častejšie uplatňovať západoeurópsky model striedavej starostlivosti o deti. Dobrým a vyváženým riešením môže byť striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov. Ideálne ak je dieťa v jednej domácnosti a rodičia sa v pravidelných intervaloch pri dieťati striedajú. Takáto starostlivosť je však nie vždy realizovateľná, a to najmä z dôvodu bydliska rodičov, prípadne ich nevôle na tomto spôsobe starostlivosti alebo neschopnosti vzájomne komunikovať.
Pri striedavej osobnej starostlivosti súd skúma najmä miesto bydliska oboch rodičov, ako aj ich schopnosť vzájomne komunikovať. V zásade platí, že ak rodičia bývajú dostatočne ďaleko od seba, dieťa do striedavej osobnej starostlivosti s najväčšou pravdepodobnosťou zverené nebude. Dôvodom je najmä dochádzka do školy alebo škôlky.
V praxi sa často vyskytujú situácie, kedy jeden z rodičov (najčastejšie matka) bráni druhému rodičovi (najčastejšie otcovi) v realizácii styku s dieťaťom. Aj právo na náhradný termín (ak sa styk nerealizoval z iného dôvodu ako z dôvodu na strane otca) je imanentnou súčasťou práva na styk. Zároveň však ESĽP tvrdí, že kompetencie štátu nie sú neobmedzené a ak sú už vzťahy tak vážne narušené, nemôže štát vynucovať budovanie vzťahu medzi dieťaťom a rodičom v rozpore so záujmom dieťaťa.
V prípade, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s dieťaťom, súd môže zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Príspevok na pestúnsku starostlivosť