Zdravotná Starostlivosť: Potreba, Definícia a Kvalita

Cieľom zdravotnej starostlivosti je zlepšenie kvality života každého pacienta. Kvalitná zdravotná starostlivosť je merateľná a spĺňa atribúty ako účinnosť, profesionalizmus, efektívnosť, bezpečnosť, primeranosť, prijateľnosť a spravodlivosť. Tento článok sa zameriava na definíciu zdravotnej starostlivosti, jej rozsah, kvalitu a kontext v rámci Európskej únie, so zohľadnením slovenskej legislatívy.

Kvalita Zdravotnej Starostlivosti

Kvalita zdravotnej starostlivosti sa týka celej sústavy zdravotníctva, vrátane zákonodarných a exekutívnych orgánov. Tie vytvárajú rámec pre úroveň poskytovanej starostlivosti, ako aj pre všetkých poskytovateľov, zdravotníckych pracovníkov a zariadení. Dôležitými predpokladmi pre zabezpečenie a zlepšenie kvality sú:

• Rozvoj národnej zdravotnej politiky rešpektujúcej princípy rozvoja kvality.
• Definovanie kritérií hodnotenia kvality.
• Vypracovanie postupov monitoringu zhody zdravotnej starostlivosti.
• Zvyšovanie povedomia o kvalite.
• Legislatívne zakotvenie princípov kvality v zdravotníctve.
• Implementácia systémov manažérstva kvality v zdravotníckych zariadeniach.

Kvalita v zdravotníctve bola dlho chápaná intuitívne. Nové rysy pojmu kvalita sú dané formulovaním a prijímaním definovaných cieľov kvality, meraním ich plnenia a spätnou väzbou pre dosahovanie trvalého zlepšovania. Kvalita sa stáva rozhodujúcou pri posudzovaní úrovne zdravotnej starostlivosti a zahŕňa medicínsko-technologické, psychologické, etické, organizačné a ekonomické aspekty.

Garantovanie kvality vedie k získaniu dôvery v zdravotný systém, pričom ľudia chcú vedieť, že starostlivosť je založená na dôkazoch a spĺňa osvedčené štandardy.

Definície Kvality

Pojem kvalita má pôvod v latinskom slove "qualitas" (akosť, vlastnosť) a "qualis" (aký). Kvalita je relatívny pojem, ktorý vyjadruje úroveň skutočnosti porovnávanej voči definovanému optimálnemu stavu. Vyjadruje mieru poznateľnej a dosiahnuteľnej dokonalosti.

Prečítajte si tiež: Ambulantná a ústavná starostlivosť na Slovensku

Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) definuje kvalitu ako celkový súhrn znakov produktu alebo služby, ktoré ovplyvňujú schopnosť uspokojovať stanovené alebo predpokladané potreby. Okrem úžitku z vlastností produktu alebo služby, zahŕňa aj úroveň doprovodných služieb, ako sú interpersonálne vzťahy medzi zdravotníckym personálom a pacientom, prostredie a atmosféra.

Norma ISO 9000:2005 definuje kvalitu ako mieru, s akou súbor vlastných charakteristík spĺňa požiadavky. Požiadavkou je potreba alebo očakávanie, ktoré sa určia, predpokladajú alebo sú povinné. Zákazník a jeho požiadavky sú hlavným hodnotiteľom kvality. Znaky kvality sa členia na kvantitatívne (merateľné) a kvalitatívne, ktoré môžu byť rozhodujúce pre spokojnosť zákazníkov. Totálna kvalita je 100% plnenie reálnych a skrytých potrieb zákazníkov.

Kvalita Ako Súčasť Národných Politík

Problematika kvality presiahla odborný aspekt medicíny a stáva sa súčasťou národných zdravotných politík. Spôsob a objem financovania sú dôležité faktory. Slovenská republika prijala program SZO „Zdravie pre všetkých v r. 2000“ a nadväzujúci dokument „Zdravie v 21. storočí“, ktoré sa venujú rozvoju kvality na národnej úrovni.

Ďalšie kroky zahŕňajú:

• Vytvorenie Slovenského národného akreditačného systému (SNAS).
• Prijatie „Koncepcie národnej politiky rozvoja kvality zdravotnej starostlivosti“.
• Schválenie Národného programu kvality SR do roku 2003.
• Legislatívne zakotvenie povinnosti zabezpečovať systémy kvality u všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v roku 2004.

