Absolútna neplatnosť právnych úkonov: Komplexný pohľad

Právne úkony sú základným stavebným kameňom právnych vzťahov. Avšak nie všetky právne úkony sú platné a spôsobilé vyvolať zamýšľané právne následky. Jedným z najzávažnejších dôvodov, prečo právny úkon nemôže plnohodnotne existovať v právnom svete, je jeho absolútna neplatnosť. Tento článok sa zameriava na analýzu absolútnej neplatnosti právnych úkonov, jej dôsledkov a súvislostí s inými právnymi inštitútmi.

Definícia a právny základ absolútnej neplatnosti

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, obchádza ho alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon je taký, ktorý nie je dovolený, a to vtedy, ak svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo zákon obchádza.

Dôvody absolútnej neplatnosti

Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva, ak je splnený aspoň jeden z nasledovných dôvodov:

• Rozpor so zákonom: Právny úkon je v rozpore so zákonom, ak jeho obsah alebo účel priamo porušuje kogentné ustanovenia právneho predpisu.
• Obchádzanie zákona: Právny úkon obchádza zákon, ak jeho obsah alebo účel síce formálne neodporuje zákonu, ale svojimi dôsledkami smeruje k dosiahnutiu výsledku, ktorý je zákonom zakázaný. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.
• Priečenie sa dobrým mravom: Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak jeho obsah alebo účel je v rozpore so všeobecne uznávanými etickými a morálnymi zásadami spoločnosti.

Následky absolútnej neplatnosti

Absolútna neplatnosť právneho úkonu má závažné právne následky. Právny úkon, ktorý je absolútne neplatný, nespôsobuje žiadne právne účinky od samého začiatku (ex tunc). To znamená, že z takéhoto úkonu nevznikajú žiadne práva ani povinnosti, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou) alebo odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou).

Súd je povinný na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo), a to bez ohľadu na to, či sa jej niekto dovoláva. Absolútna neplatnosť sa nedá konvalidovať, ani sa jej nemožno vzdať.

Prečítajte si tiež: Kedy je kúpna zmluva absolútne neplatná?

Ak už bolo na základe absolútne neplatného právneho úkonu niečo plnené, vzniká na strane príjemcu bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať. Okrem toho môže vzniknúť aj zodpovednosť za škodu, ak bola neplatnosť právneho úkonu spôsobená zavineným konaním niektorej zo strán.

Absolútna neplatnosť a určovacie žaloby

V kontexte absolútnej neplatnosti právnych úkonov je dôležité venovať pozornosť aj otázke prípustnosti žalôb o určenie neplatnosti právneho úkonu. Civilný sporový poriadok (CSP) sa snaží obmedziť prípustnosť týchto žalôb, avšak judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto otázke nie je úplne jednotná.

Podľa judikátu R 61/2007 (vydaného ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) je žaloba o určenie neplatnosti zmluvy vo všeobecnosti neprípustná, pretože na takomto určení nie je naliehavý právny záujem. Otázka platnosti zmluvy je totiž len predbežnou otázkou k otázke existencie práva alebo právneho vzťahu, ktoré malo na jej základe vzniknúť.

Zdá sa, že § 137 (d) CSP reflektuje uvedené závery judikatúry. Rozdiel je v tom, že kým CSP výslovne ustanovuje neprípustnosť týchto žalôb, predošlá judikatúra ju vyvodzovala z nedostatku naliehavého právneho záujmu.

Napriek zásadnej neprípustnosti žalôb o určenie neplatnosti právnych úkonov, CSP naďalej predpokladá ich výnimočnú prípustnosť, ak to ustanoví osobitný zákon. Keď analyzujeme tieto prípady bližšie, zistíme, že tam, kde zákon pripúšťa žalobu o neplatnosť, je táto úprava vždy spojená s tým, že žalobu môže podať len určitá osoba, a to spravidla len v určenej lehote.

