Dobrá Niva: História a Opatrovanie Slovenských Dobrovoľníkov

Dobrá Niva, obec s bohatou históriou, ktorá sa nachádza na Slovensku, prešla dlhým a zaujímavým vývojom. Od svojich počiatkov ako osada s mestskými výsadami až po aktívnu účasť v SNP, Dobrá Niva zohrala významnú úlohu v dejinách Slovenska. Tento článok sa zameriava na históriu obce, s osobitným dôrazom na obdobie opatrovania slovenských dobrovoľníkov.

Počiatky a Mestské Výsady

História Dobrej Nivy siaha až do dávnych čias. V roku 1254 dostala osada mestské výsady spolu s Babinou. Prvá písomná zmienka o obci (Dobruna) sa zachovala v listine kráľa Štefana V. z roku 1270, v ktorej potvrdzuje výsady mestečka, ktoré mu udelil na základe už dávno užívaných práv 30. augusta 1254 kráľ Belo IV. Názov obce sa postupne menil z Dobruna (1254), Dobronya (1351), Dobraniva (1773), Dobronivá (1920) až na súčasný názov Dobrá Niva; po maďarsky Dobronya. Obec mala v erbe Madonu s dieťaťom. Hospodársky nenadobudla väčší význam a začiatkom 15. storočia už bola včlenená do Dobronivského panstva, kde najmä za Eszterházyovcov strácala postupne staré slobody.

Dobrá Niva (neskôr v listinách spomínaná ako Dobrona, Dôbring, Dobronyva, Dobronivá) tvorila spolok mestečiek Babiná, Sása a Pliešovce. Dlho si úspešne spolu bránili svoje práva, o ktoré sa ich snažilo obrať panstvo hradu Dobrá Niva. Hrad vznikol asi v 2. polovici 13. storočia a v listinách sa spomína až v roku 1305. Strážil obchodnú cestu a dôležitú úlohu zohral v čase tureckých výbojov. V minulom storočí význam hradu upadol a zostali z neho iba ruiny v katastri dnešnej obce Podzámčok.

Obyvatelia mestečka sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec a hovädzieho dobytka, pálením dreveného uhlia a furmančením. V minulosti boli v mestečku bohato zastúpené i remeslá. Dobrá Niva si v ťažkých rokoch maďarizácie vďaka národne uvedomelým kňazom a učiteľom zachovala svoju národnú identitu, lásku k ľudovým tradíciám i rodnej reči. I dnes ženy zhotovujú prekrásne výšivky a tkaniny. Zo stavebných pamiatok sa zachoval pôvodne románsky katolícky kostol. V kostole sú tri barokové oltáre z roku 1726, krstiteľnica zo 14. storočia (kamenná) a obraz sv. Michala z roku 1732 od maliara J. A. Schmidta. Evanjelický kostol postavili v roku 1785 ako barokový tolerančný. Z architektonického hľadiska v Dobrej Nive je zachovaných viacero roľníckych usadlostí, ba celé ulice si zachovali pôvodný pôdorys a charakter.

