Absolútna Neplatnosť Zmluvy: Neurčitosť a Judikáty

Tento článok sa zaoberá problematikou absolútnej neplatnosti zmluvy, s dôrazom na neurčitosť a relevantné judikáty. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na danú tému, a to ako z teoretického, tak aj z praktického hľadiska, s prihliadnutím na rôzne interpretácie a aplikačné problémy.

Úvod do Neplatnosti Právnych Úkonov

Právne úkony, vrátane zmlúv, sú základným pilierom právnych vzťahov. Aby však právny úkon mohol vyvolať zamýšľané právne následky, musí spĺňať určité zákonné náležitosti. Ak tieto náležitosti nie sú splnené, právny úkon je neplatný. Slovenský právny systém rozlišuje dva základné druhy neplatnosti: absolútnu a relatívnu.

Absolútna Neplatnosť: Charakteristika a Dôsledky

Absolútna neplatnosť predstavuje závažnejšiu formu neplatnosti právneho úkonu. Dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu (napr. zmluvy alebo výpovede) je, že právny úkon nemá žiadne právne účinky. Ak ide napríklad o zmluvu, absolútne neplatná zmluva nikoho nezaväzuje. Absolútne neplatný právny úkon (napr. zmluva) nemá od začiatku žiadne právne následky, hľadí sa naň akoby neexistoval. Absolútne neplatný právny úkon nemožno dodatočne schváliť a ani odstrániť vadu, ktorá spôsobuje neplatnosť (napríklad dodatkom k zmluve). Ak dôjde k plneniu na základe neplatného právneho úkonu, má druhá strana právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

„Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 96/1995 z 1. júla 1998 publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č.

Rozdiel medzi Absolútnou a Relatívnou Neplatnosťou

Dôležité je rozlišovať medzi absolútnou a relatívnou neplatnosťou. V § 40a sú uvedené prípady, v ktorých sa právny úkon považuje za platný, pokiaľ sa ten kto je právnym úkonom dotknutý nedovolá tejto neplatnosti. Dovolať sa neplatnosti možno buď oznámením druhému účastníkovi právneho úkonu, alebo aj v súdnom konaní. Keď sa dotknutá osoba dovolá neplatnosti právneho úkony, má to spätné účinky (ex tunc) ku dňu kedy došlo k neplatnému právnemu úkonu (napr. deň uzavretia zmluvy). Absolútnej neplatnosti sa možno dovolať (súdnou žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu) kedykoľvek, pri relatívnej neplatnosti možno namietať premlčanie. Ak by sa dotknutá osoba dovolala relatívnej neplatnosti po troch rokoch, druhý účastník právneho úkonu môže použiť námietku premlčania.

Prečítajte si tiež: Kedy je kúpna zmluva absolútne neplatná?

Čiastočná Neplatnosť

Ak právny úkon (napr. zmluva) má vadu, ktorá spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, nemusí to automaticky spôsobovať neplatnosť celej zmluvy. Matka dcére daruje dom s tým, že sa matke zriadi vecné bremeno doživotného užívania. Zmluva teda obsahuje darovanie, ale aj zriadenie vecného bremena. Tak darovanie, ako aj zriadenie vecného bremena možno oddeliť a spísať pre každý z týchto dvoch právnych úkonov samostatnú zmluvu. Matke však pochopiteľne záleží, aby k darovaniu a k zriadeniu vecného bremena došlo súčasne. De facto matka podmieňuje dar tým, že sa jej zriadi vecné bremeno doživotného užívania domu. Tieto dve časti zmluvy nemôžu byť oddelené.

Dôvody Absolútnej Neplatnosti Zmluvy

Neplatnosť právneho úkonu môže byť spôsobená formálnymi (napr. v zmluvu o predaji bytu bola uzavretá ústne, hoci zákon predpisuje písomnú formu) aj obsahovými nedostatkami. Najvšeobecnejšie sú dôvody neplatnosti formulované v ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka, kde sa uvádza, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Spôsobov ako môže právny úkon odporovať zákonu je mnoho. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Právny úkon urobila osoba, ktorá nebola oprávnená ho urobiť (napr. právny úkon bol urobený z donútenia, t. j.

Neurčitosť ako Dôvod Absolútnej Neplatnosti

Jedným z najčastejších dôvodov absolútnej neplatnosti zmluvy je jej neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť. Zmluva musí byť formulovaná tak, aby bolo jednoznačné, čo je predmetom zmluvy, aké sú práva a povinnosti zmluvných strán a aký je cieľ zmluvy. Ak zmluva tieto požiadavky nespĺňa, je neurčitá a teda absolútne neplatná.

