
Záťaž, stres a problémové situácie sú neoddeliteľnou súčasťou života, ktoré na človeka kladú zvýšené nároky. Tieto situácie môžu nastať v pracovnom prostredí, ako aj v súkromnom živote. Jednotlivci sa s nimi vyrovnávajú individuálne, na základe svojich schopností a možností. Identifikácia vhodných stratégií zvládania záťaže, tzv. copingových stratégií, sa stáva čoraz dôležitejšou, a to aj ako prevencia pracovnej záťaže.
Coping sa definuje ako súbor kognitívnych a behaviorálnych snáh zameraných na zvládnutie, redukciu alebo tolerovanie vnútorných a vonkajších požiadaviek, ktoré ohrozujú alebo prevyšujú zdroje jednotlivca. Inými slovami, ide o nasadenie všetkých síl na zvládnutie nadlimitnej záťaže. Zvládanie je proces riadenia externých aj interných faktorov, ktoré človek v strese hodnotí ako ohrozujúce jeho zdroje. Je to umenie poradiť si s neobvykle ťažkou situáciou a predchádzať syndrómu vyhorenia.
Existujú rôzne typy copingových stratégií, ktoré sa dajú rozdeliť do troch hlavných skupín:
Sociálni pracovníci sa pri výkone svojej práce stretávajú so situáciami, ktoré sú pre nich komplikované a vyvolávajú v nich negatívne pocity. Sú konfrontovaní s ťažkými ľudskými osudmi, majú vplyv na život klientov a vstupujú do intímnych medziľudských vzťahov. Často ide o akútne stavy, na ktoré sa nedá pripraviť. Táto profesia si vyžaduje komplexnú osobnosť s teoretickými poznatkami, charakterovými vlastnosťami a praktickými skúsenosťami. Medzi dôležité vlastnosti patrí flexibilita, dynamika, iniciatíva, vytrvalosť a sociálne cítenie.
Výskum, ktorý bol realizovaný v roku 2014, sa zameral na zistenie, aké copingové stratégie využívajú sociálni pracovníci. Súbor tvorilo 78 sociálnych pracovníkov pracujúcich na Úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny v košickom regióne. Ako metóda zberu dát bol použitý dotazník Brief COPE, ktorý obsahuje 28 položiek rozdelených do 14 subškál.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca starostlivosťou o pleť
Výskum zistil, že medzi najčastejšie využívané copingové stratégie u sociálnych pracovníkov patria:
Naopak, medzi najmenej využívané copingové stratégie patria:
Zaujímavé je, že aktívny coping využíva 59 % sociálnych pracovníkov a stratégiu plánovania preferuje 86 % respondentov. Emocionálnu oporu uvádzalo 66 % respondentov a pozitívne preformulovanie 58 %. Naopak, preferencia využívania copingovej stratégie užívania návykových látok sa nepotvrdila.
Výsledky výskumu naznačujú, že sociálni pracovníci v sledovanom súbore využívajú rôzne copingové stratégie. Je dôležité si uvedomiť, že výber vhodnej stratégie závisí od konkrétnej situácie a osobnosti jednotlivca.
Copingové stratégie znamenajú špecifický spôsob zvládania záťaže. Schopnosť efektívneho výberu vhodnej copingovej stratégie uľahčuje adaptáciu na prichádzajúce zmeny a zjednodušuje zvládanie záťažových situácií, s ktorými sa sociálni pracovníci stretávajú v osobnom i pracovnom živote. Je dôležité rozpoznať, či využívanie copingových stratégií smeruje k pozitívnemu a úspešnému zvládnutiu stresu alebo náročnosť situácie len prehlbujú a môžu viesť až k vzniku syndrómu vyhorenia. Pozitívne bolo zistenie, že v nami sledovanom súbore sociálni pracovníci využívajú v náročných situáciách všetky spôsoby copingu. Pri výbere vhodnej copingovej stratégie je dôležitým kritériom konkrétna situácia.
Prečítajte si tiež: Dôležitosť minerálov a vlákniny v starobe
Prečítajte si tiež: Liftingový krém Vichy pre normálnu pleť
tags: #88910 #podpora #starostlivosti #o #deti