Systém Kvality v Slovenskej Republike

Podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, je povinnosťou každého poskytovateľa zabezpečovať systém kvality na dodržiavanie a zvyšovanie kvality. Tento systém sa má vzťahovať na všetky činnosti, ktoré môžu ovplyvniť zdravie osoby alebo priebeh jej liečby. Personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie zdravotníckeho zariadenia má byť v súlade s jeho odborným zameraním a spĺňať minimálne požiadavky.

Prečítajte si tiež: Zubná starostlivosť s VšZP

Systém kvality je písomne dokumentovaný a jeho cieľom je znižovanie nedostatkov v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, zvyšovanie spokojnosti pacientov a zachovanie ekonomickej efektívnosti. Legislatíva vyžaduje zabezpečovanie a zdokumentovanie systému kvality, ale nestanovuje podrobnosti o zabezpečovaní systému kvality ani o spôsobe jeho kontroly.

Možnosti Deklarovania Kvality

Zdravotnícke zariadenia na Slovensku môžu oficiálne deklarovať kvalitu na báze dobrovoľnosti, a to prostredníctvom využitia niektorých medzinárodných modelov hodnotenia kvality:

1. Normy ISO radu 9000: Certifikácia zdravotníckych zariadení podľa požiadaviek normy ISO 9001 je pomerne rozšírenou formou potvrdenia zavedeného systému kvality.
2. Akreditačné systémy: Napríklad postupy Komisie pre akreditáciu zdravotníckych zariadení v USA (JCAHO) a jej medzinárodnej dcérskej spoločnosti Spojenej medzinárodnej komisie (JCI).
3. Model výnimočnosti EFQM: Nejde o komerčný systém, je založený na metodike sebahodnotenia a kontinuálneho zlepšovania.

Systémy Zdravotnej Starostlivosti v EÚ

Každý členský štát EÚ má vlastný systém sociálneho zabezpečenia, ktorý zahŕňa aj oblasť poskytovania zdravotnej starostlivosti. Tento systém je regulovaný legislatívou príslušného štátu a vychádza najmä z historického vývoja, potrieb spoločnosti a ekonomických možností danej krajiny.

Definície v kontexte EÚ

• Poistenec: Osoba, ktorá spĺňa podmienky požadované podľa právnych predpisov príslušného členského štátu. V prípade SR ide o okruh poistencov ustanovených v zákone NR SR č. 580/2004 Z.z.
• Cezhraničný pracovník: Osoba, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte a ktorá má bydlisko v inom členskom štáte, do ktorého sa vracia spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň.
• Osoba bez štátnej príslušnosti: Osoba, ktorá nie je podľa zákonov žiadneho štátu považovaná za občana takéhoto štátu.
• Utečenec: Osoba, ktorej bol priznaný štatút utečenca z dôvodu oprávnených obáv pred prenasledovaním v danom štáte.
• Bydlisko: Miesto, kde osoba zvyčajne býva a kde má osoba ťažisko svojich záujmov.
• Príslušná inštitúcia: Inštitúcia, v ktorej je daná osoba poistená v čase žiadosti o dávku.
• Inštitúcia v mieste pobytu/bydliska: Inštitúcia, ktorá je príslušná poskytovať dávky v mieste, kde má daná osoba pobyt a inštitúciu, ktorá je príslušná poskytovať dávky v mieste, kde sa má daná osoba bydlisko podľa právnych predpisov uplatňovaných touto inštitúciou.
• Styčný orgán: Subjekt určený príslušným úradom na vybavovanie žiadostí o informácie a pomoc pre poistenca ako aj na vykonávanie refundácií medzi štátmi.
• Prístupový bod: Subjekt, ktorý plní funkciu elektronického kontaktného bodu.

Vecné Dávky: Rozsah a Podmienky

Vecné dávky sú definované v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004.

• Potrebné vecné dávky: Zahŕňajú zdravotnú starostlivosť, ktorú si vyžaduje zdravotný stav osoby, aby mohla pokračovať v pobyte na území iného členského štátu v bezpečných lekárskych podmienkach.
• Vecné dávky v plnom rozsahu: Znamenajú zdravotnú starostlivosť, na akú má nárok „domáci“ poistenec a musí byť poskytnutá za rovnakých podmienok.
• Vecné dávky so súhlasom zdravotnej poisťovne: Znamenajú konkrétnu zdravotnú starostlivosť, smerujúcu k liečeniu konkrétneho už existujúceho zdravotného problému poistenca odsúhlasenú príslušnou inštitúciou.

Ambulantná a Ústavná Starostlivosť

• Ambulantná starostlivosť: Zastrešuje ju lekár, ktorý vedie zdravotnú dokumentáciu pacienta a zodpovedá za jeho trvalú starostlivosť.
• Ústavná starostlivosť: Zabezpečuje neodkladnú zdravotnú starostlivosť, napríklad pri úrazoch. Ošetrovateľskú starostlivosť poskytujú zamestnanci zariadenia.