Judikáty k Neurčitosti Zmluvy

Súdy sa pri posudzovaní neurčitosti zmluvy opierajú o ustálenú judikatúru. V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2012, sp. zn.

Príklad z Judikatúry: Zmluva o Zabezpečovacom Prevod Vlastníckeho Práva

Okresný súd Žilina rozsudkom zo 14. januára 2009 č.k. 17 C 98/2005-349 určil, že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, uzavretá dňa 21. decembra 2004 medzi veriteľmi - odporcami 1/, 2/ a dlžníkom - navrhovateľom, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. X. kat. úz. B., ktorej vklad bol povolený Správou katastra Ž. pod č. V. dňa 21. januára 2005, je neplatná. Zároveň určil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. B., zapísaných na liste vlastníctva X., a to KNC parcely č. X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 552 m2, KNC parcely č. X. - záhrady o výmere 112 m2, KNC parcely č. X. - orná pôda o výmere 324 m2 a domu súp. č. X., postaveného na parcele č. X. v podiele 1/1-iny. Ďalej určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 30. septembra 2005 medzi predávajúcimi odporcami 1/ a 2/ a kupujúcou odporkyňou 3/, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. B. (vyššie označených nehnuteľností), u ktorých bol vklad povolený Správou katastra Ž. pod č. V. dňa 15. októbra 2005, je neplatná. Nakoniec určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 19. marca 2007 medzi predávajúcou odporkyňou 3/ a kupujúcimi odporcami 4/ a 5/, predmetom ktorých bol prevod vyššie uvedených nehnuteľností a u ktorých vklad bol povolený Správou katastra Ž. pod č. V. zo dňa 26. júna 2007, je neplatná. Odporcov 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 888,64 €. Krajský súd v Žiline na odvolanie odporcov 4/ a 5/ rozsudkom z 20. januára 2010 sp.zn. 7 Co 183/2009 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Odporcov 4/ a 5/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 360,49 € do troch dní. Vo vzťahu k odporcom 1/, 2/ a 3/ navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Samostatným výrokom pripustil dovolanie proti svojmu rozsudku. Mal za to, že v prejednávanej veci okresný súd riadne zistil skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnemu právnemu záveru o neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (určitosti a zrozumiteľnosti) - zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, uzavretej dňa 21. decembra 2004 medzi odporcami 1/ a 2/ ako veriteľmi a navrhovateľom ako dlžníkom, uzavretej podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení platnom do 31. decembra 2007 a na ňu nadväzujúcej kúpnej zmluvy zo dňa 30. septembra 2005, na základe ktorého došlo k prevodu vlastníckeho práva medzi odporcami 1/ a 2/ a odporkyňou 3/ ako nadobúdateľkou a kúpnej zmluvy zo dňa 19. marca 2007, ktorou došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva odporcov v 4/ a 5/ rade od predávajúcej odporkyne v 3/ rade.

