
V súčasnej ekonomickej situácii, ovplyvnenej rôznymi faktormi, je podpora pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) mimoriadne dôležitá. Slovenská republika ponúka rôzne formy finančnej pomoci pre SZČO, pričom jednou z nich je príspevok podľa § 54 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach získania tohto príspevku a ďalších možnostiach podpory pre SZČO.
V marci 2022 pokračovala pre SZČO "Prvá pomoc", a to na základe uznesenia č. 16. "Prvá pomoc" bola určená zamestnávateľom a bola nahradená novým nástrojom pomoci - podpora v čase skrátenej práce podľa zákona č. 215/2021 Z. z. Informácie o projekte a jeho zmenách zverejňuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo práce formou tzv. "Aktualizácií" a "Oznámení".
Príspevok je vo výške 60 % vymeriavacieho základu SZČO, z ktorého SZČO platí poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie k 28. februáru 2020.
Príspevok na podnikanie predstavuje finančné prostriedky, ktorými štát prispieva na rozbehnutie podnikania. Ide o formu "nenávratnej pôžičky" pre živnostníkov, ktorú často využívajú mladí ľudia a začínajúci podnikatelia. Príspevok na začatie podnikania poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Písomnú žiadosť je potrebné podať v lokalite, kde plánujete podnikať. O finančnú podporu môžu požiadať len živnostníci, SZČO, ktorí podnikajú vo svojom mene a na vlastnú zodpovednosť, alebo vykonávatelia poľnohospodárskej výroby. Podnikateľ môže získať plnú výšku príspevku bez akýchkoľvek znížení, 60 % alebo 40 % z maximálnej výšky. Finálna výška príspevku sa určuje na základe miery nezamestnanosti v konkrétnom kraji a celoslovenského priemeru.
Dotáciu na podnikanie je možné použiť na pokrytie počiatočných nákladov. V začiatkoch podnikania, keď ešte biznis neprináša zisk, príspevok uľahčí financovanie výdavkov. Peniaze však nie je možné míňať na čokoľvek. Výdavky sa zapisujú do správy a pri kontrole sa predkladajú úradu práce. Medzi povolené výdavky patrí napríklad:
Prečítajte si tiež: Zmeny v zákone o peňažnom príspevku na opatrovanie
Medzi základné podmienky pre získanie príspevku na podnikanie patrí:
Pravidelné informovanie úradu o čerpaní príspevku a prevádzkovaní vášho podnikania je nevyhnutné. Prvá správa sa predkladá po 12 mesiacoch. Jej obsahom sú doklady o vynaložených nákladoch za dané obdobie. Doklady a faktúry o tom, ako ste peniaze z príspevku minuli, musíte vo svojom účtovníctve evidovať po dobu 10 rokov od ukončenia záväzku s úradom o vykonávaní SZČ.
Na nenávratný príspevok pre začínajúcich podnikateľov majú nárok aj osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Podmienky ani postup podania žiadosti sa nemení. O dotáciu musia požiadať písomne na ÚPSVaR. Po získaní príspevku musí podnikateľ predložiť úradu ostatné doklady o prevádzkovaní SZČ. Ide o doklady o použití všetkých získaných financií. Urobiť tak musíte do 6 mesiacov od uzavretia dohody. Výška príspevku na podnikanie pre ŤZP závisí od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v porovnaní s celoslovenským priemerom.
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť je určený pre uchádzačov o zamestnanie (UoZ), ktorí sa rozhodnú začať podnikať ako SZČO. Podmienky pre získanie tohto príspevku sú:
Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku podáva UoZ písomne na úrad, v ktorého územnom obvode bude prevádzkovať SZČ. Súčasťou žiadosti sú povinné prílohy vrátane podnikateľského zámeru spolu s kalkuláciou nákladov na prevádzkovanie príslušnej SZČ, ktoré sa po predložení stávajú súčasťou žiadosti o príspevok. Na základe kladného stanoviska komisie úradu a odporúčania výboru pre otázky zamestnanosti príslušného úradu, po splnení všetkých zákonom stanovených predpokladov, úrad uzatvorí s UoZ dohodu o poskytnutí príspevku, v ktorej sa zaväzuje, že začne prevádzkovať SZČ a bude ju prevádzkovať nepretržite najmenej dva roky v súlade s predloženou žiadosťou, podnikateľským zámerom a kalkuláciou nákladov.