Kedy Dobrá Niva vznikla, sa presne nevie. Isté však je, že mestské slobody a práva spolu so susednou Babinou mala už pred rokom 1254, kedy ich kráľ Belo IV. už len potvrdil. Predpokladá sa, že pôvodná osada stála v lokalite Svätá Anna. Je to kopec medzi Babinou a Dobrou Nivou. V týchto miestach a v jeho tesnej blízkosti sa našli rôzne predmety z dávnej minulosti, ktoré svedčia o pradávnom osídlení týchto miest. V Slovenskom národnom múzeu v Martine sú napríklad uložené sekerky i kamenný mlat z mladšej doby kamennej i rímske mince z prelomu nášho letopočtu. Pravdepodobne tu stál i drevený kostol. Len neskôr sa obyvatelia usadili na miestach dnešnej Babinej, Dobrej Nivy a Sásy. Na spoločný pôvod poukazuje aj spolupatričnosť týchto mestečiek po dlhé stáročia až do nedávnych čias. Všetky tri mestečká sa dodnes pýšia pôvodne románskymi kostolmi. Všetko nasvedčuje tomu, že vznikali súčasne a staval ich ten istý staviteľ. V Babinej je kostol sv. Matúša, v Sáse sv. Kataríny, obidva sú jednoloďové. Kostol v Dobrej Nive je podstatne väčší, trojloďový a zasvätený je sv. Michalovi. V rokoch 1241 - 42 vypálili Tatári Krupinu i Zvolen a je viac ako pravdepodobné, že zničili i Dobrú Nivu, keďže leží na pol ceste medzi týmito dvoma mestami. Mimochodom ide o historicky významnú cestu, ktorá viedla z Hontu v dnešnom Maďarsku na Liptov a ďalej do Poľska. Po tatárskom plienení osídľoval kráľ Belo IV. spustošené krajoe cudzincami, zväčša Nemcami, ktorých obdarúval výsadami a privilégiami, aby v novej vlasti rýchlo zapustili svoje korene. Domnienku o vyplienení Dobrej Nivy potvrdzuje i to, že aj sem osídlil kráľ niekoľko nemeckých rodín a spolu s pôvodnými obyvateľmi im potvrdil prvý raz ich dávne práva privilégiom dňa 30. augusta 1254. Vyprosili si ho sami obyvatelia Dobrej Nivy a Babinej.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad opatrovania seniorov

Táto listina, z ktorej vyplýva, že Dobrá Niva a Babiná mali také práva a slobody, ako mali len kráľovské mestá, sa nezachovala, ale jej presné znenie je potvrdené listinou kráľa Štefana V. z roku 1270. Jej voľný preklad znie nasledovne: ''Štefan z milosti božej kráľ uhorský, dalmátsky, chorvátsky, novobazársky, srbský, haličský, vladimírsky, kumánsky a bulharský. Všetkým Kristu verným, ktorí budú vidieť túto listinu, posielame pozdrav v mene Spasiteľa všetkých ľudí. Chceme týmto dať všetkým na známosť, že hostia, ktorí k nám prišli z Dobrej Nivy a Babinej, predložili nám výsady pána kráľa nášho drahého otca blahej pamäti, napísané o ich slobodách a žiadajú nás najvrúcnejšie, aby sme im tieto výsady schválili a ráčili potvrdiť našou výsadnou listinou. Obsah ich výsad je takýto: Bela z božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Rámy, Srbska, Haliče, Vladimírska a Kumánska posielame všetkým, ktorí budú vidieť túto listinu, pozdrav v mene Spasiteľa všetkých ľudí. Kráľovskému veličenstvu patrí skloniť sa k prosbám poddaných, aby sa tak počet verných množil a kráľovská moc sa širšie rozprestrela, pretože je vlastnosťou kráľa, aby sa skvel množstvom národa. Chceme dať všetkým na známosť, že hostia z Dobrej Nivy a Babinej nás ponížene prosili, aby sme ich práva, ktoré doposiaľ mali, ráčili potvrdiť našou výsadnou listinou. My teda naklonený k ich oprávneným prosbám, aby sa počet našich hostí stále viac množil, rozhodli sme sa ich spravodlivým prosbám vyhovieť a povoľujeme, aby si kňaza obecnou vôľou meštianstva volili a jemu sú povinní dávať všetci svoje desiatky a kňaz je povinný platiť ostrihomskému arcibiskupovi od každých päťdesiat sadení jednu marku. Taktiež aby si podľa spoločnej vôle všetkých mešťanov ustanovili spomedzi seba richtára, ktorý ich bude súdiť vo všetkých pravotách. Ak by sa však tak stalo, žeby nejaká vec nemohla byť vyriešená ich richtárom alebo náčelníkom obce, sú povinní dostaviť sa výlučne pred náš súd a nie pred súd županov vo Zvolene alebo ich úradníkov. Ustanovujeme tiež, že v pravotách medzi nimi na objasnenie právnej veci platia rovnako svedectvá Uhrov i Nemcov. Tiež nie sú ani najmenej povinní platiť mýto až po Dunaj, idúc ta i naspäť. Povoľujeme tiež, aby boli tak, ako iní naši slobodní hostia oslobodení od prác a služieb na zámku Zvolen a zvlášť ustanovujeme, aby neboli nútení k žiadnym nepovinným daniam a ťarchám kýmkoľvek. Ak by sa akíkoľvek slobodní ľudia chceli v týchto osadách usadiť, nech prídu slobodne, ak zaplatia spravodlivý poplatok pánovi zeme. Budú potom užívať také isté slobody, aké majú a užívajú hore menovaní hostia. Majú i slobodu odísť, kedy by sa im páčilo. Potvrdzujeme tiež, aby sa nikto neopovážil u nich ubytovať bez súhlasu našich hostí. Okrem tohto rozhodli sme sa z osobitnej milosti povoliť im, aby v čase vojny mali právo ubytovania spoločne s našimi hosťami z Krupiny. Ani na to nechce naša jasnosť zabudnúť, aby vládli v budúcnosti nad zemou v takých medziach a hraniciach, v akých vládli, ako je známe, pokojne od dávnych čias, a v týchto hraniciach môžu rúbať drevo a zbierať kamene. Aby sa tieto naše povolenia stali pevné a nemohli byť nikým nikdy naštrbené a na večnú pamiatku, povolili sme túto listinu a potvrdzujeme ju mocou našej dvojitej pečate. Dané roku Pána 1254 30. augusta, devätnásteho roku nášho panovania. My teda naklonený spravodlivým žiadostiam spomenutých hostí schvaľujeme a prijímame túto výsadnú listinu pána kráľa, nášho najdrahšieho otca a potvrdzujeme a upevňujeme ju mocou našej dvojitej pečate. Dané rukou magistra Benedikta, prepošta aradskej cirkvi, verného a milého vicekancelára nášho dvora roku Pána 1270, prvého roku nášho kraľovania.'' Obce sú tu menované ako Dobruna a Babasceky.