Prečítajte si tiež: Viac o absolútnej neplatnosti

Z vykonaného dokazovania okresným súdom považoval odvolací súd za nesporne zistené, že medzi odporcami 1/ a 2/ ako veriteľmi a navrhovateľom ako dlžníkom bola dňa 21. decembra 2004 uzatvorená zmluva o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej (podľa čl. I.) veritelia požičali dlžníkovi sumu 569 000,- Sk, z toho každý po 284 5000,- Sk. Podľa čl. II. zmluvy sa navrhovateľ ako dlžník zaviazal pôžičku vrátiť veriteľom osobne v mieste ich bydliska, špecifikovaného v zmluve, dňa 21. januára 2005. V čl. III. sa účastníci zmluvy dohodli, že záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi sumu 569 000,- Sk sa zabezpečí zmluvou o zabezpečovacom prevode práva. Taktiež bolo nesporne zistené, že v ten istý deň, ako bola uzatvorená zmluva o pôžičke (dňa 21. decembra 2004), bola uzatvorená medzi týmito účastníkmi zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva podľa § 553 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V čl. I. tejto zmluvy bolo uvedené, že veritelia a dlžník uzatvorili dňa 21. decembra 2004 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veritelia dlžníkovi (navrhovateľovi) požičali sumu 569 000,- Sk, každý z nich po 284 500,- Sk, ktorú sa dlžník (navrhovateľ) zaviazal vrátiť osobne veriteľom (odporcom 1/ a 2/) do 21. januára 2005. Podľa čl. III. predmetnej zmluvy, dlžník ako vlastník nehnuteľností uvedenej v bode 2 tejto zmluvy (predmet zabezpečenia - nehnuteľnosti zapísané na LV č. X.) prevádza na veriteľov vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a to k pozemku parcely č. X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 552 m2, pozemok parcela č. X. - záhrady o výmere 112 m2, pozemok parcely č. X. - orná pôda o výmere 324 m2, rodinný dom na pozemku parcely č. X. súp. č. X., všetko v podiele 1/1-iny. Veritelia prebrali nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva, každý v podiele 1/2-ice. Podľa čl. IV. zmluvy ocenenie nehnuteľností bolo vykonané podľa znaleckého posudku č. X. zo dňa 9. decembra 2004 A. B., znalcom z odboru stavebníctvo, na sumu 1 864 000,- Sk. Podľa čl. VI. zmluvy (zánik zabezpečenia) v prípade, že dlžník riadne a včas splní záväzok uvedený v čl. I. tejto zmluvy, zaniká zabezpečenie prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a veriteľ je povinný umožniť výkon vlastníckeho práva v plnom rozsahu. V čl. VII. boli uvedené ďalšie skutočnosti, napríklad záväzok dlžníka, že nezriadi žiadne záložné právo alebo iné právo v prospech tretích osôb, že neuzavrie zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, povinnosť dlžníka odhlásiť sa z evidencie a vypratať nehnuteľnosť, ak dlh do dňa 21. januára 2005 neuhradí, že po podpísaní tejto zmluvy bola spísaná notárska zápisnica o uznaní záväzku dlžníka vypratať nehnuteľnosti, že dlžník splnomocňuje veriteľa (odporcu 1/) na podanie návrhu na vykonanie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV X., kat. územie B.. V čl. VIII. Boli uvedené záverečné ustanovenia, napríklad (v bode 1), že zmluva je prejavom slobodnej, vážnej a určitej vôle.

Ďalšie Príklady z Judikatúry

• Neurčitosť Predmetu Zmluvy: V zmluvách, ktorých určenia neplatnosti sa navrhovateľka v konaní domáhala, sú jednotlivé nehnuteľnosti špecifikované konkrétne, a je v nich konštatované, že bol vypracovaný geometrický plán, tak nehnuteľnosti sú dostatočne určité a zrozumiteľné, a preto samotné nepredloženie geometrického plánu a jeho pevné nezviazanie s kúpnou zmluvou nespôsobí neplatnosť samotnej kúpnej zmluvy pre nezrozumiteľnosť, respektíve pre neurčitosť, keďže absencia pevne zviazaného geometrického plánu predstavuje odstrániteľnú podmienku v správnom konaní a súd n …
• Výklad Zmluvných Textov: Interpretácia zmluvných textov je vo svojej základnej podobe do istej miery porovnateľná s výkladom právnych predpisov. Ako spoločný faktor spája výklad zmluvných textov a právnych predpisov hlavne skutočnosť, že obidvoje, t. j. právny predpis aj zmluva, zakladajú právo. Ako v prípade výkladu právneho predpisu, tak aj v prípade zmluvy rovnako platí, že jazykový výklad predstavuje prvotné priblíženie sa k aplikovanej právnej norme. Je východiskom objasnenia a ujasnenia si jej obsahu, zmyslu a účelu. Interpretácia zmluvy má v porovnaní s interpretáciou zákona celý rad špecifík. Kým tzv. vôľa z …
• Neplatnosť pre Rozpor s Dobrými Mravmi: Dovolanie žalobcov je dôvodné aj v časti nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom v otázke platnosti záložnej zmluvy, resp. otázky, či odporuje dobrým mravom, ak bola uzavretá za zistených okolností. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom (contra bonos mores). Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah oci …

Dôsledky Absolútnej Neplatnosti v Praxi

V praxi má absolútna neplatnosť zmluvy ďalekosiahle dôsledky. Ak súd rozhodne, že zmluva je absolútne neplatná, zmluvné strany sú povinné vrátiť si všetko, čo si na základe tejto zmluvy plnili. To môže viesť k zložitým majetkovým sporom a k nutnosti reštituovať pôvodný stav.

Možnosti Nápravy Neplatnej Zmluvy

Hoci absolútne neplatnú zmluvu nemožno dodatočne schváliť alebo konvalidovať, existujú určité možnosti, ako dosiahnuť stav, ktorý sa čo najviac približuje pôvodnému zámeru zmluvných strán. Napríklad, zmluvné strany môžu uzavrieť novú zmluvu, ktorá odstráni dôvody neplatnosti pôvodnej zmluvy.

Prečítajte si tiež: Zákonník práce a absolútna neplatnosť

tags: #absolútna #neplatnosť #zmluvy #neurčitosť #judikáty