
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach a nárokoch na starostlivosť o dieťa do 26 rokov v Slovenskej republike, s dôrazom na daňové, sociálne a pracovnoprávne aspekty.
Za vyživované dieťa sa považuje dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov.
Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 1 písm. dieťa, ktoré sa po skončení povinnej školskej dochádzky zúčastňuje dennou formou kurzu na získanie základného vzdelania, najdlhšie však do skončenia školského roka, v ktorom dieťa dovŕšilo 18 rokov veku, (okrem prípravných kurzov poskytovaných podľa zákona č. 5/2004 Z. z.
Daňovník má nárok na daňový bonus v prípade, že dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným (nezaopatreným) dieťaťom, do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 18 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole [okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov], resp. Sústavnou prípravou na povolanie je aj opakovanie ročníka štúdia. Ak daňovník spĺňa podmienky stanovené na uplatnenie nároku na daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré sa pripravuje na povolanie štúdiom, má nárok na daňový bonus aj v prípade, že dieťa poberá príjem. Keďže sústavnou prípravou na povolanie štúdiom na strednej škole je aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, daňový bonus patrí rodičovi do konca školského roka, t. j. do 31.8.2025 bez ohľadu na to, či sa dieťa cez prázdniny eviduje na úrade práce, alebo sa zamestná, alebo začne dosahovať príjmy z podnikania.
Za nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti nemožno považovať dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, alebo ak poberá sociálny dôchodok. Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku výplaty daňového bonusu, lebo dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku.
Prečítajte si tiež: Podmienky ukončenia starostlivosti
Príklad: Ak bolo dieťaťu priznaný invalidný dôchodok rozhodnutím Sociálnej poisťovne dňa 24.1.2025, nárok na daňový bonus zaniká od 1.2.2025. Ak bol však invalidný dôchodok priznaný so spätnou platnosťou od 11.3.2024 a daňový bonus bol uplatnený na celý rok 2024, nárok na daňový bonus zaniká od 1.2.2025.
Daňovník má nárok na daňový bonus na maloleté deti, ktoré mu boli súdnou cestou zverené do pestúnskej starostlivosti.
Ak manžel dcéry žijúcej v spoločnej domácnosti s otcom nedosiahne v zdaňovacom období roku 2023 zdaniteľný príjem presahujúci sumu 4 922,82 eura, uplatní si otec dieťaťa daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia za tie mesiace, počas ktorých dieťa žilo s ním v spoločnej domácnosti.
Novela Zákonníka práce s účinnosťou od 1. marca 2021 zaviedla legálnu definíciu zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa. Za takého zamestnanca sa považuje ten, ktorý sa osobne stará o vlastné neplnoleté dieťa (vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov) alebo o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu. Toto postavenie vzniká dňom písomného oznámenia zamestnávateľovi a zaniká dňom, keď sa zamestnanec prestal trvale starať o dieťa.
Obaja rodičia majú nárok na vyššiu výmeru dovolenky, ak sa osobne trvale starajú o dieťa, teda zabezpečujú výchovu, starajú sa o jeho zdravie, výživu a všestranný rozvoj bez ohľadu na to, či žijú v jednej domácnosti s dieťaťom. Ak zamestnanec nežije v jednej domácnosti s dieťaťom, zamestnávateľ má právo požadovať preukázanie relevantnej miery starostlivosti o dieťa.
Prečítajte si tiež: Nové pravidlá pre starostlivosť o deti
Ak zamestnanec do 33 rokov nadobudne postavenie zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa v priebehu kalendárneho roka, má v tomto roku nárok na najmenej štyri týždne základnej výmery dovolenky za kalendárny rok a odo dňa písomného oznámenia vzniku trvalej starostlivosti o dieťa vzniká zamestnancovi nárok na pomerný rozsah dodatočného jedného týždňa dovolenky. Rovnaký postup sa uplatní aj v prípade zániku postavenia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa.
Od 1. januára 2022 bude zamestnancovi, ktorý sa začne alebo prestane trvale starať o dieťa v priebehu kalendárneho roka, patriť zvýšenie dovolenky za kalendárny rok na najmenej päť týždňov nad rámec základnej výmery dovolenky. Súčasná právna úprava však nebráni v priznaní nároku na dovolenku za kalendárny rok zamestnanca do 33 rokov veku, ktorý v priebehu kalendárneho roka nadobudne, resp.
