Dovolanie v manželskom výživnom podľa CSP: Súčasný pohľad a nové prístupy

Súčasné spoločensko-ekonomické, sociálne a politické podmienky a zmeny v spoločnosti si vyžadujú nový prístup ku konfliktom a k spôsobu riešenia sporov v oblasti súkromnoprávnych vzťahov. Tento článok sa zaoberá problematikou dovolania v manželskom výživnom v kontexte aktuálnej právnej úpravy a spoločenských zmien. Zameriava sa na alternatívne riešenia sporov, najmä mediáciu, a jej vplyv na rodičovské dohody.

Mediácia ako nástroj riešenia sporov

Zákonom č. 420/2004 Z. z. o mediácii sa upevnila pozícia inštitútu mediácie ako legitímneho nástroja na riešenie sporov. Ako jedna z mimosúdnych metód upravených zákonom prispieva k rýchlejšiemu prístupu k spravodlivosti občanov. Úlohou mediácie nie je nahradiť fungujúci systém súdnictva, ale vytvoriť podporu k tomuto systému iným prístupom k riešeniu sporov. Jedným z hlavných cieľov zákonodarcu pri formalizovaní mediácie ako mimosúdnej psychosociálnej metódy je okrem zefektívnenia postupov pri riešení sporov aj snaha vrátiť zodpovednosť za vyriešenie sporu do rúk tým, ktorých sa spor bezprostredne týka.

Výsledkom mediácie podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii je dohoda, ktorá má písomnú formu a je pre osoby zúčastnené na mediácii záväzná. Za podmienok ustanovených uvedeným zákonom zároveň môže byť priamo vykonateľná, ak je spísaná vo forme notárskej zápisnice, schválená ako súdny zmier pred súdom, rozhodcovským orgánom. Cieľom príspevku je poukázať na obsah rodičovskej dohody, ktorá je výsledkom mediácie a ktorá odráža potreby, záujmy a možnosti účastníkov dohody pretvorené do vzájomných práv a povinností a z tohto dôvodu je pre účastníkov viac akceptovateľná a napĺňaná.

Dohoda rodičov vs. Rozhodnutie súdu

Ďalej v príspevku poukážeme na rozdiel v obsahu dohody uzatvorenej rodičmi v mediácii a dohody uzatvorenej priamo na súde, resp. schválenej súdom tak, ako ju v procese schvaľovania deklarujú súdy. V úvahách de lege ferenda sa zamyslíme nad novými prístupmi v rozhodovacej činnosti súdov, pri schvaľovaní rodičovskej dohody, resp. dohody uzatvorenej rodičmi maloletého dieťaťa v mediácii a možnosťami vykonateľnosti dohody, ktorá je výsledkom mediácie a nie je schválená ako súdny zmier pred súdom s poukázaním na zásady súkromného práva a samotné prirodzené právo zakotvené v preambule a čl. 12 ods.

Od roku 2018 Ministerstvo spravodlivosti SR realizuje projekt s názvom "Procesno-organizačný audit Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a vybraných organizácii rezortu spravodlivosti a audit výkonu súdnej moci" s pracovným názvom "Cochemská prax", ktorý si dáva za cieľ vytvoriť efektívny model vybavovania rodinnoprávnej agendy na súdoch v rámci rozhodovacej činnosti pri starostlivosti o maloleté deti. Projektom sa sleduje skrátenie času pri rozhodovaní súdu vo veciach starostlivosti súdu o maloletých a záujem na tom, aby rodičia primárne prevzali zodpovednosť za starostlivosť, výchovu a výživu svojho maloletého dieťaťa. Zákonodarca preferuje dohodu rodičov pri úprave výkonu ich vzájomných rodičovských práv a povinností, pri úprave styku s maloletými deťmi, pri určení rozsahu a výšky výživného na maloleté dieťaťa či dohodu o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí pred rozhodovacou právomocou súdu v týchto otázkach. Dohoda rodičov zodpovedá ústavnej ochrane rodičovstva a požiadavke na osobitnú ochranu detí a mladistvých garantovaných v čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy SR.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Cochemský model a jeho princípy

Zmierovacie konanie vs. Nový prístup súdov k riešeniu rodinnoprávnej agendy najmä vo veciach týkajúcich sa maloletých detí sa inšpiroval tzv. Cochemskými princípmi. Cochemský model vypracoval nemecký poručnícky sudca J. Funguje na princípe dohody rodičov ohľadom starostlivosti o maloleté deti ešte pred začatím súdneho pojednávania o rozvode manželstva a vypracovaní porozvodového plánu výchovy detí rodičmi, s cieľom zabezpečiť spoločnú starostlivosť rodičov o deti aj po rozchode. Ďalej je cieľom dosiahnuť, aby rodičia začali kvôli deťom spolu komunikovať aspoň v minimálnej miere. Nejde o nariadenú, ale o odporúčanú spoluprácu rodičov s pomáhajúcimi profesiami, ktoré sú vysoko kvalifikované, aby si rodičia uvedomili, že lepšie je spolupracovať ako rodičia a nie bojovať.

