Absolútna neplatnosť v Zákonníku práce

Úvod

Absolútna neplatnosť je právny inštitút, ktorý má významný dopad na pracovnoprávne vzťahy. V slovenskom právnom poriadku, konkrétne v Zákonníku práce, je táto téma upravená s cieľom zabezpečiť ochranu zamestnanca a spravodlivé podmienky v pracovnom prostredí. Tento článok sa zameriava na podrobné preskúmanie absolútnej neplatnosti v kontexte Zákonníka práce, vrátane jej dôvodov, dôsledkov a súvislostí s inými právnymi predpismi.

Všeobecný pohľad na neplatnosť právnych úkonov

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s týmto prejavom spájajú. Ak právny úkon nespĺňa všetky náležitosti stanovené normami hmotného práva, stáva sa neplatným. Neplatnosť právneho úkonu môže byť absolútna alebo relatívna.

Absolútna neplatnosť

Absolútna neplatnosť znamená, že právny úkon je neplatný od samého začiatku a táto neplatnosť pôsobí ex tunc. Súd na ňu prihliada aj bez návrhu (ex officio). Dôvody absolútnej neplatnosti sú stanovené zákonom a nemožno ich odstrániť. Ak dôjde k plneniu z absolútne neplatného právneho úkonu, vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať tomu, na čí úkor bolo získané.

Relatívna neplatnosť

Relatívna neplatnosť nastáva v prípadoch, keď je právny úkon síce vadný, ale platí, pokiaľ sa osoba, ktorej práva boli dotknuté, nedovolá jeho neplatnosti. Relatívnu neplatnosť je možné odstrániť.

Absolútna neplatnosť v Zákonníku práce

Ochranná funkcia pracovného práva

Hlavným dôvodom ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch je ochranná funkcia pracovného práva. Zákonník práce sa snaží zabezpečiť, aby zamestnanci neboli poškodzovaní neplatnými právnymi úkonmi, ktoré by mohli viesť k strate ich práv alebo k zhoršeniu ich pracovných podmienok.

Prečítajte si tiež: Kedy je kúpna zmluva absolútne neplatná?

Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu

Ak zákon ustanovuje, že neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, znamená to, že zamestnanec by nemal byť postihnutý dôsledkami neplatného právneho úkonu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Inými slovami, ak zamestnanec nevedel o neplatnosti právneho úkonu alebo ju nespôsobil, má právo na ochranu a nemôže mu byť spôsobená žiadna škoda.

Právne úkony s chýbajúcou zákonnou náležitosťou

Neplatné sú právne úkony, ktorým chýba niektorá zákonná náležitosť, a zákon ich subsumuje pod sankciou neplatnosti. V pracovnom práve hovoríme o absolútnej neplatnosti, t. j. Súd na absolútnu neplatnosť prihliada aj bez návrhu (ex officio). Plnenie, ku ktorému z absolútne neplatného právneho úkonu došlo, zakladá bezdôvodné obohatenie. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Príklady absolútnej neplatnosti v pracovnom práve

Zákonník práce rieši neplatnosť právneho úkonu pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy alebo pre nedostatok súhlasu či prerokovania odborového orgánu, osobitným spôsobom. Zákonník práce také právne úkony považuje za neplatné len za predpokladu, že to sám Zákonník práce alebo osobitný predpis tak výslovne stanovujú. Zákonník práce tak ustanovuje v príslušných svojich ustanoveniach tzv.

Súhlas príslušného orgánu a prerokovanie s odborovým orgánom

Z ustanovenia § 17 ods. 2 Zákonníka práce vyplýva, že právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán, právny úkon, ktorý vopred neprerokoval príslušný odborový orgán, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Z uvedeného vyplýva, že Zákonník práce (v porovnaní s Občianskym zákonníkom) rieši neplatnosť právneho úkonu pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy alebo pre nedostatok súhlasu či prerokovania odborového orgánu, osobitným spôsobom.

Neplatnosť výpovede z pracovného pomeru

Príkladom absolútnej neplatnosti v pracovnom práve môže byť neplatnosť výpovede z pracovného pomeru. Ak zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď bez predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu, napríklad Inšpektorátu práce, v prípadoch, keď je takýto súhlas vyžadovaný, výpoveď je neplatná.

Prečítajte si tiež: Judikáty k Neplatnosti Zmlúv

Vplyv Občianskeho zákonníka na pracovnoprávne vzťahy

V zmysle ust. § 37 až § 39 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. Akokoľvek zákon ustanovuje, že neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Inými slovami, neplatné sú právne úkony, ktorým chýba niektorá zákonná náležitosť, a zákon ich subsumuje pod sankciou neplatnosti. V pracovnom práve hovoríme o absolútnej neplatnosti, t. j. Súd na absolútnu neplatnosť prihliada aj bez návrhu (ex officio). Plnenie, ku ktorému z absolútne neplatného právneho úkonu došlo, zakladá bezdôvodné obohatenie. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Judikatúra a absolútna neplatnosť

Rozhodovacia prax súdov

Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR aČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 197 …

Okamžité zrušenie pracovného pomeru

Okamžité zrušenie pracovného pomeru dané zamestnancovi podpísané iba jedným z konateľov zamestnávateľa (spoločnosti s ručením obmedzeným) nie je neplatným právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 242 ods. 1 písm. Okresný súd V. n. T. rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. V odôvodnení rozsudku uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou organizáciou vznikol pracovnoprávny vzťah na základe riadne uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 1. októbra 1993.

