
Tento článok sa zaoberá problematikou zvyšovania dôchodkov na Slovensku, pričom sa zameriava na legislatívny rámec a podmienky platné v roku 2001 a v rokoch nasledujúcich. Analyzuje zmeny v zákonoch, dopady na rozpočet Sociálnej poisťovne a vplyv na životnú úroveň dôchodcov.
Úprava dôchodkov v Slovenskej republike v roku 2001 a neskôr sa opierala o niekoľko kľúčových zákonov. Medzi najdôležitejšie patrí zákon č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov, ktorý bol viackrát novelizovaný. Tento zákon upravuje mechanizmy zvyšovania dôchodkov z dôchodkového zabezpečenia, vrátane starobných, invalidných, vdovských a sirotských dôchodkov.
Na základe § 9 zákona č. 46/1991 Zb. sa dôchodky zvyšujú, ak sa podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky zvýšili životné náklady aspoň o 10 % alebo priemerná mzda aspoň o 5 %, a to najskôr po uplynutí 3 mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov.
Ďalším dôležitým zákonom je zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý bol tiež novelizovaný zákonom č. 328/2002 Z. z. Tento zákon definoval podmienky nároku na rôzne druhy dôchodkov a upravoval ich výpočet. V súvislosti s prijatím zákona č. 328/2002 Z. z. vznikla od 1. júla 2002 potreba zosúladiť prechodné ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. s novou legislatívou.
Zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý má charakter všeobecného zákona, mal tiež významný vplyv na úpravu dôchodkov. Prechodné ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. bolo potrebné zosúladiť s týmto novým zákonom.
Prečítajte si tiež: Podmienky prechodu dôchodku
Pre úpravu dôchodkov v roku 2004 zostala v platnosti formula z roku 2003, ako vyplýva z prechodných ustanovení zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z.
Posledné zvýšenie dôchodkov pred rokom 2001 sa uskutočnilo na základe zákona č. 306/2002 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2002. Ďalšie zvýšenie sa uskutočnilo k 1. júlu 2002. Zvýšenie dôchodkov si vyžiadalo dodatočné náklady oproti aktuálnemu rozpisu Sociálnej poisťovne na rok 2003 vo výške približne 420 mil. Sk mesačne, čo predstavuje 2 100 mil. Sk do konca roka.
V roku 2003 sa predpokladalo zvýšenie dôchodkov o 5 % od 1. júla 2003, čo predstavovalo čiastku približne 2 100 mil. Sk. Podľa odhadu Národnej banky Slovenska sa priemerná inflácia v roku 2003 pohybovala v intervale 8,2 - 9,3 %. Priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR v roku 2003 oproti roku 2002 rástla. To znamenalo, že podiel priemerného starobného dôchodku k priemernej mzde poklesol v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
Zvýšenie dôchodkov malo priamy dopad na rozpočet Sociálnej poisťovne. Zostatky v jednotlivých fondoch Sociálnej poisťovne k 31. decembru 2002 boli nasledovné:
Spolu: 4 586 660 tis. Sk
Prečítajte si tiež: Minimálny dôchodok: Kto má nárok?
Pri predpokladanom zvýšení dôchodkov o 5 % a po vykrytí deficitu v ZFDZ z vnútorných zdrojov Sociálnej poisťovne by zostatky v jednotlivých fondoch k 31. decembru 2003 boli nasledovné:
Spolu: 4 119 910 tis. Sk
ZFPZŠ: 1 191 567 tis. Sk
Po zohľadnení valorizácie dôchodkov v roku 2003 o 5 % od 1. júla 2003 a jej dopadu do konca roka 2003 a účinnosti zákona o sociálnom poistení č. 413/2002 Z. z. a č. 639/2002 Z. z. sa predpokladali k 31. decembru 2003 nasledovné zostatky:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisku z 31. marca 2003 uviedlo, že navrhované zmeny nebudú mať dopad na zamestnanosť a vyčíslený vplyv na verejné rozpočty bude vo výške 2,1 mld. Sk.
Prečítajte si tiež: Súbeh dôchodkov – detaily
Zvyšovanie dôchodkov sa navrhovalo od 1. júla, pričom sa vychádzalo zo zákona č. 46/1991 Zb.
Dôchodky priznané Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky podľa zákona č. 100/1988 Zb. neboli prechodnými ustanoveniami zákona č. 328/2002 Z. z. o doplnení niektorých zákonov prekvalifikované, nakoľko neboli splnené podmienky nároku na túto dávku podľa cit. zákona č. 328/2002 Z. z. Boli priznané podľa § 101 zákona č. 328/2002 Z. z.
Návrh zákona svojou problematikou nepatril medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 4. Vo vzťahu na tretí a štvrtý bod sa vyjadrenie stupňa zlučiteľnosti s právnou normou Európskej únie neuvádza.
Vdovecký dôchodok plní v zásade rovnakú funkciu ako vdovský dôchodok.
Nerealizovanie zvýšenia do najvyšších výmer dôchodkov by spôsobovalo ich postupnú nivelizáciu.