Podľa ďalších kráľovských listín sa ešte vyskytujú nasledujúce pomenovania mestečiek Dobrá Niva, Babina a Sása: Dobronya, Babazeky, Nemuthpelseuch (1380), Dobrona, Babazek, Nemethplessewcz (1455), Dobronya i Dobranyva a Tothpelsevvcz (Pliešovce) v roku 1523. V najstaršej zachovanej listine z roku 1256 sa Pliešovce uvádzajú ako Plyseuch a nerozlišujú sa Nemecké Pliešovce (Sása) a Slovenské Pliešovce (Pliešovce). Toto sú podoby písomné, čo ale neznamená, že ich pisári, ktorí boli väčšinou cudzinci, správne zaznamenali tak, ako ich domorodci vyslovovali. Podľa toho mohlo meno znieť Dobruna, Dobrona i Dobroňa, Dobraniva i Dobroňva, neskôr Dobronivá a možno ešte i inak. Jedno je však isté, že základ tohoto mena súvisí zo slovenským slovom ''dobrý'' a najstaršia podoba Dobruna i Dobrona pripopína slovenské ženské meno. Je zaujímavé, že terajšie pomenovanie obce Dobrá Niva sa začalo používať len v posledných desaťročiach 20. storočia a Dobronivčanom znie dosiaľ dosť cudzo. V bežnom styku i dnes možno počuť pomenovanie Dobronivá (Ja som z Dobronivej. Za Dobronivou je križovatka). Odvodzovanie pomenovanie obce od slova niva (úrodná zem) sa nezdá byť pravdivé už i preto, že slovo niva prostí Dobronivčania vo svojom slovníku ani nemali a v názve ho ani dnes ešte všetci neakceptujú.

Turbulentné Obdobie

V rokoch 1582 - 1657 bola obec poplatná Turkom a bola vyplienená v rokoch 1578, 1599 a 1663. V roku 1752 mala už len menšie regálne práva, bola povinná robotovať na majetku v Podzámčoku a udržiavať hrad. V roku 1828 mala 154 domov a 1152 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom a remeslami, v 18. storočí vynikli sedlári.