Prečítajte si tiež: Zastropovanie dôchodkového veku – podrobný rozbor
Úrad poskytne najviac 60 % výšky príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku a zvyšnú časť príspevku, t. j. 40 % výšky príspevku, poskytne úrad po predložení prvej správy o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku. Za každý rok prevádzkovania SZČ, počas dvojročného obdobia nepretržitého prevádzkovania SZČ, príjemca príspevku predkladá správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku. Prvú správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku vrátane dokladov preukazujúcich vynaložené náklady v príslušnom období predkladá príjemca príspevku po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania SZČ najneskôr do 3 mesiacov od ukončenia 12 - mesačného prevádzkovania SZČ. Použitie príspevku musí byť preukázateľné a účtovne evidované počas obdobia desiatich rokov od ukončenia záväzku vykonávať SZČ, v prípade poskytnutia príspevku z fondov EÚ až do 31. 12. 2029.
Vládny projekt „Prvá pomoc“, cielený na podporu udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, realizovaný v rámci Slovenskej republiky ako aktívne opatrenie na trhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v platnom znení (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) sa aktualizoval a precizovali sa určité podmienky.
Tieto opatrenia sa týkajú výhradne zamestnávateľov, ktorí majú zamestnancov a prevádzky zamestnávateľov sú povinne zatvorené alebo ich prevádzka je zakázaná na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR. Zamestnávateľ alebo SZČO, ktorá je zamestnávateľom, a ich prevádzka alebo prevádzky sú povinne zatvorené, môžu požiadať o príspevok na náhradu mzdy zamestnanca vo výške 80 percent jeho priemerného zárobku, najviac však 1.100 EUR. Podmienkou je, že musí ísť o zamestnanca, ktorému nemôže byť pridelená práca z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 a 4 Zákonníka práce. Žiadosť na webovom sídle www.pomahameludom.sk neposiela a nevypĺňa zamestnanec, ale zamestnávateľ.
Po novom sú aktuálne podmienky v rámci prvej skupiny, ktoré musí zamestnávateľ splniť a v žiadosti ich splnenie čestne prehlásiť, nasledovné:
Predmetné opatrenia sa týkajú výhradne SZČO, ktorým sa znížil príjem oproti porovnávanému obdobiu. Tieto opatrenia sa týkajú SZČO, ktorá v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie (i) prerušila alebo obmedzila vykonávanie alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva - teda zatvorené prevádzky SZČO alebo (ii) ktorej poklesli tržby o najmenej 20 percent, v marci 2020 o 10 percent. SZČO môže požiadať o paušálny príspevok na náhradu straty príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti. Žiadosť na webovom sídle www.pomahameludom.sk vypĺňa a posiela SZČO, ktorá povinne prevádzku zatvorila alebo ktorej poklesli tržby o najmenej 20 percent, v prípade, ak prevádzku povinne nezatvorila.
Prečítajte si tiež: Dopady novely zákona o opatrovaní
Po novom sú aktuálne podmienky v druhej skupine, ktoré musí SZČO splniť a v žiadosti ich splnenie čestne prehlásiť, nasledovné:
Ide o podporu zamestnávateľov, vrátane SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi, zasiahnutých mimoriadnou situáciou, ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti (prevádzky) počas vyhlásenej mimoriadnej situácie. Subjekty v tejto skupine môžu požiadať o príspevok na náhradu mzdy zamestnanca. Za zamestnanca sa na účel tejto alternatívy považuje zamestnanec, ktorému zamestnávateľ prideľuje prácu, ale aj zamestnanec, ktorému nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa. Štát príspevok neposkytne, ak viac ako 50 % fondu mesačného pracovného času zamestnanca tvorí prekážka na strane zamestnanca (PN, OČR, a pod) alebo ak zamestnanec za toto obdobie čerpá dovolenku. Žiadosť na webovom sídle www.pomahameludom.sk neposiela a nevypĺňa zamestnanec, ale zamestnávateľ.