Písomné oznámenie trvalej starostlivosti o dieťa nemá zákonom predpísanú formu. Zamestnávateľ môže spôsob oznamovania vzniku, resp. zániku postavenia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa vrátane požadovaných dokladov upraviť v pracovnom poriadku alebo v inom vnútornom predpise.
Ženy nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu, najmä prácami, ktoré ohrozujú ich materské poslanie. Tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena nesmie byť zamestnávaná ani prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe.
Ak tehotná žena (príp. matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena) vykonáva prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, je zamestnávateľ povinný vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok. Ak to nie je možné, zamestnávateľ ženu preradí dočasne na prácu, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať rovnaký zárobok ako pri doterajšej práci v rámci pracovnej zmluvy. Alebo ak ani to nie je možné, preradí ju po dohode s ňou aj na prácu iného druhu.
Prečítajte si tiež: Rady pre rodičov detí do 10 rokov
Tehotná žena, žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako tri roky, osamelá žena alebo osamelý muž, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, sa môžu zamestnávať prácou nadčas len s ich súhlasom. Mladiství zamestnanci (mladší ako 18 rokov) sa môžu zamestnávať len prácami, ktoré sú primerané ich fyzickému a rozumovému rozvoju, neohrozujú ich mravnosť, a poskytuje im pri práci zvýšenú starostlivosť.
Ústava Slovenskej republiky definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy, ktorý spoločnosť všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením snúbencov pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku, alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Ak je život jedného zo snúbencov priamo ohrozený, manželstvo možno uzavrieť na ktoromkoľvek mieste. Snúbenec môže požiadať matričný úrad alebo príslušný orgán o upustenie predloženia zákonom ustanovených dokladov, ak je ich zadováženie spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Ak je život jedného zo snúbencov priamo ohrozený, predloženie zákonom ustanovených dokladov sa nevyžaduje.
Matričný úrad na základe písomnej žiadosti oboch snúbencov povolí, aby vyhlásenie snúbenca, že vstupuje do manželstva, urobil jeho zástupca. Zástupcom jedného zo snúbencov môže byť len plnoletá fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu.
Manželstvo nemožno uzavrieť medzi predkami a potomkami a medzi súrodencami; to isté platí o príbuzenstve založenom osvojením. Manželstvo nemôže uzavrieť maloletý. Súd môže v súlade s účelom manželstva výnimočne povoliť uzavretie manželstva maloletému staršiemu ako 16 rokov. Bez povolenia súdu je manželstvo neplatné. Manželstvo nemôže uzavrieť osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
Ak bez povolenia súdu uzavrie manželstvo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, alebo osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, rozhodne súd o neplatnosti tohto manželstva na návrh ktoréhokoľvek z manželov. Ak bolo manželstvo uzavreté so ženatým mužom alebo s vydatou ženou, medzi predkami a potomkami alebo medzi súrodencami, súd rozhodne o tom, že manželstvo je neplatné, aj po jeho zániku.
Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Každý z manželov je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach, najmä prijímať za neho bežné plnenia.
Manželstvo zaniká smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije alebo je neznámy. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.
Na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní môžu rodičia maloletého dieťaťa použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb rodiny. Maloleté dieťa má právo požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok, o vyúčtovanie týkajúce sa správy jeho majetku; toto právo zanikne, ak sa neuplatnilo na súde do troch rokov po skončení správy majetku. Majetkový opatrovník nesmie pri výkone správy majetku brať na seba neprimerané majetkové riziká. Za riadny výkon svojej funkcie zodpovedá súdu a podlieha jeho pravidelnému dohľadu. Súd môže podmieniť platnosť právneho úkonu majetkového opatrovníka svojím súhlasom. Majetkový opatrovník má počas výkonu svojej funkcie právo na náhradu nákladov spojených so správou majetku maloletého dieťaťa a na primeranú odmenu z výnosu majetku maloletého dieťaťa po skončení svojej funkcie.
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho.
Nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia.
Ak rodičovské práva a povinnosti nemôže vykonávať ani jeden z rodičov alebo ak súd rozhodol podľa § 38 ods. Deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods.
Maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich.
Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.
Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť podľa odseku 1 písm. f) a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm.
Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela.
Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a je povinný najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak bolo maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti len jednému z manželov, ustanovenie § 30 ods.
Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné maloletého dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti poukazovali počas trvania pestúnskej starostlivosti, najdlhšie však do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
Ak zanikla pestúnska starostlivosť podľa odseku 1 písm. f) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Ak zanikne pestúnska starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm.
Náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa.
