Zvýšenie dôchodku v Rakúsku: Podmienky a možnosti

Dôchodkový systém je v mnohých európskych krajinách, vrátane Rakúska, predmetom diskusií a reforiem. Obyvatelia rôznych štátov majú často obavy o jeho udržateľnosť a primeranosť budúcich dôchodkov. Tento článok sa zameriava na podmienky a možnosti zvýšenia dôchodku v Rakúsku, pričom zohľadňuje aktuálnu situáciu a pripravované zmeny.

Dôchodkové systémy v Európe a postoj verejnosti

Väčšina obyvateľov Francúzska, Nemecka, Španielska a Talianska sa obáva, že štátny dôchodkový systém v ich krajinách im neposkytne dostatočne štedrý dôchodok. Prieskum YouGov ukázal, že nepodporujú prepracovanie systému vrátane zvýšenia veku odchodu do dôchodku. Krajiny ako Grécko a Taliansko vynakladajú na verejné dôchodky najväčší podiel HDP spomedzi členských krajín OECD (cca 16%). V Rakúsku, Francúzsku a Portugalsku sa na dôchodky vynakladá 13 až 14 percent rozpočtu. Naopak, Austrália, Čile, Island, Írsko a Kórea investujú do verejných dôchodkov menej ako 4 percentá HDP.

Dve tretiny respondentov z Francúzska, Nemecka a Španielska sa domnievajú, že štátny dôchodkový systém v ich krajinách bude v čase ich odchodu do dôchodku (súčasní tridsiatnici a štyridsiatnici) nedostupný. Na druhej strane, súčasní dôchodcovia sú optimistickejší ohľadom schopnosti ich krajiny financovať dôchodkový systém. Viac ako 70 percent Talianov a Poliakov, ktorí nie sú v dôchodku, si nie je istých, či budú mať dostatok peňazí na zabezpečenie pohodlného dôchodku. Podpora pre opatrenia na riešenie tohto problému je obmedzená.

Rakúsky dôchodkový systém: Základné princípy

V Rakúsku, podobne ako v iných krajinách EÚ, upravuje vznik nároku na dôchodok NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Nárok na dôchodok vzniká po jednom odpracovanom roku s odvádzaním dávok sociálneho poistenia. Ak je táto doba kratšia ako jeden rok, pripočítava sa ku poistnému obdobiu v krajine, kde žiadateľ žiada o dôchodok. Trvalé bydlisko ani štátna príslušnosť nie sú podmienkou pre priznanie nároku na dôchodok.

Pre priznanie nároku na dôchodok v Rakúsku je dôležité, aby žiadateľ odpracoval v rámci Európskej únie minimálne 180 mesiacov. Tento fakt môže byť problematický pre štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ, ktorí pracujú v Rakúsku a majú slovenské občianstvo alebo trvalé bydlisko na Slovensku.

Prečítajte si tiež: Ako si zvýšiť dôchodok po jeho priznaní

Štandardný vek odchodu do dôchodku pre ženy narodené do 1.1.1964 je 60 rokov.

Výpočet výšky dôchodku v Rakúsku

Výška získaného nároku na dôchodok v Rakúsku sa vypočítava na základe výšky vymeriavacích základov. Pre každý rok sa výška nároku vypočítava samostatne. Dôchodok predstavuje percentuálnu sumu vypočítanú zo súčtu všetkých poistných platieb, pričom sa berie do úvahy 252 najlepších mesiacov.

Za každých 12 mesiacov poistenia prináleží poistencovi suma do dôchodku vo výške 1,78% z vymeriavacieho základu. Pre dlhodobo poistených (nad 540 mesiacov poistenia u mužov a 480 mesiacov poistenia u žien) je to 1,90%. Ak je poistenie kratšie ako 12 mesiacov kalendárneho roka, suma sa kráti alikvotne. K dôchodku sa pripočítava aj obdobie vojenskej prezenčnej služby, obdobie materskej dovolenky atď. Pre tieto obdobia sú každý rok stanovené vymeriavacie základy, z ktorých sa vypočítava suma do dôchodku.

Dôležité je zdôrazniť, že nie je možné získať rakúsky minimálny dôchodok po odpracovaní napríklad 15, 20 alebo 30 rokov v Rakúsku. Výška dôchodku sa vypočíta podľa dĺžky odpracovanej doby a výšky vymeriavacích základov. Druhou možnosťou je natrvalo sa presťahovať do Rakúska a požiadať o tzv. Bonus k dôchodku (Ausgleichszulage).

Príklad výpočtu dôchodku

Ako príklad uveďme živnostníka, ktorý mal 3 roky (36 mesiacov) aktívnu živnosť a platil odvody do sociálnej poisťovne. Z jeho vymeriavacieho základu vo výške 537,78€ platného pre prvé 3 roky mu vznikne nárok na mesačný dôchodok vo výške cca 28,70€ (9,57€ za každý rok). Za 10 odpracovaných rokov na živnosť a platenia odvodov do sociálneho poistenia z minimálnych vymeriavacích základov (od 4 roku platí minimálny vymeriavací základ vo výške 743,20€) vznikne nárok na dôchodku vo výške cca. Vyšší príjem z čoho sa vyráta aj vyšší vymeriavací základ a tým aj vyšší dôchodok.

