Absolútna neplatnosť právneho úkonu a nepravosť podpisu

Úvod

Právne úkony sú základným pilierom fungovania spoločnosti. Prostredníctvom nich vstupujeme do rôznych právnych vzťahov, nadobúdame práva a preberáme povinnosti. Avšak nie všetky právne úkony sú platné. Ak právny úkon trpí závažnými vadami, môže byť absolútne neplatný. Jednou z takýchto vád je aj nepravosť podpisu.

Absolútna neplatnosť právneho úkonu

Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že takýto úkon od samého začiatku nevyvoláva žiadne právne následky. Hľadí sa naň, akoby nikdy nebol urobený. Dôvody absolútnej neplatnosti sú rôzne a sú taxatívne vymenované v zákone. Medzi najčastejšie dôvody patrí rozpor s ústavou, zákonom alebo dobrými mravmi, obchádzanie zákona, nedostatok spôsobilosti na právne úkony, neexistencia vôle alebo vážny omyl pri prejave vôle.

Nepravosť podpisu ako dôvod absolútnej neplatnosti

Podpis je neoddeliteľnou súčasťou mnohých právnych úkonov. Slúži na identifikáciu osoby, ktorá právny úkon urobila, a potvrdzuje jej vôľu byť viazaná jeho obsahom. Ak je podpis na právnom úkone nepravý, znamená to, že ho neurobila osoba, ktorá je na ňom uvedená ako účastník právneho úkonu. V takomto prípade ide o závažnú vadu, ktorá spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

Dôkazné bremeno v konaní o neplatnosť právneho úkonu z dôvodu nepravosti podpisu

V konaní o neplatnosť právneho úkonu z dôvodu nepravosti podpisu leží dôkazné bremeno na tom, kto tvrdí, že podpis je nepravý. Musí teda preukázať, že podpis na právnom úkone nie je podpisom osoby, ktorá je na ňom uvedená ako účastník právneho úkonu. Na preukázanie nepravosti podpisu možno použiť rôzne dôkazné prostriedky, ako napríklad znalecký posudok z odboru písmoznalectva, výsluch svedkov alebo iné listinné dôkazy.

Písmoznalectvo a identifikácia pisateľa

Identifikácia pisateľa prostredníctvom analýzy rukopisu (podpisu) s cieľom určiť autora písomnosti, respektíve určiť pravosť alebo nepravosť posudzovaného písomného prejavu prináleží výlučne vednému odboru písmoznalectva a nie komisii, prípadne poradnej komisii Národnej rady Slovenskej republiky a dokonca ani súdu. Z pohľadu iných osôb, respektíve subjektov tak posudzovanie jednotlivých podpisov zostáva v rovine výlučne subjektívnej a pokiaľ nie je bez akýchkoľvek pochybností jasne preukázané, že nejde o vlastnoručný podpis konkrétnej osoby (čomu musí zodpovedať jasné odôvodnenie v čom konkrétne spočívajú rozdiely), nemožno takýto podpis považovať za falšovaný.

Prečítajte si tiež: Kedy je kúpna zmluva absolútne neplatná?

Príklady z judikatúry

Judikatúra súdov potvrdzuje, že nepravosť podpisu je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Napríklad, ak je zistené, že podpis na zmluve o prevode nehnuteľnosti je falšovaný, zmluva je absolútne neplatná a prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nenastal.

Dôsledky absolútnej neplatnosti právneho úkonu

Ak je právny úkon absolútne neplatný, hľadí sa naň, akoby nikdy nebol urobený. To znamená, že žiadna zo strán nemá z takéhoto úkonu žiadne práva ani povinnosti. Ak už došlo k plneniu z absolútne neplatného právneho úkonu, je potrebné toto plnenie vrátiť.

Overovanie si obchodných partnerov

Overovanie si obchodných partnerov síce nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď sťažovateľ nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom. Kasačný súd poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivosť obchodného styku, ale aj na povinnosť každého podnikateľa konať s odbornou starostlivosťou.

Doručovanie v daňovom konaní

Doručovanie v daňovom konaní predstavuje významný právny inštitút, ktorým správca dane oznamuje určitú skutočnosť daňovému subjektu, tretej osobe, prípadne inému adresátovi. Riadne doručenie písomnosti je nevyhnutnou podmienkou pre to, aby adresátovi písomnosti začali plynúť lehoty na uplatnenie jeho práv a povinností.

Konanie o udelení medzinárodnej ochrany

V konaní o udelení medzinárodnej ochrany je dôkazné bremeno rozdelené medzi žiadateľa a správny orgán (žalovaného). Ten by si mal na základe tvrdenia žiadateľa obstarať dostatočné množstvo dôkazov na posúdenie danej žiadosti, a to najmä v maximálnej možnej miere relevantné, resp. adresné a zároveň dôveryhodné a aktuálne informácie o krajine pôvodu. Pritom požiadavky na tieto informácie vychádzajú nie len z judikatúry Najvyššieho súdu SR založenej na článku 4 smernice 2011/95/EÚ o normách, ktoré musia spĺňať štátni príslušníci tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti, aby mohli požiadať o medzinárodnú ochranu.

