Ochranné pásmo chráneného územia: Príspevok k podmienkam ochrany prírody a krajiny na Slovensku

Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny predstavuje základný právny rámec pre ochranu prírody a krajiny na Slovensku. Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny. Cieľom zákona je prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability.

Úvod do problematiky ochranných pásiem

Ochranné pásma sú jedným z nástrojov územnej ochrany prírody a krajiny. Slúžia na zabezpečenie ochrany chránených území, chránených druhov a chránených objektov pred negatívnymi vplyvmi z okolia. Ochranné pásmo je územie, ktoré obklopuje chránené územie alebo objekt a v ktorom platia určité obmedzenia alebo regulácie, ktorých cieľom je minimalizovať negatívne vplyvy na chránené územie alebo objekt.

Právny základ ochranných pásiem

Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny definuje ochranné pásma v § 2 ods. 1 písm. o) ako osobitne chránené časti prírody a krajiny. Ustanovenia o ochranných pásmach sú obsiahnuté v § 17 a 49 tohto zákona.

§17 upravuje ochranné pásma chránených území, ako sú národné parky, chránené krajinné oblasti, prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie, prírodné pamiatky a národné prírodné pamiatky.

§49 upravuje ochranné pásma chránených objektov, ako sú chránené stromy, chránené náleziská nerastov a skamenelín, chránené vtáčie územia a iné.

Prečítajte si tiež: Kto má nárok na OOPP?

Územná ochrana a stupne ochrany

Pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany. Na území Slovenskej republiky platí prvý stupeň ochrany, ak tento zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis vydaný na jeho základe neustanovuje inak. Pre jednotlivé stupne ochrany platia rôzne obmedzenia a regulácie.

Stupne ochrany a ich charakteristika

1. Prvý stupeň ochrany: Platí na celom území Slovenskej republiky, ak nie je ustanovený vyšší stupeň ochrany.
2. Druhý stupeň ochrany: Umožňuje vykonávanie asanačnej ťažby len v určenom rozsahu a za určených podmienok, ak tak rozhodol orgán ochrany prírody.
3. Tretí stupeň ochrany: Umožňuje vykonávanie asanačnej ťažby len v určenom rozsahu a za určených podmienok, ak tak rozhodol orgán ochrany prírody. Asanačnú ťažbu, ktorou môže vzniknúť holina s výmerou viac ako 0,3 ha, možno vykonať len na základe súhlasného stanoviska organizácie ochrany prírody alebo v rozsahu a za podmienok určených v rozhodnutí.
4. Štvrtý stupeň ochrany: Na vykonanie asanačnej ťažby sa vzťahujú ustanovenia § 14 ods.
5. Piaty stupeň ochrany: Vyžaduje sa súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. i), j) a l) a § 14 ods. 2 písm.

Vyhlasovanie ochranných pásiem

Ochranné pásma sa vyhlasujú spôsobom, akým sa vyhlasuje príslušné chránené územie. To znamená, že ak sa vyhlasuje národný park, vyhlasuje sa aj jeho ochranné pásmo. Ak sa vyhlasuje prírodná pamiatka, vyhlasuje sa aj jej ochranné pásmo.

Špecifiká vyhlasovania pre rôzne kategórie chránených území

• Národný park: Podrobnosti o územnej ochrane národného parku a jeho ochranného pásma a vymedzenie hraníc ustanoví vláda nariadením.
• Chránená krajinná oblasť: Podrobnosti o územnej ochrane chránenej krajinnej oblasti a vymedzenie jej hraníc ustanoví vláda nariadením.
• Prírodná rezervácia a národná prírodná rezervácia: Stupeň ochrany, vymedzenie hraníc a hraníc jej ochranného pásma a podrobnosti o územnej ochrane ustanoví vláda nariadením. Ak ochranné pásmo nebolo vyhlásené, je ním územie do vzdialenosti 100 m od hranice rezervácie a platí v ňom druhý stupeň ochrany.
• Prírodná pamiatka a národná prírodná pamiatka: Stupeň ochrany, vymedzenie hraníc a hraníc jej ochranného pásma a podrobnosti o územnej ochrane ustanoví vláda nariadením. Ak ochranné pásmo nebolo vyhlásené, je ním územie do vzdialenosti 60 m smerom von od jej hranice a platí v ňom tretí stupeň ochrany.
• Jaskyne a prírodné vodopády: Ak si to vyžaduje záujem ochrany jaskyne alebo prírodného vodopádu, môže okresný úrad v sídle kraja vyhláškou vyhlásiť ich ochranné pásmo.