Dobrá Niva a Kráľovské Listiny

Dobrá Niva si zachovala do dnešných čias množstvo kráľovských listín, ktoré sú uložené v Okresnom archíve v kaštieli v Ostrej Lúke. Najstaršie z nich sú veľmi vzácne, pomerne zachovalé a mnohé významnejšie mestá by boli rady, keby podobné listiny uschovávali vo svojich archívoch. Uvádzame zoznam zachovalých listín a kníh v archíve dnes:

• Pergamenová listina kráľa Belu IV.
• Pergamenová listina kráľa Štefana V.
• Pergamenová listina kráľa Ludvíka l.
• Pergamenová listina kráľa Ladislava IV.
• Pergamenová listina kráľa Vladislava II.
• Pergamenová listina kráľa Ludvíka II.
• Pergamenová listina kráľa Ludvíka II.
• Pergamenová listina kráľa Ferdinanda l.
• Pergamenová listina kráľa Mateja II.
• Pergamenová listina zvolenskej župy z roku 17..
• Knihy zápisníc obecného zastupiteľstva z rokov 1900 - 1937.

Ján Slávik spomína ešte ďalšie privilégiá, o ktorých sa dozvedáme z iných, ale nezachovaných listín. Pravdepodobne boli zničené pri častých živelných pohromách, alebo v čase tureckého pustošenia v roku 1598. Najstaršou zachovanou listinou, ako vidieť i zo zoznamu, je pergamenová listina kráľa Belu IV. z roku 1256. Kráľ v nej daroval istému Budizlausovi, kráľovskému lesnému dozorcovi zvolenskému z Pliešoviec (de Zolum de villa plyseuch), pozemky medzi vodami Lampna {asi Lomna). Ide asi o dnešnú osadu Kráľová a Michalková. Ešte dnes sa jeden vrch nad Kráľovou nazýva Budislav. Privilégiá si Dobronivčania z času na čas dávali potvrdzovať alebo vystavovať panovníkovi prostredníctvom osobitných vyslancov. V roku 1419 sa v takejto súvislosti spomínajú Peter Koszler a kňaz Lavrinec, v roku 1455 richtár Michal Kleugh a prísažný Ján Mótzer a v roku 1550 Gallus Swarcz. Kvôli tomu vyslanci nemuseli vždy ani ďaleko chodiť, veď králi často prebývali vo Zvolene, v Krupine i v Dobrej Nive. Napríklad v krupinskom archíve v listine z roku 1524 sa spomína, že kráľ Ludvík II. vydal rozkaz kláštoru v Šahách ''ex castro dobronya'' (z hradu Dobronya), aby tamojší mnísi povolali Krupinu pred kráľovský súd v pravote proti bzovskému prepoštovi.

