Zvyšovanie platu počas PN: Nárok, podmienky a diskriminácia

Článok sa zaoberá problematikou nároku zamestnanca na zvýšenie platu počas práceneschopnosti (PN) na Slovensku. Vysvetľuje podmienky nároku na náhradu príjmu počas PN, diskrimináciu v súvislosti so zvyšovaním platov, zmeny v nemocenských dávkach a vplyv predčasného odchodu do dôchodku.

Nárok na náhradu príjmu počas PN

Zamestnanec má počas PN, za predpokladu splnenia určitých podmienok, nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, resp. na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou. Právo na náhradu príjmu pri dočasnej PN upravujú samostatné zákony:

• Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Nárok na náhradu príjmu vzniká obvykle od 11. dňa dočasnej PN ako náhrada za stratu mzdy počas trvania PN. Dočasnej PN poberá zamestnanec náhradu príjmu nasledovne:

1. - 3. deň (vrátane) 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ),
2. - 10. deň 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).

Kolektívnou zmluvou môže byť dohodnuté inak (napr. nárok na 75 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN).

Od 11. dňa PN mu vyplatí Sociálna poisťovňa nemocenské. V prípade vypláca v rovnakej výške ako náhrada príjmu, t. j. 55% denného vymeriavacieho základu.

Prečítajte si tiež: Vývoj dôchodkov na Slovensku

Pre účely určenia výšky náhrady príjmu, resp. nemocenského, je rozhodujúce tzv. rozhodujúce obdobie. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikla dočasná PN. Ak vzniklo nemocenské poistenie (napr. vznik pracovného pomeru) v aktuálnom kalendárnom roku, rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t. j. predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN, napr. ak PN vznikla 2.3.2025, rozhodujúcim obdobím pre určenie DVZ bude obdobie od 2.2.2025 do 1.3.2025.

Denný vymeriavací základ (DVZ) je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých platil zamestnanec poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Do úvahy sa berú len vymeriavacie základy, z ktorých sa platí poistné na nemocenské poistenie (napr. hrubá mzda).

Maximálny denný vymeriavací základ

Výška náhrady príjmu počas dočasnej PN, resp. nemocenského, je limitovaná maximálnym denným vymeriavacím základom. Sociálna poisťovňa zverejňuje aktuálne hodnoty vypočítaného maximálneho DVZ pre rok 2025.

Prehľad výšky náhrady príjmu a nemocenského v roku 2025:

Tieto informácie sú dôležité pre pochopenie, ako sa vypočítavajú nemocenské dávky v roku 2025 (PN, OČR, materské, tehotenské).

Ako požiadať o náhradu príjmu, resp. nemocenské?

Od 1. januára 2023 platí povinnosť elektronickej PN (ePN) pre všetkých lekárov:

Prečítajte si tiež: Príspevok na opatrovanie: Čo sa mení?

• všeobecní lekári,
• dorastoví lekári,
• ambulantní lekári - špecialisti,
• nemocniční lekári - špecialisti.

Pacient nemusí navštevovať lekára len z dôvodu vystavenia ePN, napr. ak potrebuje predĺžiť PN. Čo je to ePN a ako funguje? Ide o tzv. elektronický záznam v Elektronickej zdravotnej knižke občana. Elektronická zdravotná knižka je vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS).

ePN nie je potrebné doručovať zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni. Lekár po vystavení ePN informuje Sociálnu poisťovňou, ktorá následne informuje zamestnanca aj jeho zamestnávateľa. ePN nahrádza papierové potvrdenie o dočasnej PN a tiež žiadosť o nemocenskú dávku.

Povinnosti zamestnanca:

• kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN,
• dodržiavanie liečebného režimu.
• prihlásiť sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“: oznámiť číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti, poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN, obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania).

Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní. Zamestnávatelia môžu sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.

Diskriminácia v súvislosti so zvyšovaním platu počas PN

Zvýšenie platu je v prvom rade otázkou dohody o zmene pracovných podmienok v pracovnej zmluve v zmysle § 54 zákona č. 311/2001 Z. z. Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ sa musí so zamestnancom formálne dohodnúť na zmene pracovných podmienok, ktoré zahŕňajú okrem iného aj mzdu.