Zákon o rodine a dohoda rodičov

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj "zákon o rodine" alebo "ZR") predpokladá dohodu rodičov vo väčšine ustanovení upravujúcich výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Relatívna voľnosť pri formulovaní jednotlivých ustanovení poskytuje dostatočný priestor rodičom, aby sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti dohodli podľa ich špecifických podmienok v rodine a ich záujmu. V prípadoch, ak nedôjde k dohode rodičov, súd má tiež široké možnosti individuálne posudzovať podmienky a situáciu v každej rodine individuálne. Schválením rodičovskej dohody súdom by súd mal predchádzať budúcim sporom ohľadom starostlivosti a výchovy detí, a tak pristupovať preventívne vo vzťahu k otázkam týkajúcim sa výkonu rodičovských práv a povinností, aby v budúcnosti nedochádzalo k nedorozumeniam medzi rodičmi o ich výkone.

Spravodlivosť a prirodzené právo

Údajne A. Einstein povedal, že je hlúposť robiť to isté a očakávať iný výsledok. Zákonodarca pri zásahu do rodičovských práv a povinností preferuje dohodu rodičov o ich výkone, a teda súd o nich rozhodne iba v prípade, ak nedôjde k dohode rodičov, a to aj bez návrhu. Znamená to, že len ak rodičia nie sú schopní sa dohodnúť, zasiahne súd, aby zabezpečil spravodlivosť. iustitia, o ktorej už hovoril Aristoteles ako o všeobecne platnom objektívnom meradle správania ľudí. Na posúdenie spravodlivosti definoval etickú spravodlivosť a zákonnú spravodlivosť. Etická spravodlivosť stojí nad zákonom aj ľudským konaním, jej základom je rovnosť. ". Základným prvkom spravodlivosti je teda vzájomnosť, reciprocita v ľudských vzťahoch. Objektom spravodlivosti je konanie iného človeka vo vzťahu k iným. Neberú sa do úvahy teda iba výhody a nevýhody, ktoré sa rozdeľujú, ale prihliada sa aj na osobné kvality, zásluhy či morálne cnosti tých, ktorým sa tieto hodnoty rozdeľujú. Kritériom zákonnej spravodlivosti je platné právo. Ide o spravodlivosť, ktorú garantuje platné právo, teda o takú, akú vytvoril zákonodarca.

"právo nie je železným obojkom zvierajúcim spoločnosť, ale ponecháva dosť miesta vzťahom regulovaným morálkou, láskou, priateľstvom, citom pre krásu a čisté myslenie". Žiadne pozitívne právo nie je dokonalé, a preto by každý právnik mal brať do úvahy prirodzené právo, z ktorého vychádza aj naša Ústava SR. Platné právo má svoj počiatok vo vôli zákonodarcu a mení sa s potrebami ľudí a časom. Zákony by sa mali interpretovať v zmysle prirodzeného práva. Zvlášť, ak hovoríme o normách rodinného práva, ktorým zákonodarca nechal relatívne širokú voľnosť pre rodičov, ale aj súdy, aby mohli upraviť rodičovské práva a povinnosti podľa skutočných potrieb jednotlivej rodiny. Rodinné právo je súčasťou všeobecného súkromného práva, ktorým je občianske právo, a teda právom garantovaná možnosť napĺňať slobodu, spravodlivosť. Hovoríme o prirodzenom práve, ktoré v sebe zahŕňa aj všetky základné ľudské práva a slobody. Naša Ústava SR zakotvuje v preambule aj vo svojich článkoch prirodzenoprávny princíp práva. Pri strete medzi prirodzenými právami a právami občana majú prednosť prirodzené práva. Prirodzené právo rešpektujú mnohé vnútroštátne poriadky aj medzinárodne právo s cieľom prirodzene rešpektovať slobodu človeka.