Obsah ochranných pásiem a obmedzenia

V ochranných pásmach platia určité obmedzenia a regulácie, ktorých cieľom je minimalizovať negatívne vplyvy na chránené územie alebo objekt. Tieto obmedzenia a regulácie sa líšia v závislosti od stupňa ochrany, kategórie chráneného územia alebo objektu a konkrétnych podmienok na danom území.

Príklady obmedzení v ochranných pásmach

• Zákaz alebo obmedzenie výstavby
• Zákaz alebo obmedzenie ťažby dreva
• Zákaz alebo obmedzenie používania pesticídov a hnojív
• Zákaz alebo obmedzenie vstupu verejnosti
• Regulácia dopravy
• Ochrana vodných zdrojov

Príspevok k podmienkam ochrany

Ochranné pásma prispievajú k podmienkam ochrany prírody a krajiny tým, že:

• Zabezpečujú ochranu chránených území a objektov pred negatívnymi vplyvmi z okolia.
• Umožňujú zachovanie alebo zlepšenie ekologickej stability krajiny.
• Podporujú biodiverzitu a ochranu ohrozených druhov.
• Prispievajú k zachovaniu charakteristického vzhľadu krajiny.
• Umožňujú trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov.

Osobitné kategórie chránených území a ich špecifiká

Chránené vtáčie územia

V chránenom vtáčom území sa zakazuje vykonávať činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany. Na vykonanie asanačnej ťažby a opatrení na ochranu lesa v chránenom vtáčom území, v ktorom platí iný ako piaty stupeň ochrany, sa primerane vzťahujú ustanovenia § 14 ods.

Prečítajte si tiež: Kedy máte nárok na OOPP?

Územia medzinárodného významu

Územím medzinárodného významu sa podľa tohto zákona rozumie lokalita, na ktorú sa vzťahujú záväzky vyplývajúce z medzinárodných programov, dohôd alebo dohovorov, ku ktorým Slovenská republika pristúpila. Územia medzinárodného významu tvoria mokrade medzinárodného významu, lokality svetového prírodného dedičstva, biosférické rezervácie a iné medzinárodne významné územia evidované v zoznamoch, ktoré vedú výbory alebo sekretariáty príslušných medzinárodných programov, dohovorov alebo organizácií.

Všeobecná ochrana prírody a krajiny

Každý je povinný chrániť prírodu a krajinu pred ohrozovaním, poškodzovaním a ničením a starať sa podľa svojich možností o jej zložky a prvky na účel ich zachovania a ochrany, zlepšovania stavu životného prostredia a vytvárania a udržiavania územného systému ekologickej stability. Významný krajinný prvok možno užívať len takým spôsobom, aby nebol narušený jeho stav a nedošlo k ohrozeniu alebo k oslabeniu jeho ekologickostabilizačnej funkcie. Vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej stability je verejným záujmom.

Ochrana rastlín a živočíchov

Každý je pri vykonávaní činnosti, ktorou môže ohroziť, poškodiť alebo zničiť rastliny alebo živočíchy, alebo ich biotopy, povinný postupovať tak, aby nedochádzalo k ich zbytočnému úhynu alebo k poškodzovaniu a ničeniu. Ak činnosť vedie k ohrozeniu existencie druhov rastlín a živočíchov alebo k ich degenerácii, k narušeniu rozmnožovacích schopností alebo k zániku ich populácie, orgán ochrany prírody túto činnosť po predchádzajúcom upozornení obmedzí alebo zakáže.

Priaznivý stav druhu a biotopu

Za priaznivý stav druhu sa považuje taký stav, keď údaje o populačnej dynamike druhu naznačujú, že sa dlhodobo udržuje ako životaschopný prvok svojho biotopu, prirodzený areál druhu sa nezmenšuje a existuje dostatok biotopov na dlhodobé zachovanie jeho populácie. Za priaznivý stav biotopu sa považuje taký stav, keď jeho prirodzený areál a plocha, ktorú v hodnotenej lokalite pokrýva, sú stabilné, alebo sa zväčšujú, jeho špecifická štruktúra a funkcie biotopu sú zachované a stav jeho typických druhov je priaznivý.

Prečítajte si tiež: Nájom a predaj pozemkov Zvolen

tags: #107 #ochranné #pásmo #chráneného #územia #príspevok