Stravné lístky a podmienky pre 6-hodinovú pracovnú zmenu

Stravovanie zamestnancov je dôležitou súčasťou pracovného života a zamestnávatelia sú povinní zabezpečiť ho za určitých podmienok. Tento článok sa zameriava na podmienky poskytovania stravných lístkov, najmä v súvislosti so 6-hodinovou pracovnou zmenou, a to v kontexte slovenskej legislatívy.

Právny rámec stravovania zamestnancov

Základným právnym predpisom, ktorý upravuje stravovanie zamestnancov, je Zákonník práce (§ 152). Ten stanovuje povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetkých zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy.

Kto má nárok na stravovanie?

Podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce má zamestnanec nárok na stravovanie, ak v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. To znamená, že zamestnanci s 6-hodinovou pracovnou zmenou majú nárok na stravovanie. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie vo všetkých zmenách, teda aj v ranných, popoludňajších a nočných zmenách.

Formy zabezpečenia stravovania

Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie niekoľkými spôsobmi:

1. Vlastné stravovacie zariadenie: Poskytovanie jedného teplého hlavného jedla vrátane nápoja vo vlastnom stravovacom zariadení.
2. Stravovacie zariadenie iného zamestnávateľa: Zabezpečenie stravovania v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa.
3. Stravovacie poukážky (gastrolístky): Prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby oprávnenej sprostredkovať stravovacie služby.
4. Finančný príspevok na stravovanie: Za určitých podmienok.

Ak zamestnávateľ nemá vlastné stravovacie zariadenie, môže zabezpečiť stravovanie aj formou donášky teplého jedla. Zákon nevyžaduje, aby zamestnanci konzumovali jedlo v jedálni, stačí, ak majú vhodné priestory na konzumáciu (napr. kuchynka).

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Stravné lístky (gastrolístky)

Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok, je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla. Minimálna hodnota stravovacej poukážky je stanovená zákonom.

Hodnota stravných lístkov a príspevok zamestnávateľa

Od 1. januára 2025 musí hodnota stravovacej poukážky predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. To znamená, že minimálna hodnota gastrolístka je 6,23 eura. Zamestnávateľ je povinný prispievať zamestnancovi na stravný lístok sumou najmenej 3,43 eura (55 % z 6,23 eura), maximálne však sumou 4,57 eura (55 % z 8,30 eura). Maximálna hodnota stravného lístka, pri ktorej je ešte celý príspevok zamestnávateľa daňovo uznaným výdavkom, je 8,31 eura.

Elektronická forma stravovacích poukážok

Od roku 2023 musia mať stravovacie poukážky elektronickú formu, teda formu stravovacej karty, ktorá sa používa podobne ako bežná platobná karta. Výnimkou je situácia, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.

Finančný príspevok na stravovanie

Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie poskytnutím jedla, má zamestnanec možnosť výberu medzi gastrolístkom a finančným príspevkom na stravovanie. Z finančného hľadiska ide pre zamestnanca o rovnocenné alternatívy.

Výška finančného príspevku

Suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou prispieva zamestnávateľ na stravovanie iným zamestnancom so stravnými lístkami. Ak u zamestnávateľa žiadny zamestnanec nepoberá stravné lístky, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravného lístku, najviac 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1. januára 2025 je v týchto prípadoch suma finančného príspevku na stravovanie minimálne 3,43 eura a maximálne 4,57 eura.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Podmienky pre poskytnutie finančného príspevku

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 6 a 7 Zákonníka práce. Finančný príspevok je u zamestnávateľa považovaný za daňový výdavok podľa § 19 ZDP. U zamestnanca sú od dane z príjmov oslobodené príjmy poskytnuté ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

Príspevky zo sociálneho fondu a iné benefity

Nad rámec svojho príspevku môže zamestnávateľ na stravovanie zamestnancov a na finančný príspevok na stravovanie prispievať aj zo sociálneho fondu vo výške, ktorá sa určí v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa na základe jeho rozhodnutia (ak u neho nepôsobí odborová organizácia). Zamestnávateľ však môže zamestnancovi prispievať na stravovanie alebo mu poskytovať finančný príspevok na stravovanie v sume vyššej ako je maximálna suma týchto príspevkov 4,57 eura platná od 1. januára 2025 podľa Zákonníka práce aj z vlastných prostriedkov (nie zo sociálneho fondu) formou zamestnaneckého benefitu.

Daňové aspekty stravovania zamestnancov

Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Finančný príspevok, ktorý poskytne zamestnávateľ zamestnancovi podľa § 152 ods. 6 a 7 ZP na stravovanie, je u zamestnávateľa považovaný podľa § 19 ZDP za daňový výdavok. U zamestnanca sú, podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, od dane z príjmov oslobodené príjmy poskytnuté ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

Príklady z praxe

Príklad 1: Stravné lístky pre brigádnikov

Podnikateľka Regína zamestnáva 4 brigádnikov, z toho dvoch dôchodcov na dohodu o pracovnej činnosti a počas letných prázdnin aj dvoch študentov na dohodu o brigádnickej práci študentov. Študenti vykonávajú prácu denne dlhšie ako 4 hodiny (pracujú 8 hodín denne), preto sa Regína rozhodla, že im zabezpečí stravovanie (stravný lístok) tak ako ostatným zamestnancom.

Príklad 2: Stravovanie počas PN

Zamestnanec Pavol v novembri ochorel a čerpal 10 dní PN. Zamestnávateľ Rudolf nekrátil Pavlovi v ďalšom mesiaci za 10 dní PN počet stravných lístkov a v daňových výdavkoch si uplatnil aj cenu stravného lístka vo výške 2,31 eura za 10 dní PN zamestnanca Pavla. Zamestnanec Pavol nemá nárok na stravné lístky počas PN, pretože v dňoch, keď čerpal PN, nebol na pracovisku a nevykonával prácu viac ako 4 hodiny denne, čo je podmienkou pre vznik nároku na stravovanie zamestnancov podľa § 152 ods. 2 ZP.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Príklad 3: Finančný príspevok zo zdravotných dôvodov

Paulína, ktorá je zamestnaná v obchodnej spoločnosti na riadny pracovný pomer, predložila zamestnávateľovi potvrdenie od špecializovaného lekára, že sa nemôže stravovať bežným spôsobom ako ostatní zamestnanci, lebo musí dodržiavať prísnu diétu. Z uvedeného dôvodu spoločnosť poskytuje Paulíne finančný príspevok na stravovanie vo výške 2,20 eura, od 1. 11. 2014 vo výške 2,31 eura na jeden obed. Príspevok vo výške 2,20 eura na jedno jedlo, ktorý zamestnávateľ poskytuje Paulíne na základe jej potvrdenia, že sa nemôže zo zdravotných dôvodov stravovať tak ako ostatní zamestnanci, je u zamestnávateľa daňovým výdavkom.

tags: #narok #na #stravny #listok #6 #hodiny