
V súčasnosti prebiehajú diskusie o možných zmenách vo valorizácii dôchodkov na Slovensku. Jednou z navrhovaných alternatív je zvyšovanie starobných a vdovských dôchodkov o pevnú sumu. Tento návrh má svojich zástancov aj odporcov a jeho potenciálne dopady na rôzne skupiny dôchodcov sú predmetom rozsiahlych analýz.
Doteraz sa dôchodky na Slovensku valorizovali percentuálne, na základe miery dôchodcovskej inflácie. To znamená, že od januára dostáva penzista vyšší dôchodok o určité percento, ktoré zodpovedá percentu dôchodcovskej inflácie. Napríklad, pri dôchodku vo výške 650 eur by zvýšenie o 3,7 percenta predstavovalo 24 eur, zatiaľ čo pri dôchodku 1000 eur by to bolo 37 eur. Princípom tohto systému je, že ten, kto si viac prispieval, má vyšší dôchodok, a ten, kto si prispieval menej, má nižší dôchodok.
Alternatívou k percentuálnemu zvyšovaniu je návrh na zvyšovanie dôchodkov o pevnú sumu. Podľa ministra práce Erika Tomáša (Hlas-SD) sa zvažuje zmena valorizácie dôchodkov. Tento mechanizmus by znamenal, že všetci dôchodcovia by dostali rovnakú sumu navyše k svojmu dôchodku, bez ohľadu na jeho výšku.
Zástancovia zvyšovania o pevnú sumu argumentujú tým, že by to pomohlo najmä nízkopríjmovým dôchodcom, ktorí by tak pocítili výraznejšie zlepšenie svojej finančnej situácie. Ekonómovia aj sociológovia poukazujú na to, že zo súčasných nízkych dôchodkov sa nedajú vykryť náklady na bývanie, jedlo ani hygienu. Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť podotkol, že štvrť milióna obyvateľov žije v hmotnej núdzi a dlhodobo sa neprikročilo k tomu, aby sa im niečo pridalo.
Na druhej strane, odporcovia tohto návrhu upozorňujú na to, že by to mohlo narušiť princíp zásluhovosti, ktorý je základom dôchodkového systému. Tvrdia, že ten, kto si počas svojho pracovného života viac prispieval do systému, by mal mať aj vyšší dôchodok. Zvyšovanie o pevnú sumu by tak mohlo znížiť motiváciu ľudí pracovať a prispievať do dôchodkového systému.
Prečítajte si tiež: Vývoj dôchodkov na Slovensku
Okrem diskusie o valorizácii dôchodkov sa na Slovensku prijímajú aj ďalšie opatrenia v oblasti sociálnej politiky. Medzi ne patrí napríklad zvyšovanie minimálnej mzdy, ktorá sa od 1. januára zvýšila na 915 eur, čo predstavuje medziročný nárast o 99 eur. Ide o historicky najvyšší rast minimálnej mzdy na Slovensku. Ministerstvo práce tiež smeruje k tzv. digitálnej pobočke a sprístupneniu dôchodkovej prognózy.
Rodičovský príspevok dosiahol historicky najvyššiu úroveň, presiahol 500-eurovú hranicu. V prípade rodičov, ktorí predtým nepracovali, je to 364,80 eur. Rodičovský príspevok môže poberať iba jeden z rodičov, a to až do tretieho roku dieťaťa. Pre dieťa je to necelých 130 eur.
Začalo sa aj vyplácanie 13. dôchodku, ktorý bude doručený všetkým poberateľom najneskôr do 19. decembra. Úrady práce poskytujú novú službu - asistentov sociálnej inklúzie a zamestnanosti, ktorí pomáhajú ľuďom z marginalizovaných komunít hľadať prácu.
O príspevok na pomoc odkázaným sa budú môcť deliť až traja opatrovatelia a zároveň sa im nebude krátiť bez ohľadu na ich príjem.
Od 1. septembra platí reforma posudkovej činnosti, ktorá má zefektívniť proces posudzovania zdravotného stavu občanov. Úrad práce zaevidoval v septembri takmer 5100 žiadostí o integrovaný posudok a takmer všetky stihol vydať v zákonnej lehote. Ministerstvo práce hodnotí nástup reformy pozitívne.
Prečítajte si tiež: Príspevok na opatrovanie: Čo sa mení?
Rezort práce sa zameriava aj na zrušenie fiktívnych PN, na ktorých štát ušetril milióny eur. Najviac ich využívajú ľudia na východnom Slovensku a na Kysuciach. Od začiatku januára sa rozšírili právomoci posudkových lekárov, ktorí môžu odporučiť ošetrujúcemu lekárovi, aby neopodstatnenú PN ukončil.
Prečítajte si tiež: Vdovecký dôchodok: Zmeny a nároky