Prečítajte si tiež: Nové zmeny v príspevku na opatrovanie ŤZP

Zdanenie dôchodkov a daňové úľavy

Dôchodcovské dávky podliehajú zdaneniu ako príjem zo závislého pomeru. Dôchodcom je ale automaticky pri daňovom zúčtovaní uplatňovaný daňový bonus vo výške 1.002,00 Eur pri výške dôchodku do 21.245,00 Eur.

Žiadosť o dôchodok

O dôchodok sa žiada v krajine, v ktorej žiadateľ v čase podania žiadosti žije. Osoba s bydliskom na Slovensku žiada o dôchodok v pobočke Sociálnej poisťovne v mieste svojho bydliska. V žiadosti uvedie krajiny, v ktorých bol dôchodkovo poistený. Nie je potrebné predkladať potvrdenia o poistení z iných štátov, ale ak žiadateľ takéto potvrdenie má, môže ho predložiť, čo urýchli vybavovanie penzie.

Pripoistenie k dôchodku

V Rakúsku existuje možnosť pripoistenia, kde sa môže pripoistiť každá povinne, alebo dobrovoľne poistená osoba v sociálnom poistení. Pripoistenie vedie k dodatočnej penzii, ktorá bude vyplácaná po dosiahnutí dôchodkového veku mesačne popri hlavnej penzii. Je to obdobný druh penzijného pripoistenia ako sú ponúkané v súkromných poisťovacích spoločnostiach. Na rozdiel od súkromným spoločností sa dávky z tohto pripoistenia vyplácajú 14 krát ročne.

Poistné sa zhodnocuje tak ako bežné poistné v penzijnom poistení. Pripoistenie je možné uzatvoriť v každom veku. Maximálna výška ročného poistného je pre rok 2025 suma vo výške 12 900,00 Eur. Dávky z pripoistenia podliehajú čiastočne daňovej úľave. Zdaňuje sa len 25% z celkovej dávky. Poistné je možné zaradiť medzi daňové výdavky. V prípade úmrtia prechádza časť poistenia na pozostalých. O toto pripoistenie nie je potrebné požiadať.

Príklady vplyvu pripoistenia na výšku dôchodku

• Ak vo veku 40 rokov zaplatíte raz 1 000 eur, vo veku 65 rokov dostanete na ročnom dôchodku o približne 120 eur viac. Vložená suma sa Vám vráti vo forme dôchodku už za necelých 9 rokov.
• Každý, kto vo veku 50 rokov zaplatí 1 000 eur, dostane na dôchodku o približne 95 eur ročne viac. Vložená suma sa Vám vráti vo forme dôchodku už za necelých 11 rokov.

Zdravotné poistenie pre dôchodcov poberajúcich dôchodok zo Slovenska a Rakúska

V prípade priznania dôchodku v Rakúsku a súčasne aj poberania dôchodku na Slovensku, je poberateľovy z celej sumy dôchodku (Rakúsko+Slovensko) stiahnuté za každý mesiac 6% na zdravotné poistenie v Rakúsku, a to počas celej doby aktívnej rakúskej živnosti. Po odhlásení živnosti sa už zdravotné poistenie z dôchodku neplatí. Živnostníci v Rakúsku, ktorý už poberajú dôchodok na Slovensku, by si mali preto prerátať, kedy už môžu požiadať o dôchodok v Rakúsku, aby sa nestalo, že budú síce poberať dôchodok v Rakúsku, ale po stiahnutí poistného na zdr.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok: Aktuálne informácie

Úľava na penzijnom poistení pre živnostníkov v dôchodkovom veku

Pre živnostníkov v dôchodcovskom veku, ktorí napriek nároku na dôchodcovské dávky o tieto nepožiadali, platí od januára 2017 úľava na penzijnom poistení vo výške 50% ich mesačných platieb. Poistencovi sa ale do penzie započítava plná suma poistenia, keďže tých ďalších 50% za poistenca uhrádza penzijný fond. Táto úľava je možná maximálne pre živnostníkov, ktorí nepodávajú daňové priznanie v Rakúsku. Mesačná platba v penzijnom poistení pre rok 2025 je vo výške 101,95 Eur, t.z. mesačná úľava je vo výške 50,97 eur.

Z toho dôvodu je už teraz potrebné prehodnotiť okamžité podanie žiadosti o dôchodok, ak naň vznikne nárok. Od dátumu podania žiadosti o dôchodok zaniká nárok na túto úľavu. Ak bude teda dôchodcovská mesačná dávka nižšia ako vyššie spomenutá úľava, je lepšie o dôchodok nepožiadať a po dobu troch rokov platiť polovičné poistné do penzijného poistenia. Ak sa stane, že dôchodcovská dávka by bol vyššia, je potrebné požiadať o dôchodok, pretože dôchodok sa spätne nevypláca a nevyplatené dávky prepadnú.