Prečítajte si tiež: Judikáty k Neplatnosti Zmlúv

Zaistenie cudzinca a administratívne vyhostenie

V konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia správne súdy nepreskúmavajú zákonnosť rozhodnutia o zaistení, resp. o predĺžení zaistenia, ale hodnotia postup polície v konaní o administratívnom vyhostení a najmä skúmajú, či dôvody zaistenia v čase rozhodovania správneho súdu o žalobe o prepustenie zo zaistenia trvajú. Za tým účelom je nutné verifikovať, aké konkrétne kroky smerujúce k vyhosteniu správny orgán do rozhodnutia správneho súdu o žalobe o prepustenie zo zaistenia urobil a z akého dôvodu nebolo možné vyhostenie realizovať. Povinnosťou správneho súdu je verifikovať kroky smerujúce k vyhosteniu.

Doklad o zabezpečení ubytovania cudzinca

Dokladom potvrdzujúcim zabezpečenie ubytovania sa rozumie [aj] čestné vyhlásenie cudzinca o vlastníctve nehnuteľnosti. Pritom zo žiadneho zo zákonných ustanovení nevyplýva, že by mal takýto cudzinec aj povinnosť počas prechodného pobytu bývať práve v tejto nehnuteľnosti. Podstatné je, že má takúto nehnuteľnosť k dispozícii. Takisto v prípade udelenia prechodného pobytu bez splnenia podmienky dokladu o zabezpečení ubytovania podľa výnimiek v zmysle § 32 ods. 2 písm. e) body 1-5 vôbec neprichádza do úvahy, že by mal takýto cudzinec bývať v takto vopred označenej nehnuteľnosti.

Predkupné právo štátu

Zákon č. 175/1999 Z. z. je vo vzťahu ku katastrálnemu zákonu, ale aj k Občianskemu zákonníku osobitným predpisom (so špeciálnou úpravou), čo nakoniec vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona, keďže predkupné právo štátu sa zapisuje do katastra nehnuteľností (na návrh príslušného ministerstva). Teda ak zákonodarca takéto predkupné právo štátu upravil priamo v zákone, je potrebné ho rešpektovať a pri rozhodovaní o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností na to prihliadať v rámci skúmania podmienok na vklad v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemku v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona, ktoré by bolo potrebné preukazovať pri návrhu na vklad.

Derogačné účinky a neaplikovateľnosť

Zatiaľ čo derogačné účinky určujú, kedy prestáva byť derogovaný predpis platným, neaplikovateľnosť znamená, že všeobecné súdy nemajú aplikovať ustanovenia zákona, ktoré bolo ako protiústavné zrušené Ústavným súdom, a to aj v prípade, že účinky takéhoto nálezu nastanú až v budúcnosti. Ústavný súd SR tiež judikoval, že aj keď síce k pozbaveniu platnosti derogovaného zákona dochádza s účinkom „ex nunc“, rozpor s ústavným poriadkom, ktorý bol dôvodom zrušenia zákona nastáva už v priebehu jeho platnosti. Účinok „ex nunc“ nevylučuje, že práve aplikácia protiústavného právneho predpisu zo strany orgánu verejnej moci v minulosti mohla mať vplyv na základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.

Reštitučné nároky

V zmysle zákona č. 229/1991 Zb. si oprávnená osoba mohla uplatniť reštitučný nárok samostatne ku každému pôvodne odňatému pozemku (nehnuteľnosti) ale aj jedným návrhom vo vzťahu k viacerým alebo všetkým odňatým pozemkom (nehnuteľnostiam). Pokiaľ o viacerých návrhoch tej istej oprávnenej osoby konal ten istý miestne príslušný reštitučný orgán, podľa povahy veci mohol tieto návrhy spojiť do spoločného konania. V prípade, že reštitučné nároky boli uplatnené na rôznych miestne príslušných reštitučných orgánoch z dôvodu, že sa pôvodné pozemky nachádzali v územných obvodoch viacerých orgánov, konal každý z týchto orgánov samostatne o reštitučných nárokoch, ktoré sa týkali pozemkov nachádzajúcich sa v jeho územnom obvode.

Prečítajte si tiež: Viac o absolútnej neplatnosti

Colníci v stálej štátnej službe

Colníci v pracovnom pomere po splnení podmienok ustanovených v § 257 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. (pracovný pomer v trvaní dva a viac rokov ku dňu účinnosti zákona č. 200/1998 Z. z., t. j. 01. 07. 1998) sa stali colníkmi v stálej štátnej službe. Výnimku z tejto zásady predstavovali naopak práve ustanovenia § 259 a § 261 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z., na základe ktorých ako bolo vyššie uvedené, ak sa colník rozhodol, že sa nechce stať colníkom v štátnej službe, písomne to oznámi v lehote do 30 kalendárnych dní od účinnosti tohto zákona služobnému úradu (§ 259) alebo služobný pomer colníka zanikol uplynutím doby, na ktorú bol do funkcie vymenovaný (§ 261 ods. 2).

tags: #absolútna #neplatnosť #právneho #úkonu #nepravosť #podpisu