Pri posudzovaní prípadu, kedy zamestnávateľ zvyšoval platy všetkým zamestnancom okrem jedného, ktorý bol dlhodobo práceneschopný, je potrebné skúmať, či sa celoplošné zvyšovanie mzdy zrealizovalo skutočne pri všetkých zamestnancoch firmy a aký bol dôvod tohto zvýšenia. Zákonník práce neustanovuje žiadnu povinnosť zamestnávateľovi zvýšiť mzdu zamestnancom. Uvedené rozhodnutie je jeho právom, no musí pri tom dodržať niektoré povinnosti.

Prečítajte si tiež: Vdovecký dôchodok: Zmeny a nároky

V danom prípade sa môže jednať o diskrimináciu. V zmysle Ústavy SR majú fyzické osoby právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Podľa zákona č. 365/2004 Z. z. antidiskriminačný zákon v znení neskorších predpisov sa za diskrimináciu považuje aj diskriminácia z dôvodu zdravotného postihnutia alebo diskriminácia osoby, u ktorej by na základe vonkajších príznakov bolo možné predpokladať, že je osoba so zdravotným postihnutím. Zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch sa uplatňuje aj v oblasti výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného postupu v zamestnaní a prepúšťania.

Zamestnávateľ nemôže diskriminovať zamestnanca na základe zdravotných obmedzení z minulosti v oblasti odmeňovania, ak je dôvodné predpokladať, že to je dôvod prečo mu mzdu nezvýšil a napriek tomu ostatným zamestnancom áno. Uvedené by neplatilo, ak by zvýšenie mzdy zamestnancom bolo naviazané na splnenie výkonnostných ukazovateľov každým zamestnancom. Ak však zamestnávateľ zvýšil mzdu všetkým a len jednému zamestnancovi nie, je táto premisa značne nepravdepodobná.

Zmeny v nemocenských dávkach v roku 2026

Poistenci Sociálnej poisťovne môžu mať dôvod na radosť. V roku 2026 si prilepšia pri viacerých nemocenských dávkach, ako informovala poisťovňa na svojom webe. Po splnení zákonných podmienok budú dostávať vyššie maximálne sumy pri štyroch dávkach. Konkrétne ide o nemocenské, materské, tehotenské a ošetrovné. Zmena vyplýva z každoročného zvýšenia všeobecného vymeriavacieho základu, od ktorého sa odvíja výška poistného na nemocenské poistenie.

Ak dôvod na priznanie nemocenskej dávky vznikne medzi 1. januárom a 31. decembrom 2026, denný vymeriavací základ (vrátane pravdepodobného denného vymeriavacieho základu a ich úhrnu) nemôže presiahnuť 100,2083 eura. Ak sa poistenec stane dočasne práceneschopným v roku 2026, maximálna výška jeho nemocenského na deň bude 55,11456500 eura. Pri 30‑dňovom kalendárnom mesiaci tak Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské najviac vo výške 1 653,50 eura.

Maximálne denné materské dosiahne hodnotu 75,15622500 eura. V praxi to znamená, že materské bude Sociálna poisťovňa vyplácať maximálne vo výške 2 254,70 eura mesačne pri 30‑dňovom mesiaci. Podobne vzrastie aj maximálna výška tehotenskej dávky. Jej maximálna denná suma bude predstavovať 15,03124500 eura. Maximálne denné ošetrovné v roku 2026 predstavuje sumu 55,11456500 eura. Pri dlhodobom ošetrovnom, ktoré môže Sociálna poisťovňa po splnení zákonných podmienok vyplácať najviac 90 dní, bude jeho maximálna výška 1 653,50 eura mesačne pri 30‑dňovom kalendárnom mesiaci. Rast maximálnych súm odráža zvýšenie všeobecného vymeriavacieho základu, čo sa každoročne premieta do stropov pre denný vymeriavací základ aj do minimálneho základu použitých pri výpočtoch dávok.

Aktualizované štatistické údaje o nemocenských dávkach zverejňuje Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke, a to raz mesačne v sekcii Štatistiky. Prehľad maximálnych súm dávok stále platných pre rok 2025 je naďalej dostupný na webe Sociálnej poisťovne.