úlohou a oprávnenie súdov tvorivo nachádzať právo je súčasťou ústavnej funkcie justície najmä tam, kde platné právo hovorí o notoricky známych skutočnostiach, dobrých mravoch, verejnom poriadku, tam, kde sa sudca stretne s generálnou klauzulou alebo medzerou v práve, nezostáva mu iné, ako dotvárať právo svojím rozhodnutím, svojím citom pre právo a spravodlivosť. Od sudcu ako ctihodnej osoby sa teda právom očakáva, že ako vzdelaná a skúsená osoba, ktorá pozná právo, a má objektívny úsudok pri posudzovaní a rozhodovaní, na koho strane je právo, zváži všetky možnosti, aby dosiahol medzi stranami sporu zmier, a v prípade, ak vydá rozhodnutie, to bude "inteligenciou bez vášni". Prekvapuje ma, že takýto múdry človek tak nedostatočne rozmýšľa o podstate práva. Zákonodarstvo a jurisdikcia sú pokusy dodatočne ospravedlniť a usporiadať dané politické a ekonomické pomery. Keďže tieto pomery sa menia a sú v ustavičnom pohybe, kým zákon a právo sú meravé a veľmi pomalé, nemožno nikdy dosiahnuť absolútny súlad práva so skutočnosťou a jej požiadavkami.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Obsah rodičovských práv a povinností

čo uvádza slovom "najmä". Podľa § 28 ods. Čo ďalej tvorí obsah rodičovských práv a povinností sa dozvedáme z niekoľkých ďalších ustanovení zákona o rodine. Pôjde opäť najmä o exemplifikatívny výpočet uvedený v § 35 ZR, a to o rozhodovanie o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a príprave na budúce povolanie. Ďalej sú to otázky týkajúce sa výchovy v duchu náboženského a filozofického vyznania, právo na informovanie sa o maloletom dieťati, otázka trvalého pobytu dieťaťa, meno a priezvisko dieťaťa, ale, podľa nášho názoru, sú to aj otázky, ktoré súvisia s podstatnými otázkami týkajúcimi sa maloletého dieťaťa a s jeho potrebami, a to napríklad výber pediatra pre dieťa, krúžkov či športových aktivít pre deti, účasť dieťaťa na školskom výlete doma aj v zahraničí, otázky spojené s mimoriadnymi - ostatnými jednorazovými výdavkami na deti, ktoré vzniknú v budúcnosti a pod., ktoré nie sú v zákone uvedené, ale môžu byť podstatnou záležitosťou týkajúcou sa výkonu rodičovských práv a povinností a rodičia sa musia na týchto otázkach dohodnúť.

Obsahom rodičovských práv a povinností je aj úprava styku s maloletým dieťaťom a starostlivosť o výživu maloletých detí. Vyživovacia povinnosť však tvorí z teoretického hľadiska osobitnú skupinu práv a povinností, ktoré sú odvodené od príbuzenského vzťahu. Jej právna úprava sa spravuje odlišnými pravidlami, preto ju zákonodarca upravuje ako osobitnú skupinu práv a povinností a viaže sa na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných osôb a nie na výkon práv a povinností. Každý, bez ohľadu na právnu spôsobilosť, je povinný svoje dieťa vyživovať. Aj štátne dávky alebo príspevky poskytované rodičom na dieťa teda môžu byť predmetom dohody rodičov o tom, kto ich bude poberať. Pôjde teda najmä o rodičovský príspevok a daňový bonus na dieťa, ktoré si môže uplatniť iba jeden rodič. Dnes už máme rodičov, ktorí si uplatňujú rodičovské dávky v zahraničí na dieťa a chcú sa dohodnúť o ich poberaní. Rodičia sa rovnako môžu dohodnúť o výške výživného a súd takúto dohodu schváli. Posudzuje pri jej schválení tiež záujem dieťaťa. Ak rodičia predložia dohodu o úprave styku, tá sa stane súčasťou rozsudku, z tohto dôvodu súd takúto dohodu neschvaľuje v prípade rozvodu. Znamená to, že súd ju prepíše do rozsudku, ak bola predložená v písomnej forme alebo ju rodičia ústne nadiktovali do zápisnice súdu. Do týchto otázok zasahuje súd iba v prípade, ak sa rodičia nedohodnú.

Právna úprava styku rodičov s maloletým dieťaťom

Nález Ústavného súdu SR sp. zn. Pl. Zákonodarca neustanovuje, a teda nepredpisuje rodičom obsah dohody o úprave ich styku s maloletým dieťaťom a nepredpisuje pre túto dohodu žiadne náležitosti a neukladá ani žiadne obmedzenia, ako ani nepredpisuje obsah výroku rozhodnutia súdu, ktorým tento rozhodne o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom, a ani ho iným spôsobom v jeho rozhodovaní o tejto otázke nijako neobmedzuje. Kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v zákone o rodine. Zákonodarca zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú; ide najmä o prípad rozvodu manželov s maloletými deťmi. Právna úprava v § 25 ods.