Zásady nakladania s majetkom obce

Citované ustanovenie § 9a zákona o majetku obcí upravuje zásady nakladania s majetkom obce, pričom v ods. 8 upravuje taxatívne vymedzené prípady, v ktorých môže obec realizovať prevod svojho majetku mimo rámca určeného v ods. 1 až 7. Aj pri takýchto prevodoch majetku obce však obec musí postupovať so zreteľom na všeobecnú zásadu hospodárneho a efektívneho nakladania s majetkom obce. Účelom úpravy je umožniť obciam previesť svoj majetok priamo určenej konkrétnej osobe, kedy obec nemusí realizovať obchodnú verejnú súťaž, dražbu, ani priamy predaj.

Civilný sporový poriadok a určovacie žaloby

Určovacie žaloby podľa CSP

Civilný sporový poriadok (CSP), zdá sa, chcel prípustnosť týchto žalôb výrazne obmedziť, ak nie priamo vylúčiť. Avšak veľký senát najvyššieho súdu vo veci Inagro (1 VObdo 1/2021), vychádzajúc už z novej úpravy, obiter dictum naznačil možnú prípustnosť takýchto žalôb. Naopak, judikát R 61/2007 (1 Cdo 91/2006), vydaný ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (OSP), označil tieto žaloby za zásadne neprípustné. V článku sa prikláňam k záveru, že žaloby o neplatnosť právnych úkonov by mali byť považované za zásadne neprípustné.

Prečítajte si tiež: Viac o absolútnej neplatnosti

Žaloby o určenie (ne)existencie práva

Prvú skupinu tvoria žaloby o určenie (ne)existencie práva. Druhú skupinu tvoria žaloby na určenie právnej skutočnosti. Tieto sú zásadne neprípustné. Dôvodová správa vysvetľuje tieto zmeny tak, že má ísť o novú koncepciu, ktorá rozlišuje klasické určovacie žaloby a žaloby o určenie iných skutočností. Cieľom úpravy je vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti alebo platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré len vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelom určovacích žalôb.

Judikát R 61/2007 a žaloba o určenie neplatnosti zmluvy

Už spomínaný judikát R 61/2007 (vydaný vo vzťahu k predchádzajúcej právnej úprave) považoval žalobu o určenie neplatnosti zmluvy za určovaciu žalobu podľa § 80 (c) OSP.[2] Túto žalobu však považoval vo všeobecnosti za neprípustnú, pretože na takomto určení nie je naliehavý právny záujem. Otázka platnosti zmluvy je totiž len predbežnou otázkou k otázke existencie práva alebo právneho vzťahu, ktoré malo na jej základe vzniknúť. Otázka platnosti zmluvy spravidla záväzne a s konečnou platnosťou nerieši všetky sporné otázky spojené s existenciou alebo neexistenciou určitého práva.

Zmeny právneho stavu a určenie neplatnosti

Pre posúdenie platnosti právneho úkonu je rozhodný stav v čase jeho vykonania. Určenie neplatnosti právneho úkonu tak nemôže zachytiť zmeny právneho stavu, ktoré nastali od vykonania úkonu do vyhlásenia rozsudku.

Výnimky z neprípustnosti žalôb o neplatnosť

Napriek zásadnej neprípustnosti žalôb o určenie neplatnosti právnych úkonov, CSP naďalej predpokladá ich výnimočnú prípustnosť, ak to ustanoví osobitný zákon. Keď analyzujeme tieto prípady bližšie, zistíme, že tam, kde zákon pripúšťa žalobu o neplatnosť, je táto úprava vždy spojená s tým, že žalobu môže podať len určitá osoba, a to spravidla len v určenej lehote. Žaloba o neplatnosť tu predstavuje osobitnú formu (obdobu) dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka). Inak však v oboch prípadoch platí, že ak sa oprávnená osoba nedovolá neplatnosti, právny úkon sa musí považovať za platný a nik iný ho nemôže spochybňovať.

Vec Inagro a názor veľkého senátu

Vo veci Inagro (1 VObdo 1/2021) veľký senát obiter dictum vyslovil, že „sa nestotožňuje s názorom [generálneho prokurátora] …, v zmysle ktorého žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je [podľa CSP] neprípustná, …“. Nie je jasné, či sa veľký senát týmto názorom chcel odkloniť od judikátu R 61/2007 o zásadnej neprípustnosti takýchto žalôb alebo či chcel len postulovať výnimočnú poistku pre prípad, že by iné žaloby neposkytovali žalobcovi praktickú ochranu jeho práv. S prvým argumentom-že absolútna neprípustnosť takýchto žalôb by mohla viesť k odmietnutiu spravodlivosti-je v princípe možné sa stotožniť. Treba však spresniť, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu by mohla prichádzať do úvahy až potom, ako by bolo bezpečne ustálené, že ani žaloba na plnenie a ani žaloba na určenie práva nemôže žalobcovi poskytnúť efektívnu ochranu jeho práv.

tags: #absolutna #neplatnost #v #zakonniku #prace