Konsolidačné opatrenia a zmeny pri PN

Od 1. januára 2024 platí táto povinnosť už pre všetkých lekárov. Súčasťou konsolidácie je predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávatelia platia náhradu mzdy počas práceneschopnosti. Stúpne z desiatich na štrnásť dní. Zároveň sa menia pravidlá pri odvodových výnimkách, čo znamená, že pri odmenách vyplácaných počas práceneschopnosti (PN), ošetrovného (OČR), materskej, tehotenskej či otcovskej dávke, sa po novom budú odvádzať všetky odvody.

Minister financií zdôraznil, že Slovensko musí zastaviť prudký nárast štátneho dlhu a zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Tretí konsolidačný balík obsahuje 22 opatrení v celkovej hodnote 2,7 miliardy eur. Vláda sa preto rozhodla pristúpiť k viacerým krokom, ktoré zasiahnu nielen občanov, ale aj zamestnávateľov. Opatrenie pri PN sa však dotkne najmä zamestnávateľov.

Jedným z výraznejších opatrení je predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu mzdy počas práceneschopnosti. V súčasnosti firmy platia náhradu desať dní, po novom sa toto obdobie predĺži na štrnásť dní. Po novom bude Sociálna poisťovňa vyplácať nemocenskú dávku až od 15. dňa namiesto dnešného 11. dňa. Tento posun znamená, že firmy budú musieť znášať vyššie náklady, ak ich zamestnanci ochorejú alebo sa stanú dočasne práceneschopnými. Z pohľadu štátu ide o úsporu, no pre zamestnávateľov to predstavuje ďalšiu finančnú záťaž.

Výpočet nemocenskej dávky

Nemocenská dávka sa počíta z denného vymeriavacieho základu (DVZ). U zamestnancov ide o hrubú mzdu, z ktorej platia sociálne odvody. Výpočet je teda priamo viazaný na predchádzajúce príjmy a výšku platených odvodov. Čím vyšší bol vymeriavací základ, tým vyššia je aj výsledná nemocenská dávka.

U zamestnancov je systém nastavený tak, že počas prvých štrnástich dní práceneschopnosti náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ. Od 15. dňa prechádza povinnosť na Sociálnu poisťovňu, pričom dávka predstavuje prvé tri dni 25 percent a od štvrtého dňa 55 percent denného vymeriavacieho základu.

Zmeny pri odvodoch z odmien počas PN či materskej

Ďalším opatrením je zrušenie výnimky, ktorá doteraz platila pri platení poistného počas obdobia PN, OČR, materskej a otcovskej dovolenky, či počas poberania otcovskej dávky. V súčasnosti platí, že ak zamestnanec počas týchto období dostane odmenu, napríklad bonus alebo prémie za splnené úlohy, odvádzajú sa z nej iba zdravotné odvody 15 percent a odvody na úrazové poistenie na úrovni 0,8 percenta. Cieľom tohto opatrenia je zvýšiť príjmy Sociálnej poisťovne.

Po novom sa však bude musieť z takejto odmeny odvádzať kompletný balík odvodov do Sociálnej poisťovne. To znamená, že odmeny vyplatené počas dávok budú pre zamestnávateľov aj zamestnancov finančne náročnejšie. Zamestnanec bude musieť z odmeny zaplatiť celkovo 9,4 percenta na sociálne poistenie.

Načasovanie odchodu do dôchodku a jeho vplyv na výšku dôchodku

Pri otázke dôchodku nie je rozhodujúce len to, koľko zarábate a ako dlho pracujete, ale aj to, ako si odchod do dôchodku načasujete. Na Slovensku sa v posledných rokoch ukázalo, že výška dôchodku nie je daná iba tým, koľko rokov človek pracoval a aký mal príjem. Do popredia sa dostal faktor, ktorý mnohí predtým podceňovali - presné načasovanie odchodu do dôchodku. Práve ono rozhodlo o tom, že tisíce ľudí dnes poberajú penziu výrazne vyššiu, v niektorých prípadoch aj o 12 %. Tento jav sa prejavil najmä v rokoch 2023 a 2024, keď Slováci hromadne využili možnosť predčasného dôchodku. Ako uviedli peniaze.sk, za týmto rozhodovaním nestála náhoda, ale kombinácia ekonomických a legislatívnych okolností. Vysoká inflácia sa premietla do výpočtov dôchodkov a výrazne zvýšila sumy novopriznaných penzií. K tomu sa pridal mechanizmus prvej valorizácie, ktorý reagoval na rast cien a ešte viac posilnil výslednú sumu dôchodku. Rozhodnutie odísť do predčasnej penzie sa stalo pre mnohých racionálnou finančnou voľbou. Nové pravidlá umožnili odchod už po 40 odpracovaných rokoch a zároveň znížili krátenie dôchodku. To výrazne rozšírilo okruh ľudí, ktorí mali na predčasný dôchodok nárok, a zároveň zvýšilo jeho atraktivitu.