Akceptácia vôle rodičov v rozhodnutiach súdov

Rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností vs. absentuje akceptácia celej skutočnej vôle rodičov prejavenej v rodičovskej dohode. Na mysli máme to, že súdy do svojich rozhodnutí preberajú iba minimálny obsah takejto rodičovskej dohody, a to ten, ktorý podľa vlastného uváženia a aplikačnej praxe považujú za podstatný a vykonateľný. V praxi tiež absentuje v odôvodnení rozsudku súdu vysvetlenie, ktoré dôvody viedli súd k schváleniu časti rodičovskej dohody a, naopak, ktoré dôvody viedli k neschváleniu zvyšnej časti dohody. Taktiež sa v minimálnej miere stretávame v odôvodnení rozsudkov súdu s tým, že súd konštatuje záväznosť rodičovskej dohody pre rodičov v tej časti, ktorá nebola schválená súdom. To spôsobuje pochybnosti účastníkov dohody o tom, či sú povinní riadiť sa rodičovskou dohodou, alebo ju v plnom rozsahu nahrádza súdne rozhodnutie a záväzný je teda len výrok súdneho rozhodnutia o tých rodičovských právach a povinnostiach, o ktorých súd rozhodol alebo ich schválil. Absencia odôvodnenia dôvodov schválenia alebo neschválenia určitých podstatných vecí týkajúcich sa maloletých detí v písomnej rodičovskej dohode zároveň bráni aj riadnemu preskúmaniu rozhodnutia súdu v odvolacom konaní.

V mediácii sa stretávame s tým, že rodičia si potrebujú upraviť výkon svojich rodičovských práv a povinností detailnejšie, aby v čase, kedy prechádzajú rozpadom rodiny, spracovávajú vlastné emócie z rozchodu a ich komunikácia je narušená, mali záruku, že ich spoločne vytvorená dohoda bude riadne akceptovaná druhým rodičom. Rozumejú platnosti a záväznosti takejto dohody a vedia, že v prípade, ak ich spoločne prejavená vôľa v dohode nebude akceptovaná, môže dôjsť k zmene obsahu dohody rozhodnutím súdu. Napriek povinnosti súdu pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného rodiča dbať na právo druhého rodiča pravidelne sa informovať o maloletom dieťati, súdy opomínajú túto svoju povinnosť určením informatívnej povinnosti. Existujú však aj sudcovia, ktorí svojimi rozhodnutiami v konaniach s maloletými deťmi nerozhodujú iba o záujme dieťaťa, ale rovnako ako v mediácii, zohľadňujú aj potreby a záujmy účastníkov konania, teda rodičov dieťaťa. Z rozsudkov takýchto sudcov možno vyvodiť, že ich autorita je dostačujúca na to, aby rodičia akceptovali aj "nevykonateľné" výroky súdu, ak sú správne odôvodnené. Ako príklad "dobrej praxe súdov" možno uviesť rozhodnutie Okresného súdu v Trnave sp. zn. Alebo rozhodnutie Okresného súdu v Trnave sp. zn. Obaja rodičia sa zaväzujú vzájomne si oznamovať prekážku realizácie styku." Rozhodnutie Okresného súdu v Trnave sp. zn.

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

Rodičovská dohoda a jej obsah

Absencia širšej úpravy obsahu rodičovskej dohody uzatvorenej pred súdom môže, podľa nášho názoru, vyplývať aj z toho, že rodičia nemajú dostatok vedomostí o tom, že súd je oprávnený - a v súčasnosti sú už aj niektorí sudcovia ochotní to robiť - upraviť ich rodičovské práva a povinnosti aj v otázkach podstatných vecí týkajúcich sa maloletých detí. Neraz k takejto stručnej úprave rodičovských práv a povinností súdom dochádza aj v dôsledku edukácie rodičov advokátmi. Naproti tomu, obsah rodičovských práv a povinností je v čo najširšej možnej miere obsiahnutý v rodičovskej dohode uzavretej v mediácii. Táto dohoda flexibilne reaguje na budúce možné situácie vzniknuté v súvislosti so starostlivosťou o dieťa.

tags: #dovolanie #v #manzelskom #vyzivnom #podla #CSP