Práva a Povinnosti Poistencov

ZN ukladá poistencom plniť si oznamovacie povinnosti voči inštitúciám. Každý poistenec je povinný informovať príslušnú inštitúciu a inštitúciu v mieste bydliska o akejkoľvek zmene jeho osobnej a rodinnej situácie, ktorá má priamy dopad na jeho nárok na dávky.

Prečítajte si tiež: Slovenské a americké zdravotníctvo

Inštitúcie sú povinné bezodkladne poskytnúť informácie a vydať potrebné dokumenty žiadateľom v lehotách ustanovených právnymi predpismi členského štátu.

Koordinácia Systémov Sociálneho Zabezpečenia v EÚ

Na uplatňovanie ZN a VN sa pre poistencov používajú prenosné dokumenty, ktoré preukazujú postavenie osoby vo vzťahu k ustanoveniam ZN a VN.

Elektronická Výmena Údajov (EESSI)

Každý členský štát môže využiť prechodné obdobie na zavedenie elektronickej výmeny údajov.

Administratívna Spolupráca a Vymáhanie Poistného

Články 84 ZN a 75-85 VN ustanovujú medzinárodnú administratívnu spoluprácu medzi inštitúciami dvoch štátov v prípade spätného vymáhania dlžného poistného.

Príslušnosť k Právnym Predpisom

Príslušnosť k právnym predpisom sa určuje podľa ustanovení článkov 11 - 16 ZN a článkov 14 - 16 VN. Vo všeobecnosti platí, že osoba podlieha právnym predpisom štátu, v ktorom je zamestnaná alebo vykonáva samostatne zárobkovú činnosť (princíp lex loci laboris).

Špecializovaná Ambulantná a Ústavná Zdravotná Starostlivosť

Zdravotná starostlivosť na Slovensku sa delí na špecializovanú ambulantnú starostlivosť a ústavnú zdravotnú starostlivosť. Cieľom oboch je zlepšovať zdravie a kvalitu života pacientov, ale líšia sa v rozsahu, spôsobe poskytovania a zameraní.

Špecializovaná Ambulantná Starostlivosť

Poskytovaná lekármi špecialistami v ambulanciách a nevyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín.

• Ambulancie všeobecnej starostlivosti: Lekári pre dospelých, deti a dorast.
• Ambulancie špecializovanej starostlivosti: Zamerané na konkrétne medicínske odbory.
• Mobilné odberové miesta: Poskytujú zdravotnú starostlivosť ako iná špecializovaná ambulantná starostlivosť.

Ústavná Zdravotná Starostlivosť

Poskytovaná v nemocniciach a iných zdravotníckych zariadeniach, kde pacienti zostávajú hospitalizovaní. Zameriava sa na komplexnú diagnostiku, liečbu a ošetrovanie pacientov, ktorých zdravotný stav vyžaduje nepretržitú lekársku a ošetrovateľskú starostlivosť.

• Akútna: Zameraná na liečbu náhlych a vážnych zdravotných problémov.
• Následná: Poskytovaná po akútnej starostlivosti na obnovenie funkcií a zmiernenie následkov choroby.
• Dlhodobá: Zameraná na pacientov s obmedzenou funkčnosťou, ktorí potrebujú nepretržitú starostlivosť.
• Paliatívna: Zameraná na zmiernenie bolesti a zlepšenie kvality života pacientov s nevyliečiteľnými chorobami.

Súčasné Výzvy a Zmeny v Zdravotnej Starostlivosti

Slovenská republika čelí výzvam ako nedostatok lekárov, nerovnomerná dostupnosť starostlivosti a potreba zlepšenia kvality. Ministerstvo zdravotníctva zavádza reformy, ktoré majú za cieľ:

• Podporiť príchod nových všeobecných lekárov a riešiť geografické nerovnosti.
• Zaviesť finančnú podporu na zriaďovanie nových praxí v nedostatkových okresoch.
• Optimalizovať sieť nemocníc a definovať potrebu následných, dlhodobých a paliatívnych kapacít.
• Zjednodušiť a skrátiť uznávanie dokladov a kvalifikácií prichádzajúcich zdravotníckych pracovníkov.

Informovaný Súhlas a Práva Pacienta

Pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti je zdravotnícky pracovník povinný poučiť pacienta o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytovanej zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Každý, kto má právo na poučenie, má aj právo poučenie odmietnuť.

tags: #zdravotna #starostlivost #potreba #definicia