Premlčanie trestného stíhania v kontexte judikatúry a Trestného zákona č. 300/2005

Úvod

Premlčanie trestného stíhania je významný inštitút trestného práva, ktorý upravuje zánik trestnosti činu po uplynutí zákonom stanovenej doby. Táto doba sa líši v závislosti od závažnosti trestného činu. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na premlčanie trestného stíhania v kontexte slovenského Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. a relevantnej judikatúry, so zameraním na výkladové problémy a aplikačnú prax.

Podstata a účel premlčania trestného stíhania

Inštitút premlčania trestného stíhania je založený na myšlienke, že po určitom čase zaniká potreba trestnoprávnej reakcie štátu na protiprávne konanie. Dôvody zavedenia tohto inštitútu sú predovšetkým praktické a súvisia s chápaním trestného práva ako ultima ratio. Postupom času sa trestný čin vytráca zo spoločenského povedomia, znižuje sa potreba generálnej prevencie a oslabuje sa záujem na potrestaní páchateľa.

Hmotnoprávny charakter premlčania

Premlčanie trestného stíhania je v slovenskom právnom poriadku považované za hmotnoprávny inštitút, čo znamená, že je upravené v Trestnom zákone (§ 87 a nasl.). Napriek tomu, že zákonodarca použil pojem „premlčanie trestného stíhania“, ktorý je procesnoprávny, odborná literatúra správne zaraďuje premlčanie medzi hmotnoprávne inštitúty. Z toho vyplýva, že procesné skutočnosti by nemali mať vplyv na premlčaciu dobu, pretože „hmota“ prevažuje nad procesom.

Prerušenie a spočívanie premlčacej doby

Trestný zákon upravuje aj inštitúty prerušenia a spočívania premlčacej doby. Prerušenie premlčania má za následok kompletnú anuláciu premlčacej doby a začína plynúť odznova (§ 87 ods. 4 TZ). Naopak, spočívanie premlčacej doby znamená, že sa premlčacia doba na určitý čas zastaví a po odpadnutí prekážky plynie ďalej.

Aplikačné problémy v kontexte novely Trestného zákona č. 40/2024 Z. z.

V aplikačnej praxi vznikli otázky ohľadom prerušenia premlčacej doby v prípadoch, keď novela Trestného zákona č. 40/2024 Z. z. znížila trestné sadzby pri vybraných trestných činoch a zároveň skrátila premlčacie doby. Hlavnou otázkou je, či vydanie uznesenia o vznesení obvinenia má za následok prerušenie premlčacej doby, ak bolo toto uznesenie vydané za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy.

Prečítajte si tiež: Zmeny v dôchodkovom systéme (2005)

Zákonodarca sa túto situáciu snažil vyriešiť explicitným ustanovením § 438k ods. 5 Tr. zák., ktorý upravuje premlčanie trestného stíhania, ktorého premlčanie bolo prerušené z dôvodov podľa § 87 ods. Ústavný súd Slovenskej republiky sa k uvedenej nesúladnosti vyjadril v náleze PL. ÚS 3/2024, v ktorom uviedol, že jednotlivé čiastkové aspekty posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu sa nedajú oddeliť a selektívne v prechodnom ustanovení zmeny Trestného zákona ustanoviť, ktorý z nich bude konvenovať čl. 50 ods. 6 ústavy a ktorý nie.

Časová pôsobnosť trestného zákona a zásada lex mitior

Dôležitou zásadou je časová pôsobnosť trestného zákona, ktorá je zdôraznená v čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a v § 2 ods. 1 TZ. Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejší (zásada lex mitior). Pri posudzovaní priaznivejšieho zákona sa musí mať na zreteli Trestný zákon ako celok.

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze PL. ÚS 3/2024 konštatoval, že premlčanie trestného stíhania je jedným z komponentov inštitútu trestnosti činu, ktorého sa ústava dotýka z intertemporálneho hľadiska v čl. 50 ods. 6. Premlčanie ako zložka trestnosti činu v prípade, že dôjde k jej zmierneniu, pôsobí aj na vzťahy pred schválením novej priaznivejšej úpravy.

Interpretácia plynutia premlčacích dôb

Pri interpretácii plynutia premlčacích dôb je potrebné zohľadňovať viaceré interpretačné metódy. V kontexte článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky je potrebné zohľadniť prežarovanie ústavných noriem do zvyšku právneho poriadku, doktrínu racionálneho zákonodarcu, zásadu vylúčenia redundancie a doktrínu racionálneho normotvorcu. Ak by platilo, že nové premlčacie doby nie je potrebné aplikovať od momentu spáchania skutku, potom by ustanovenie § 87 ods. 7 Trestného zákona bolo nadbytočné.

Dôležitou zásadou je aj zásada in dubio pro reo, ktorá určuje, že v prípade pochybností v rámci aplikácie výkladu, má sa použiť výklad pre páchateľa najpriaznivejší.

Prečítajte si tiež: Vývoj dôchodkov v roku 2005 na Slovensku

Judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal problematikou premlčania trestného stíhania. V náleze sp. zn. I. ÚS 316/2011 uviedol, že v oblasti aplikácie a interpretácie trestného práva musia byť akcentované právne princípy a zásady, ktoré primárne súvisia s posudzovaním trestnosti činu.

Argumentum ex dicto a úmysel zákonodarcu

Pri výklade právnych noriem je možné použiť aj argumentum ex dicto, prostredníctvom ktorého je možné sa dopracovať k pochopeniu úmyslu zákonodarcu pri prijatí právnej normy. Ak zákonodarca považoval za potrebné prijať explicitnú právnu normu ohľadom premlčania pre trestné činy poškodzujúce finančné záujmy v § 87 ods. 7 Trestného zákona, tak uvedené pravidlá tejto právnej normy platia len pre tieto trestné činy a nie pre iné trestné činy.

Význam rozhodovacej činnosti súdov

Súdna judikatúra tvorí pevne zakotvenú časť našej právnej úpravy a slúži ako prameň, ktorý zjednocuje a upresňuje interpretáciu zákona. V uvedenej problematike sa častokrát spomínajú aj rozhodnutia Českých súdov.

Prečítajte si tiež: Dokumenty do roku 2005 v Archíve Levice

tags: #300 #2005 #premlčanie #trestného #stíhania #judikáty