
Sociálne zabezpečenie je základným pilierom spoločnosti, ktorý zaručuje občanom istotu v rôznych životných situáciách. Jednou z jeho súčastí je aj invalidný dôchodok, ktorý slúži na zabezpečenie príjmu pre občanov, ktorí sa stali invalidnými a nemôžu tak vykonávať zárobkovú činnosť. Otázka zvyšovania invalidného dôchodku, najmä pre starodôchodcov, je preto veľmi dôležitá.
Podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý bol neskôr novelizovaný, má každý občan právo na sociálne zabezpečenie garantované štátom. Dávky sociálneho zabezpečenia nepodliehajú dani a právo na ne nezaniká uplynutím času. Výška dôchodkových dávok závisí predovšetkým od pracovných zásluh, teda od dĺžky zamestnania a výšky dosahovaných zárobkov. Zohľadňujú sa aj sociálne hľadiská, ako napríklad zabezpečenie pozostalých, invalidných občanov a zvyšovanie dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu. Dávky sa zvyšujú v závislosti od rastu príjmov z pracovnej činnosti a životnej úrovne.
Sociálne zabezpečenie zahŕňa:
Účastníkmi sú občania, organizácie a orgány sociálneho zabezpečenia. Spôsobilosť občana mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou. Spôsobilosť na právne úkony vzniká dovŕšením pätnásteho roku veku.
Na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení zamestnanci, vojaci z povolania, samostatne zárobkovo činné osoby a osoby zárobkovo činné v cudzine. Dávky dôchodkového zabezpečenia zahŕňajú starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov, vdovský, vdovecký, sirotský dôchodok a ďalšie dávky.
Prečítajte si tiež: Vývoj dôchodkov na Slovensku
Zvyšovanie invalidného dôchodku pre starodôchodcov je komplexná problematika, ktorá závisí od viacerých faktorov. Dôležité je rozlišovať medzi rôznymi obdobiami a legislatívnymi úpravami, ktoré ovplyvňovali výpočet a valorizáciu dôchodkov.
Tento zákon zdôrazňoval socialistické zásady a garantoval právo na zabezpečenie všetkým občanom. Výška dôchodkových dávok sa určovala predovšetkým pracovnými zásluhami, pričom sa sledovali aj sociálne hľadiská. Dávky a služby sociálneho zabezpečenia poskytoval štát a dôchodky nepodliehali dani. V súlade s rastom životnej úrovne sa zvyšovali aj vyplácané dôchodky.
Pre vznik nároku na dôchodok je dôležitá dĺžka doby zamestnania a tzv. náhradné doby. Doba zamestnania zahŕňa zamestnanie v pracovnom pomere, činnosť v družstvách, službu v ozbrojených silách a iné činnosti. Náhradné doby zahŕňajú napríklad dobu služby v ozbrojených silách, dobu odbojovej činnosti, dobu starostlivosti o dieťa a dobu poberania nemocenského.
Výška invalidného dôchodku závisí aj od priemerného mesačného zárobku. Ten sa vypočítava z hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období.
Zamestnania sa na účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú do troch pracovných kategórií, ktoré zohľadňujú náročnosť a rizikovosť práce. Zaradenie do pracovnej kategórie môže ovplyvniť výšku dôchodku.
Prečítajte si tiež: Príspevok na opatrovanie: Čo sa mení?
Invalidný dôchodok sa poskytuje občanom, ktorí sa stali invalidnými v dôsledku zdravotného stavu, ktorý im znemožňuje vykonávať zárobkovú činnosť. Miera invalidity sa posudzuje na základe lekárskych posudkov.
Po roku 1988 došlo k viacerým zmenám v legislatíve, ktoré ovplyvnili zvyšovanie dôchodkov. Dôležitým faktorom je valorizácia dôchodkov, ktorá sa vykonáva pravidelne s cieľom zohľadniť rast životných nákladov a priemernej mzdy.
Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení stanovoval, že dávky sociálneho zabezpečenia sa zvyšujú v závislosti od rastu príjmov z pracovnej činnosti a v súlade s rastom životnej úrovne pracujúcich.
V súčasnosti sa zvyšovanie invalidných dôchodkov riadi platnou legislatívou, ktorá zohľadňuje infláciu, rast priemernej mzdy a ďalšie ekonomické faktory. Cieľom je zabezpečiť, aby invalidní dôchodcovia mali dostatočný príjem na pokrytie svojich životných potrieb.
Prečítajte si tiež: Vdovecký dôchodok: Zmeny a nároky
tags: #zvysovanie #invalidneho #dochodku #starodochodcov #podmienky