Opatrenie má dve alternatívy, pričom zamestnávateľ si môže vybrať len jednu z možností na celé obdobie poskytovania príspevku:
V rámci tejto možnosti môže zamestnávateľ požiadať, aby štát uhradil náhradu mzdy za čas, kedy zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancovi prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 a 4 Zákonníka práce. Za čas, kedy zamestnávateľ môže prideľovať zamestnancovi prácu, platí náhradu mzdy zamestnancovi zamestnávateľ. V prípade príspevku na úhradu náhrady mzdy, štát zamestnávateľovi ako žiadateľovi o finančnú pomoc uhradí náhradu mzdy zamestnanca najviac vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, najviac vo výške 880 EUR.
Aktuálne podmienky, ktoré musí zamestnávateľ v rámci tretej skupiny v prípade príspevku „Kurzarbeit“ splniť a v žiadosti ich splnenie čestne prehlásiť, sú nasledovné:
Príspevok v rámci výberu možnosti „Kurzarbeit“ nie je možné poskytnúť na zamestnancov za čas, za ktorý poberajú dávky sociálneho zabezpečenia (PN, OČR) alebo si čerpajú dovolenku.
V tomto prípade si zamestnávateľ môže vybrať alternatívu, a to preukazovanie poklesu tržieb a podľa výšky poklesu čerpať príspevok na zamestnanca.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny oznamuje, že s účinnosťou od 01.09.2025 bola zverejnená Aktualizácia č. 5 Oznámenie číslo 6/2025/§ 54 - „Finančné stimuly pre zamestnanosť“ - Aktivita 2 „Podpora SZČO“ Aktualizácia č. 5 o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta na samostatnú zárobkovú činnosť prostredníctvom samozamestnania v rámci národného projektu „Finančné stimuly pre zamestnanosť“ - Aktivita 2 „Podpora SZČO“, ktorý sa realizuje v zmysle § 54 zákona č. 5/2004 Z. z. Podávanie žiadosti o poskytnutie finančného príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta na samostatnú zárobkovú činnosť prostredníctvom samozamestnania.
Zdaňovanie korona príspevkov pre zamestnávateľov a živnostníkov a dotácií pre kultúru bolo upravené novelou zákona o dani z príjmov. novelizovanom § 9 ods. 2 písm. d) a v § 13 ods. 2 písm. v rámci aktívnej politiky štátu ako oslobodené od dane. ktoré sa poskytujú podľa § 54 ods. 1 písm. resp. poskytnuté počas roka 2020. rámci projektu “Pracuj, zmeň svoj život” - Aktivita č. podľa § 54 ods. 1 písm. d) zákona č. zdaniteľným príjmom. príspevku na podnikanie z úradu práceZdanenie príspevkov v daňovom priznaní - vylúčenie príjmov aj výdavkovPríjmy z tzv. základ dane. príjmy nezahŕňané do základu dane. ale aj vo výdavkoch. na definíciu daňového výdavku v § 2 písm. dane, t. j. výdavky hradené z poskytnutej platby. príspevkov u zamestnávateľov (podľa opatrenia č. jednoduchšie vzhľadom na fakt, že príspevky boli poskytované na mzdy, príp. aj na odvody zamestnancov. poskytnutého príspevku). odpočítateľnú položku zo základu dane, ktorú daňovník uvedie v riadku č. daňového priznania pre právnické osoby za rok 2020. hospodárenia. A v III. dane. pôjde o príjmy, ktoré neovplyvňujú základ dane. č. nie sú poskytované na kompenzáciu mzdových, resp. ale kompenzujú výpadok tržieb. príp. časť bola použitá len na odvody SZČO a zvyšok na osobnú potrebu. z príjmov SZČO.
