
Rozvod manželstva je pre rodinu vždy náročná situácia, najmä ak sú v nej zapojené deti. Súdne konania o zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov patria medzi najcitlivejšie a najzložitejšie prípady. Na Slovensku, rovnako ako v mnohých iných krajinách, sa uprednostňuje zabezpečenie optimálneho vývoja dieťaťa a jeho právo na vzťah s oboma rodičmi, aj keď títo žijú oddelene. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty, ktoré súd zvažuje pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti matky pred rozvodom, ako aj na inštitút striedavej starostlivosti a ďalšie relevantné otázky.
Pokiaľ dôjde k rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa, súd v rozsudku o rozvode manželstva upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode. V rozsudku súd predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti a kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd tiež určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, resp. pokiaľ medzi rodičmi došlo k dohode, schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa súčasnej právnej úpravy má otec rovnaké práva na dieťa ako matka. Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti prihliada predovšetkým na záujem dieťaťa, jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Zásadne súd koná súčasne s rozvodom o všetkých spoločných maloletých deťoch manželov bez ohľadu na to, či sa narodili počas trvania manželstva, alebo pred jeho vznikom.
Pokiaľ je matka počas konania o rozvod manželstva tehotná, a to bez ohľadu na štádium tehotenstva, nemôže súd vydať rozsudok, ktorý by sa vzťahoval aj na nenarodené dieťa, pretože v zmysle Občianskeho zákonníka nemá nenarodené dieťa spôsobilosť na práva a povinnosti, teda právnu subjektivitu, ktorú nadobudne až narodením. Právna úprava starostlivosti na čas po rozvode sa netýka osôb, ktoré už dovŕšili vek 18. rokov, a teda nadobudli plnoletosť. Pokiaľ by dieťa nadobudlo plnoletosť počas konania, súd musí obligatórne konanie zastaviť. V prípade, ak by dieťa nadobudlo plnoletosť po právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, nezaniká automaticky celý výrok obsiahnutý v súdnom rozhodnutí, zaniká len účinnosť výroku o zverení do osobnej starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Príspevok na pestúnsku starostlivosť
V situácii, keď je rozvodové konanie v procese a jeden z rodičov má obavy o blaho dieťaťa, môže požiadať súd o vydanie predbežného opatrenia.
Je možné podať na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia, konkrétne návrh na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky na čas do rozvodu. V predbežnom opatrení je však veľmi dôležité riadne odôvodniť tento návrh a zamerať sa najmä na to, v čom spočíva naliehavosť takejto úpravy pomerov, inak povedané "prečo to nepočká" až do rozhodnutia o rozvode.
Dôležité je, ako bolo formulované predbežné opatrenie a či spĺňa zákonom stanovené náležitosti. O predbežnom opatrení sa rozhoduje do 30 dní od doručenia návrhu.
V takýchto prípadoch odporúča sa klientom podať naraz dva návrhy. Jeden návrh na rozvod manželstva a druhý návrh na úpravu práv a povinností na čas do rozvodu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd o neodkladnom opatrení musí rozhodnúť v skrátenej lehote a rozhoduje iba na základe Vašich tvrdení a predložených dôkazov. Dokazovanie vykonáva iba v obmedzenom rozsahu. V návrhu sa musí preukázať potreba dočasnej úpravy práv a povinností k maloletým deťom a osvedčiť jednotlivé tvrdenia. Na základe nich môže súd na čas do rozhodnutia vo veci samej určiť, že sa deti zveria do Vašej osobnej starostlivosti a zároveň Vášho manžela zaviaže na platenie výživného v nevyhnutnej miere. Nakoľko sa návrhy podajú zároveň, súčasne budú prebiehať dve konania.
Prijatím zákona č. 217/2010 Z. z. bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu resp. dohodou rodičov.
Prečítajte si tiež: Podmienky náhradnej starostlivosti
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí.
Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov môže byť nastavená rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Nejde o príliš krátke ani o príliš dlhé intervaly, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14.
Podľa niektorých psychológov je striedavá starostlivosť rodičov v mnohých prípadoch dobrým riešením. Vždy je však potrebné brať do úvahy názor a potreby maloletého dieťaťa. Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, narobí viac zloby ako osohu. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí.
Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov. V prípade destabilizácie výchovného prostredia u jedného z rodičov, nie je striedavá starostlivosť vhodná. Taktiež nie je vhodná pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia, ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, keby by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.
Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí. Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť.
Prečítajte si tiež: Sprievodca: Rodičovský príspevok pre otcov
Ak ani jeden z rodičov nemôže zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, súd môže rozhodnúť o náhradnej osobnej starostlivosti.
Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu nezaniká.
Hoci je snaha o rovnocenné postavenie oboch rodičov, v praxi sa častejšie stretávame so zverením dieťaťa do starostlivosti matky. Zmena pomerov môže nastať na strane dieťaťa alebo rodiča. Dôvodom na zmenu môže byť napríklad neschopnosť rodiča riadne sa starať o dieťa, želanie dieťaťa alebo zmena životných podmienok.
Jedným zo spôsobov zániku manželstva je rozvod. Ak z manželstva pochádzajú maloleté deti, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Zásadne súd koná súčasne s rozvodom o všetkých spoločných maloletých deťoch manželov bez ohľadu na to, či sa narodili počas trvania manželstva, alebo pred jeho vznikom.
Pokiaľ je matka počas konania o rozvod manželstva tehotná, a to bez ohľadu na štádium tehotenstva, nemôže súd vydať rozsudok, ktorý by sa vzťahoval aj na nenarodené dieťa, pretože v zmysle Občianskeho zákonníka nemá nenarodené dieťa spôsobilosť na práva a povinnosti, teda právnu subjektivitu, ktorú nadobudne až narodením. Právna úprava starostlivosti na čas po rozvode sa netýka osôb, ktoré už dovŕšili vek 18. rokov, a teda nadobudli plnoletosť. Pokiaľ by dieťa nadobudlo plnoletosť počas konania, súd musí obligatórne konanie zastaviť. V prípade, ak by dieťa nadobudlo plnoletosť po právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, nezaniká automaticky celý výrok obsiahnutý v súdnom rozhodnutí, zaniká len účinnosť výroku o zverení do osobnej starostlivosti.