Masový odchod ľudí z pracovného trhu mal výrazný vplyv na verejné financie. Štát prišiel o dane a odvody pracujúcich a zároveň musel vyplácať vyššie dôchodky. Len v roku 2024 presiahol tento fiškálny dosah pol miliardy eur. Zároveň sa prehĺbili rozdiely medzi samotnými dôchodcami. Ľudia s podobnou pracovnou históriou dnes poberajú výrazne odlišné penzie len preto, že si o ne požiadali v inom období alebo mesiaci. Ukázalo sa, že rozdiel v celoživotnom dôchodku môže dosiahnuť viac než 12 %, pričom rozhodujúce bolo „trafiť“ správny moment.

Výpočet nemocenskej dávky a jej vyplácanie

Nemocenská dávka je druh dávky zo sociálneho poistenia, ktorá sa vypláca zamestnancovi, samostatne zárobkovo činnej osobe alebo dobrovoľne poistenej osobe, ak boli pre chorobu alebo úraz ošetrujúcim lekárom uznaní dočasne práceneschopnými alebo im bola nariadená karanténa.

Výpočet nemocenskej dávky

Výšku nemocenskej dávky si môžete vypočítať pomocou kalkulačky, kde zadáte vašu hrubú mesačnú mzdu a počet dní práceneschopnosti. V prípade, že sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok, vypláca sa nemocenská dávka v polovičnej výške.

Dočasnú práceneschopnosť potvrdzuje lekár zdravotníckeho zariadenia, ktorý to musí aj potvrdiť na oficiálnom tlačive. Nárok si potom poistenec môže uplatniť v Sociálnej poisťovni podľa svojho bydliska. Zamestnanec žiada Sociálnu poisťovňu iba vtedy, ak PN trvala viac ako štrnásť dní.

Nemocenské sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pri zamestnancoch je to hrubá mzda, z ktorej platia sociálne odvody. Pri živnostníkoch a dobrovoľne poistených je to vymeriavací základ. Vo väčšine prípadov sa berie hrubá mzda resp. vymeriavací základ z predchádzajúceho kalendárneho roka. Výška nemocenskej má aj svoju maximálnu hranicu. Určuje ju takzvaný maximálny denný vymeriavací základ, ktorý sa mení vždy k 1. januáru daného roka. Z určeného maximálneho denného vymeriavacieho základu sa potom počíta maximálna výška pri jednotlivých dávkach za deň. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.

Od 1. do 3. dňa sa vypláca 25 % DVZ a od 4. dňa 55 % DVZ.

Výplata nemocenskej dávky

Nemocenská dávka sa vypláca prednostne na účet príjemcu nemocenského v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Dávky sa vyplácajú spravidla do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca. Tie musia byť pobočke Sociálnej poisťovne predložené spravidla do piateho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa dávka vypláca.

Počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti kontroluje posudzovanie spôsobilosti na prácu a liečebný proces posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne v rámci výkonu kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a PN

Podľa § 223 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ZP) na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa okrem iného vzťahuje ustanovenie § 119 ods. 1 ZP. Znamená to, že mzda zamestnanca na dohodu nesmie byť nižšia ako ustanovená suma minimálnej mzdy. Pre obdobie kalendárneho roka 2023 je podľa oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 300/2022 Z. z. suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom ustanovená na 4,023 €. Znamená to, že zamestnávateľ nemôže zamestnancovi na dohodu za hodinu práce v roku 2023 poskytnúť nižšiu odmenu, ako je uvádzaná suma. Táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona.

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi na dohodu poskytovať odmenu za každú hodinu práce najmenej v sume ustanovenej minimálnej mzdy.

Zamestnanec je na účely zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti fyzická osoba, ktorá je zamestnancom na účely nemocenského poistenia podľa § 4 ods. 1 a § 4b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Ostatná kategória zamestnancov má nárok náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

tags: #zvyšovanie #platu #počas #PN