Ak SZČO uplatňuje paušálne výdavky, ide o najjednoduchší prípad. Paušálne výdavky sa počítajú zo zdaniteľných príjmov, do ktorých sa príjmy z príspevkov nezahrnú. V zdaniteľných príjmoch budú teda len príjmy bez prijatých dotácií, z ktorých sa následne bežným spôsobom odpočítajú paušálne výdavky vo výške 60 % (max. 20 000 eur) a zaplatené odvody. fyzickej osoby. výdavky, na ktoré sa príspevky použili. súvisiace so svojou činnosťou (podnikaním), napr. výšky prijatých príspevkov. nedaňovým výdavkom. daňové výdavky. z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona" pod tabuľkou príjmov a výdavkov SZČO v daňovom priznaní typu B, rovnako tak pri údajoch o odvodoch v prílohe č. 3. Malo by ísť o výdavky, o ktoré si daňovník znížil základ dane - ak však tieto vylúči, pochopiteľne si základ dane o ne neznížil. Vypĺňanie nulových súm, resp. nižších súm, ako boli skutočne zaplatené, môže spôsobiť chaos pre prenose týchto údajov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Problém sa môže vynoriť aj pri prípadných preplatkoch na zdravotných odvodoch, ktoré sa zdaňujú zrážkovou daňou, keďže sa predpokladá, že daňovník si tieto odvody uplatnil do daňových výdavkov.
Koncom novembra 2020 Ministerstvo kultúry zverejnilo výzvu na dotáciu, ktorá má pomôcť zmierniť dopad pandémie COVID-19 v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu a pomôcť osobám pracujúcim a podnikajúcim v tejto oblasti. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov je aj táto dotácia oslobodená od dane. Je preto dôležité, aby žiadatelia, ktorým bola dotácia schválená, účtovali o výnosoch (príjmoch) z dotácie ako o nezdaniteľných. Pre daňovníka účtujúceho v systéme podvojného účtovníctva bude výnos z dotácie predstavovať položku znižujúcu základ dane. V zdaňovaní platia rovnaké pravidlá, ako uvádzame vyššie. Daňovník pri podávaní daňového priznania za rok 2020 príjmy z dotácie nezahrnie do základu dane z príjmov. Dôležité je poznamenať, že aj výdavky hradené z dotácie daňovník zahrnie medzi nedaňové.
Novela zákona o dani z príjmov ďalej tiež upravuje spôsob vypočítavania odpočtu nákladov (výdavkov) na výskum a vývoj. V súčasnosti si môžu právnické osoby pri realizácií projektu výskumu a vývoja odpočítať 200 % z nákladov vynaložených na výskum a vývoj od základu dane zníženého o odpočet straty, v prípadne fyzickej osoby od príjmov podľa § 6, po odpočítaní daňovej straty. Odpočet nemožno uplatniť, ak ide o náklady (výdavky), na ktoré bola poskytnutá podpora zo štátneho rozpočtu, s výnimkou príspevkov na podporu udržania pracovných miest poskytovaných v rámci aktívnej politiky štátu. Výnimka sa týka príspevkov na mzdy zamestnancov v prevádzkach, ktoré sa nemuseli zatvoriť z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu, ale došlo v nich k poklesu tržieb najmenej o 20 % (opatrenie 3B). Zamestnávateľ, ktorý prijal príspevok na základe opatrenia 3B, si tak môže do nákladov vynaložených na výskum a vývoj zahrnúť aj náklady na mzdy pre zamestnancov. Náklady na mzdy je však potrebné upraviť o paušálny príspevok, ktorý bol zamestnávateľovi na mzdy poskytnutý.
Finančná správa zverejnila komplexné informácie k vylučovaniu výdavkov hradených z prijatých príspevkov, s príkladmi a praktickým usmernením pri vypĺňaní daňového priznania, ak sa vylúčia odvody.