
Novela Trestného zákona, schválená súčasnou koalíciou, vyvoláva rozsiahle diskusie a obavy o jej potenciálne dopady na právny systém Slovenskej republiky. Hoci argumenty kritikov sa často zameriavajú na zastavovanie trestných stíhaní pre premlčanie alebo nárast trestnej činnosti v dôsledku znížených trestných sadzieb, skutočné problémy môžu byť oveľa komplexnejšie. Cieľom tohto článku je preskúmať žiadosť o prehodnotenie trestu v kontexte tejto novely, analyzovať jej potenciálne dôsledky a ponúknuť ucelený pohľad na túto problematiku.
Politici vládnej koalície argumentujú, že urýchlené schválenie novely Trestného zákona, vrátane zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, je nevyhnutné na zabránenie porušovaniu práv občanov. Poukazujú na nálezy Ústavného súdu, ktoré konštatovali porušenia práv obvinených v konaniach pod dozorom špeciálnej prokuratúry. Hoci je pravda, že špeciálna prokuratúra čelila kritike v medializovaných kauzách, nemožno hovoriť o systémovom zlyhaní, ktoré by odôvodňovalo použitie skráteného legislatívneho konania.
Ústavný súd zdôrazňuje, že skrátené konanie je prípustné len v mimoriadnych situáciách, keď je potrebné urýchlene upraviť právne pomery, aby sa predišlo ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo značným hospodárskym škodám. Ohrozenie základných práv musí byť reálne a bezprostredné, čo v prípade novely Trestného zákona nemusí byť jednoznačne preukázateľné. Ústavný súd už v minulosti kritizoval nadužívanie skráteného konania na ciele, na ktoré nie je určené.
Príkladom neústavného prijatia zákona v skrátenom konaní je tzv. balíček pomoci z dielne Igora Matoviča, ktorý napadla prezidentka Čaputová. Ústavný súd zistil, že neboli splnené podmienky na skrátenie konania, hoci vláda argumentovala ohrozením sociálnych práv rodín. Podobne, aj v prípade novely Trestného zákona ide o rozsiahle a systematické zmeny, ktoré by nemali byť prijímané v skrátenom konaní.
Kritici novely Trestného zákona počítajú s pozastavením jej účinnosti Ústavným súdom SR. Avšak, s ohľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax súdu, je takýto scenár nepravdepodobný. Ústavný súd preukázal zdržanlivosť aj v prípadoch systémového porušovania práv v trestných konaniach, keď nepozastavil účinnosť napadnutých ustanovení. Príkladom je obligatórny trest prepadnutia majetku, ktorý súd označil za protiústavný, ale nepozastavil jeho účinnosť, hoci odsúdení prichádzali o majetky nadobudnuté zákonným spôsobom.
Prečítajte si tiež: Dôchodky: Prehľad faktorov ovplyvňujúcich výšku
Ústavný súd môže pozastaviť účinnosť právnych predpisov len v prípadoch hrozby závažnej ujmy, ako je ohrozenie základných práv a slobôd alebo hrozba značnej hospodárskej škody. Dôvodom na pozastavenie účinnosti by mohol byť vážny a nenapraviteľný následok spočívajúci v zásadnom porušení princípov právneho štátu aplikáciou zjavne neústavne prijatej právnej normy. Je však otázne, či novela Trestného zákona spĺňa tieto kritériá.
Aj keby Ústavný súd rozhodol expresne rýchlo, zrušenie špeciálnej prokuratúry už bude dávno naplnené. Prokurátori budú presunutí, spisy pridelené iným prokurátorom a pracoviská zrušené. Rozhodnutie súdu o neústavnosti samotného procesu by už nemalo zásadný vplyv, nakoľko je nepravdepodobné, že by vláda vrátila stav vecí do pôvodného stavu.
Jednou z hlavných zmien, ktoré novela Trestného zákona prináša, je zníženie trestných sadzieb pre určité trestné činy, nadviazané na výšku škody. Novela zvyšuje dolnú hranicu škody, ktorá je potrebná na klasifikovanie skutku ako trestného činu, zo súčasných 266 eur na 750 eur. Táto zmena, hoci vítaná odborníkmi, môže mať nepredvídateľné dôsledky.
Profesor Čentéš upozorňuje, že znižovanie trestných sadzieb môže viesť k tomu, že väzni odsúdení za tieto činy budú môcť požiadať o prehodnotenie svojho trestu, čo môže viesť k ich skoršiemu prepusteniu. V súčasnosti je v Slovenskej republike odsúdených okolo 1 200 ľudí za tzv. „horalkové krádeže“, ktorí by mohli požiadať o preskúmanie svojho trestu.
Novela prekvalifikuje niektoré trestné činy z obzvlášť závažných na menej závažné, čo opäť môže znížiť dĺžku trestov a umožniť skoršie prepustenie osôb z výkonu trestu. Táto skutočnosť bude mať vplyv aj na dĺžku väzby obvinených či obžalovaných, u ktorých dôjde k zníženiu kvalifikácie po účinnosti novely, v dôsledku čoho budú musieť byť prepustení na slobodu.
Prečítajte si tiež: Nesúhlas s rozhodnutím o ZŤP?
Novela zavádza možnosť uloženia domáceho väzenia aj pri zločinoch, čo pri starej úprave nebolo možné. Vyprázdnenie preplnených väzníc bolo jedným zo zámerov vládnej moci, ktorá novelu pripravila. Na slobodu či do domáceho väzenia sa teda nedostanú osoby vyslovene nebezpečné, ale skôr drobní zlodeji alebo iní páchatelia majetkovej trestnej činnosti.
Problémom je však následný dozor nad prepustenými osobami. Už dnes chýbajú stovky mediačných a probačných úradníkov, ktorí dohliadajú na podmienečne prepustené osoby, či si plnia pokyny a obmedzenia uložené súdmi. Chýbajúci personál na kontrolu novej veľkej masy prepustených osôb bude znamenať, že nikto nebude vedieť, či skutočne dochádza k náprave a k dodržiavaniu pravidiel.
Humanizácia trestov nemá znamenať beztrestnosť, ale nápravu a motiváciu osoby tak, aby už viac nepáchala trestnú činnosť. Náprava neprichádza sama, a v prípade odsúdených možno hovoriť o výsledkoch iba pri mohutnej asistencii štátu. Nulová kontrola prepustenej osoby zo strany štátu bude znamenať nápravu iba vo veľmi nízkej miere prípadov.
Samotný navrhovateľ zákona v dôvodovej správe uvádza, že novela nebude mať žiaden vplyv na štátny rozpočet. To znamená žiadne financie na navýšenie kapacít napríklad súdnych úradníkov skúmajúcich extrémne množstvo žiadostí o prepustenie či podmienečné prepustenie z výkonu trestu, návrhov na domáce väzenie a podobne.
Štát sa nemôže vyhovárať na nedostatok personálu či času pri nedodržaní lehôt ohľadom rozhodnutí pri daných žiadostiach; išlo by o porušenie práv občanov, ktorí by obratom mohli žalovať štát o odškodné. A vyhrali by.
Prečítajte si tiež: Proces prehodnotenia invalidného dôchodku