Sociálne zabezpečenie pre opatrovateľky pracujúce v Rakúsku

V praxi sa často stáva, že opatrovateľky, ktoré odídu za prácou do Rakúska, by si chceli na Slovensku ponechať zdravotné poistenie a v Rakúsku platiť iba dôchodkové poistenie. Z pohľadu európskej legislatívy, ktorá platí vo všetkých štátoch rovnako, teda aj na Slovensku aj v Rakúsku, tvorí sociálne zabezpečenie jeden systém poistenia, ktorý zahŕňa sociálne poistenie a zdravotné poistenie (okrem komerčného zdravotného poistenia). Preto ak opatrovateľka, ktorá má bydlisko na Slovensku (má tu rodinu, stabilné bývanie, vracia sa domov za rodinou atď.) a vykonáva svoju činnosť len v Rakúsku, bude poistená len v rakúskom systéme sociálneho zabezpečenia a v tomto štáte si môže uplatniť nárok na všetky dávky sociálneho zabezpečenia. Lekára však môže navštevovať aj v štáte bydliska, na Slovensku.

Výnimkou je situácia, kedy opatrovateľka splní podmienky a využije inštitút dočasného vyslania na výkon práce do Rakúska. Vyslanie však nemôže presiahnuť dobu 24 mesiacov. V takom prípade ak splní podmienky stanovené európskou legislatívou, mala by v dostatočnom časovom predstihu pred vyslaním podať žiadosť o vystavenie formulára A1 z dôvodu vyslania (Vzory tlačív k formuláru PD A1). Žiadosť sa podáva príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska na Slovensku.

Existujú aj situácie, ak opatrovateľka vykonáva súčasne v turnusoch opatrovateľskú činnosť v Rakúsku a na Slovensku vykonáva iný druh samostatnej zárobkovej činnosti, alebo je na Slovensku zamestnaná. V takýchto prípadoch európska legislatíva určuje, aby túto skutočnosť oznámila inštitúcii štátu bydliska. Ak má takáto opatrovateľka bydlisko na Slovensku, je potrebné, aby podala žiadosť o určenie uplatniteľnej legislatívy z dôvodu výkonu dvoch činností na území dvoch štátov. Je nevyhnutné, aby Sociálna poisťovňa určila, v ktorom štáte bude platiť príspevky na sociálne zabezpečenia z oboch týchto vykonávaných činností, pretože európska legislatíva vylučuje, aby platila poistné na sociálne zabezpečenie v dvoch štátoch súčasne.

Dôchodková reforma na Slovensku a jej vplyv na budúcnosť

Slovenský dôchodkový systém čelí výzvam v dôsledku starnutia populácie a nízkej pôrodnosti. Minister práce Milan Krajniak predstavil reformu dôchodkového systému, ktorá má zabezpečiť udržateľnosť a spravodlivosť systému. Medzi hlavné body reformy patria:

1. Možnosť odchodu do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch: Cieľom je riešiť problém ľudí pracujúcich vo fyzicky náročných profesiách.
2. Garantovaný vek odchodu do dôchodku po 15 odpracovaných rokoch: Vek odchodu do dôchodku sa má vypočítať na základe priemernej strednej dĺžky života.
3. Automatický vstup do druhého piliera: Má sa týkať poistencov, u ktorých je predpoklad, že budú môcť sporiť aspoň 30 rokov.
4. Ústavná garancia doživotného vyplácania dôchodkov: Jednorazové vyplatenie nasporenej sumy má byť možné len v mimoriadne ťažkej životnej situácii alebo ak človek nasporil len minimálnu sumu.
5. Každoročná valorizácia dôchodkov: Má sa garantovať právo na valorizáciu dôchodkov o dôchodcovskú infláciu.
6. Solidarita v rámci jednej generácie: Tí, ktorí odvádzajú na dôchodok viac, budú solidárni s tými, ktorí odvádzajú menej.
7. Solidarita medzi generáciami - rodičovský bonus: Má sa zaviesť solidarita medzi generáciami prostredníctvom rodičovského bonusu.

Porovnanie s inými krajinami a budúci vývoj

Organizácia OECD predpokladá, že priemerný vek odchodu do dôchodku v Európskej únii bude v roku 2060 67 rokov, pričom mnohé krajiny budú atakovať 70 rokov a viac. Dánsko plánuje zvýšiť vek odchodu do dôchodku na 70 rokov už do roku 2040.

V súčasnosti je priemerný vek odchodu do dôchodku na Slovensku pre ľudí narodených po roku 1967 64 rokov. V porovnaní s priemerom v EÚ je Slovensko na tom relatívne dobre, ale vzhľadom na demografický vývoj je potrebné prijať opatrenia na zabezpečenie udržateľnosti dôchodkového systému.

tags: #zvýšenie #dôchodku #v #Rakúsku #podmienky