Prečítajte si tiež: Možnosti sociálnej pomoci Stará Turá

Slobody a Poplatky

Veľké slobody, ktoré Dobrá Niva a Babina mali, vábili mnohých, aby sa tu usadili. Preto i pozemkový poplatok pre obe mestá bol značne zvýšený. Možno i preto prosili kráľa, aby k nim bola pripojená i susedná Sása. Ľahšie by tak mohli znášať ťarchy. Tak sa i v roku 1380 stalo, ba v roku 1523 sa pripojili k nim i Pliešovce. Kráľ Ludvík I. určil Dobrej Nive, Babinej a Sáse ročný pozemkový poplatok 50 mariek, alebo 200 zlatých v čistom zlate, ktoré platievali na Nový rok a na Turíce po 25 mariek. Bolo to nad ich sily, keďže to boli na tú dobu ohromný peniaze (rok 1351). Na porovnanie: Krupina platila ročne len 48 zlatých a Zvolen ešte i v roku 1463 len 25 zlatých. Svedčí to však o jednom: ak tieto mestečká boli 67 rokov schopné odvádzať taký vysoký poplatok, museli byť v tom čase v plnom rozkvete. Prísun obyvateľstva však neskôr pominul, možno i pohromy prišli, preto mestečká prosili kráľa Žigmunda o zníženie poplatku. Vyhovel im a v roku 1419 im ho znížil na 20 zlatých. Privilégiá tiež neboli zadarmo. V pliešovskom archíve sa našla potvrdenka, na ktorej je uvedená suma za vystavenie privilégia vo výške 700 zlatých. Potom sa nemožno diviť, že v snahe ušetriť si veľké trovy, požiadali dobronivčania so spojenými mestečkami palatína a pána dobronivského zámku Štafana Verbôczyho, aby im jemu zverené privilégiá predostrel Ludvíkovi II. v rokoch 1519 a 1523. Je pravdepodobné, že Verbôczy ovplyvnil kráľa, pretože z týchto rokov sa Dobrá Niva, Babiná, Sása i Pliešovce kráľovi už spomínajú ako ''osady Verbôczyho''. V závere listiny z roku 1523 kráľ síce dokladá, že im predošlé výsady v ničom nezmenšuje a všetkým potvrdzuje, predsa však od tých čias dochádzalo k určitej závislosti mestečiek na dobronivskom i zvolenskom panstve, takmer až do poddanstva. Páni ich čoraz častejšie nútili robotovať, spomínajú sa i telesné tresty a žalárovanie. Hoci páni dobronivského zámku začali považovať mestečká za svoj majetok, nebolo to s nimi až také zlé, pretože od začiatku 17. storočia okrem obvyklých pozemkových poplatkov neboli povinní pánom na zámku ani platiť, ani slúžiť, ani robotovať, čo sa im podarilo pomerne dobre obhájiť. Pokusy o utláčanie zo strany úradníkov a správcov dobronivského panstva sa však množili. V roku 1563 sa žalovali Pliešovce, že im slobody začali upierať Christfor, veliteľ zvolenského a dobronivského zámku. Pozdejšie sa mestečká žalovali samotnému kráľovi Matejovi II., ktorý potom naložil zvolenskej stolici, aby Dobrú Nivu, Babinú a Sásu obraňovala proti všetkým, zvlášť proti Fraňovi Magochymu a Ondrejovi Ostrosithovi de Giletinecz, ktorí boli úradníkmi na zvolenskom a dobronivskom zámku a prenasledovali obyvateľov okolitých mestečiek, nútili ich platiť dane, dokonca ich žalárovali. Naviac tieto mestečká boli ubíjané aj Turkami a od roku 1626 ešte aj Esterházyovcami. Kým v predchádzajúcich časoch sa spravovali sami a mali nezávislé súdy, za panstva Esterházyovcov, ktorí boli županmi stolice, palatínmi a inými vysokými štátnymi úradníkmi, mali len toľko stobôd a práv, koľko si vládali ubrániť. Aby sa im to lepšie darilo, museli sa všetky štyri mestečká ešte silnejšie spojiť. V pravotách s panstvom sa spolu radievali a spolu vysielali ku kráľovi vyslancov. Dobrá Niva mala medzi nimi popredné postavenie, lebo od pánov najviac trpela. Prejavovala i najväčšiu húževnatosť a vytrvalosť, no napriek tomu si nenárokovala žiadne výhody medzi mestečkami. V privilégiách sa tiež spomína na prvom mieste a jej vyslanci sú tiež uvádzaní medzi prvými. Keď išlo o nejakú dôležitú vec, radievali sa obyčajne zástupcovia mestečiek v tom mestečku, ktoré bolo vo veci najviac zainteresované.

Účasť v SNP

Občania Dobrej Nivy sa aktívne zúčastnili Slovenského národného povstania (SNP), čo svedčí o ich vlasteneckom cítení a odhodlaní bojovať za slobodu a národné záujmy.

Prečítajte si tiež: Viac o opatrovaní dôchodku

tags: #1848 #opatrovanie #slovenských #dobrovoľníkov #história