Prečítajte si tiež: Judikáty k Neplatnosti Zmlúv

Arbitrabilita sporov o (ne)platnosť právneho úkonu

Ďalšou zaujímavou otázkou je tzv. arbitrabilita sporov o určenie (ne)platnosti súkromnoprávnych úkonov, teda či je možné, aby o týchto sporoch rozhodoval namiesto všeobecného súdu rozhodcovský súd. Podľa § 1 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní (ZRK) možno v rozhodcovskom konaní "rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom."

Argumenty v prospech arbitrability sporov o určenie (ne)platnosti súkromnoprávneho úkonu:

1. Dispozícia platnosťou alebo neplatnosťou úkonu: Strany môžu disponovať právami a povinnosťami, ktoré z enunciátu rozhodnutia budú vyplývať. Nemôžu však disponovať samotným obsahom enunciátu, teda s platnosťou úkonu alebo existenciou záväzku.
2. Prepojenie žaloby na plnenie a žaloby o určenie: Pri arbitrabilných žalobách na plnenie bude rozhodcovský súd aj tak ako predbežnú otázku posudzovať platnosť právnych úkonov.
3. Účel rozhodcovského konania: Nie je dôvod vylučovať spory o určenie platnosti súkromnoprávneho úkonu z arbitrážnej autonómie strán. Neexistuje verejný záujem, ktorý by v týchto sporoch bol prítomný a nebol prítomný v sporoch o plnenie.

Česká judikatúra potvrdzuje možnosť uzavrieť v sporoch o určenie platnosti súkromnoprávneho úkonu zmier podľa § 99 OSŘ.

Príklady absolútnej neplatnosti v judikatúre

• Neplatnosť zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva: Zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojim účelom a obsahom, obchádza zákon, a je teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.
• Neplatnosť dohody o úrokoch z omeškania: Dohoda o úrokoch z omeškania, ktorých výška prekračuje hornú hranicu stanovenú zákonom je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom.
• Pristúpenie k záväzku spoločnosti spoločníkom bez súhlasu svojho manžela: Ak spoločník (fyzická osoba) bez súhlasu svojho manžela (manželky) dohodou s veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti, a teda sa stane spoločným a nerozdielnym dlžníkom popri spoločnosti, pričom predpokladaným cieľom tohto konania je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM, javí sa to ako odporujúce dobrým mravom, a teda neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Relatívna neplatnosť právneho úkonu

Na rozdiel od absolútnej neplatnosti, relatívna neplatnosť právneho úkonu nastáva vtedy, ak právny úkon má vadu, ktorá chráni záujmy určitej osoby. Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc).

Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať, a to jednostranným právnym úkonom adresovaným druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Zákon neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti; možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom.

Prečítajte si tiež: Viac o absolútnej neplatnosti

Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť.

Zastieraný právny úkon

Osobitným prípadom je tzv. zastieraný právny úkon. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko" (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Vznik škody z neplatného právneho úkonu

Neplatnosť právneho úkonu môže okrem zmarenia právnych účinkov, ktoré účastníci právneho úkonu sledovali, vyvolať aj ďalšie nepriaznivé právne následky ako je vznik bezdôvodného obohatenia a vznik zodpovednosti za škodu.

Ak z neplatného právneho úkonu vznikne škoda, vznikne konajúcemu mimo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie aj zodpovednosť za škodu. Zodpovednosť za škodu pri neplatnosti právneho úkonu v zmysle citovaného ustanovenia § 42 Obč. zákonníka nie je osobitným prípadom tejto zodpovednosti, ale spravuje sa ustanoveniami o všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 Obč.

Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je protiprávne spôsobenie neplatnosti právneho úkonu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi chovaním zodpovedného subjektu a vznikom neplatnosti ako aj príčinná súvislosť medzi neplatnosťou právneho úkonu a vznikom škody a existencia zavinenia.

tags: #absolútna #neplatnosť #právne #pojmy