Ak sa rozhodnete odísť do iného členského štátu Európskej únie, krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarska, nárok na verejné zdravotné poistenie sa posudzuje aj u vašich nezaopatrených rodinných príslušníkov. Nezaopatrený rodinný príslušník je definovaný ako nezaopatrené dieťa - do 26 rokov veku, ktoré je študentom denného alebo externého štúdia a nemá titul II. stupňa alebo do 30 rokov, ktoré je študentom denného štúdia a nemá titul II. Posudzuje sa situácia zákonných zástupcov (uvedených v rodnom liste). To znamená, že sa posudzuje, kde je ekonomicky činnou osobou otec dieťaťa a kde matka dieťaťa. Zároveň sa posudzuje, kde má dieťa bydlisko - tzn. v ktorom štáte sa reálne zdržiava.Dieťa spadá pod legislatívu toho štátu, kde má ekonomicky činného nositeľa (jedného zo zákonných zástupcov).
Pre uplatnenie nároku je potrebné potvrdenie o vzniku ekonomickej činnosti nositeľa (manžela/manželky, resp. zákonného zástupcu) v zahraničí.
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na zákone o pestúnskej starostlivosti z 26. apríla 1973 č. 50 Zb., ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom z 20. júna 1984 č. 58 Zb. a zákonom zo 4. marca 1992 č. 118 Zb.
Štát utvára všestranné podmienky pre zdravý vývoj a výchovu detí. Vychovávať z detí riadnych občanov je predovšetkým povinnosťou rodičov. V prípadoch, keď rodičia nezabezpečujú riadnu výchovu detí, môžu orgány na to príslušné robiť potrebné výchovné opatrenia podľa Zákona o rodine. Na prehĺbenie týchto opatrení sa umožňuje zveriť dieťa do pestúnskej starostlivosti podľa tohto zákona, ak nie je možné zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa predovšetkým jeho osvojením a ak ústavná výchova nie je vhodnejšia.
Dieťa, ktorého výchova u rodičov nie je zabezpečená z príčin, ktoré budú zrejme dlhodobé, sa môže zveriť do pestúnskej starostlivosti iného občana (ďalej len „pestún“), ak záujem dieťaťa vyžaduje zverenie do takej starostlivosti. Dieťa sa môže zveriť aj do spoločnej pestúnskej starostlivosti manželom; do pestúnskej starostlivosti jedného z manželov sa môže dieťa zveriť len so súhlasom druhého manžela, ak manželia žijú v spoločnej domácnosti. Tento súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak obstaranie tohto súhlasu je spojené s prekážkou ťažko prekonateľnou.
Pestúnska starostlivosť vzniká rozhodnutím súdu a zaniká dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, úmrtím dieťaťa alebo pestúna. Spoločná pestúnska starostlivosť zaniká aj rozvodom manželstva pestúnov alebo úmrtím jedného z manželov; ak zomrie jeden z manželov, stáva sa pestúnom druhý manžel. Pestúnska starostlivosť môže byť tiež zrušená rozhodnutím súdu. Súd môže zrušiť pestúnsku starostlivosť len z dôležitých dôvodov; urobí tak vždy, ak o to požiada pestún.
Pestúnom sa môže stať iba občan, ktorý má osobné predpoklady, najmä morálne a zdravotné, na zabezpečenie riadnej výchovy dieťaťa a ktorý spôsobom svojho života i života svojej rodiny, v ktorom bude dieťa vychovávané, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať na prospech dieťaťa.
Pestún je povinný o dieťa sa osobne starať. Ak bol ustanovený za pestúna len jeden z manželov, je druhý manžel, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti, povinný pomáhať pri výchove dieťaťa. Pestún má pri výchove dieťaťa práva a povinnosti rodičov; právo zatupovať dieťa a spravovať jeho záležitosti má však iba v bežných veciach. Ak pestún predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu dieťaťa v ostatných veciach nie je v súlade so záujmom dieťaťa, môže sa domáhať rozhodnutia súdu. Dieťa je povinné pomáhať podľa svojich schopností v domácnosti pestúna; pokiaľ má príjem z vlastnej práce a žije v spoločnej domácnosti s pestúnom, je povinné prispievať aj na úhradu spoločných potrieb.
Ak sa pestún rozhodne osvojiť dieťa, zverené mu do pestúnskej starostlivosti, nevyžaduje sa, aby pred rozhodnutím súdu o osvojení bolo dieťa najmenej po dobu troch mesiacov v starostlivosti pestúna na jeho náklad, pokiaľ pestúnska starostlivosť trvala aspoň po túto dobu.
#