
Alkoholizmus predstavuje závažný celospoločenský problém, ktorý sa dotýka nielen samotných závislých, ale aj ich rodín, a predovšetkým detí. Na Slovensku, kde podľa štatistík konzumuje priemerný občan ročne približne 12 litrov čistého alkoholu, je táto problematika mimoriadne aktuálna. Cesta k triezvemu životu je náročná, no prináša so sebou množstvo pozitívnych zmien pre jednotlivca i jeho okolie. Tento článok sa zameriava na problematiku abstinujúcich alkoholikov, ich starostlivosť o deti a dôležitosť podpornej siete v procese uzdravovania.
Až 400 000 ľudí na Slovensku je závislých od alkoholu, čo svedčí o rozsiahlej miere tohto problému v našej spoločnosti. Na Slovensku prevláda akési nepísané spoločenské nastavenie, že „sa nepatrí nepiť", čo vytvára nepriaznivé podmienky pre abstinentov, prípadne ľudí, ktorí chcú s alkoholom prestať. Navyše, v obci, kde je na každom kroku krčma, nemajú problém tí, čo v nej sedia, ale ten, ktorý sa vrátil z liečenia. Abstinenti na Slovensku tvoria podľa štatistík cca 30 %.
Podľa WHO z roku 2019 priemerný Slovák za rok skonzumuje cca 12 litrov čistého alkoholu, podobne ako Česi, Rusi, Francúzi či Íri, Nemci, pred nami sú Bielorusko, Lotyšsko.
Negatívne vplýva na všetky naše vnútorné systémy, spôsobuje ochorenia srdca a ciev, neurologické problémy, ochorenia obličiek, tráviaceho traktu, kožné problémy, onkologické ochorenia. Lekári všetkých špecializácií by k tomu mali čo povedať - od dermatológa (zmatnenie pokožky, zníženie elasticity) až po psychiatra. Alkohol je za úmrtím na cestách, príčinou mnohých nehôd.
Alkohol slúži bežným ľuďom ako spôsob odvrátenia sa od problémov. Mnohí áno, na chvíľu, z dlhodobého hľadiska si však tých problémov jeho užívaním vyrobia oveľa viac. Zradnosť alkoholu je aj v tom, že jeho negatívne účinky nepocítime ihneď, alkoholom si nechceme navodiť nepríjemný stav, ale jeho opak. Potreba navodiť si zmenu svojho stavu, akúsi mieru opojenia, býva jedným z najzávažnejších dôvodov pitia. Ak už k tomu, aby som sa cítila lepšie, alebo aby som sa zabavila, potrebujem alkohol, je to dôvod na reflexiu, možno inventúru vo svojom vnútri, vo svojom živote. Taktiež, napríklad, keď neviem vydržať nepiť sebou stanovenú dobu ako napríklad počas mesačnej výzvy.
Prečítajte si tiež: Alkoholizmus, abstinencia a práva na deti
Známe je delenie fáz vývoja alkoholizmu podľa Jellineka.
Liečbe závislostí sa venujú najmä špecializované pracoviská (Predná hora, Veľké Zálužie…), centrá pre liečbu drogových závislostí. V nich prebieha liečba jednak ústavnou formou, hospitalizáciou, pobytom, ale aj ambulantnou formou. Osloviť s problémom môžeme aj bežnú psychiatrickú ambulanciu, nie je potrebný výmenný lístok, psychiater nás vie prípadne nasmerovať inam.
Známe sú svojpomocné skupiny Anonymní alkoholici (AA), ktoré sa pri ceste za triezvym životom riadia múdrosťou tzv. 12-tich krokov. Ich stretnutia prebiehajú aj v súčasnej situácii online formou. Okrem anonymných alkoholikov na tomto princípe fungujú aj skupiny pre rodinných príslušníkov a priateľov alkoholikov (Al -Anon), či anonymných gamblerov (GA) a podobne.
Ak si človek prizná, že má problém, je to dobrý východiskový bod. Samozrejme. Cesta za triezvym životom nie je jednoduchá, no oplatí sa na ňu vykročiť.
Abstinenčný syndróm predstavuje súbor príznakov, ktoré sa objavujú v prípade, že organizmus nie je intoxikovaný látkou, od ktorej je závislý. Závažnosť sa odvíja od viacerých faktorov, ako sú druh závislosti, pokročilosť závislosti, celkový zdravotný stav a podobne.
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Zoznam príznakov je naozaj veľmi dlhý. Pri kombinácii viacerých symptómov si vieme predstaviť, aké silné utrpenie musí človek zažívať.
Pri amfetamínových drogách (napr. pervitín alebo extáza) sa vysadenie drogy viac prejaví po duševnej stránke.
K abstinenčnému syndrómu totiž dochádza hneď po narodení dieťaťa, keďže jeho matka užívala návykové látky počas tehotenstva. Abstinenčný syndróm sa môže prejaviť už v maternici, keď závislá matka preruší užívanie návykovej látky. Plod má abstinenčné príznaky skôr ako matka - napríklad zvýši svoju pohybovú aktivitu, ale môže mať aj kŕče, ktoré zapríčinia nedostatočný prísun kyslíka do mozgu, a potom hrozí jeho poškodenie.
Keď sa bábätko nakoniec narodí, závažnosť abstinenčného syndrómu sa opäť odvíja od druhu návykovej látky. Stav týchto novorodencov si vyžaduje mimoriadnu zdravotnú starostlivosť. Niektoré deti sa z toho dostanú bez ujmy, iné majú trvalé následky.
Na úspešné zvládnutie abstinenčného syndrómu existujú detoxikačné programy. Tie poskytujú závislým osobám čo najlepšie podmienky na zvládnutie náročného obdobia. Kde a akým spôsobom bude detoxikačný program prebiehať, závisí od miery závislosti, resp. Ľahšie abstinenčné formy, ako napr. mierny tras, nespavosť, sa dajú zvládnuť aj v ambulancii praktického lekára alebo psychiatra - podávaním upokojujúcich liekov.
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
Keď intenzívne abstinenčné príznaky pominú, pre človeka to ani zďaleka ešte neznamená koniec trápenia. Čakajú naňho ďalšie prekážky, najmä v podobe postakútneho abstinenčného syndrómu. Niektoré prejavy pretrvávajú dokonca po celý život. Človek potrebuje nepretržitú farmakologickú alebo psychoterapeutickú liečbu.
Aj keď už má človek tú prvú fyzicky najnáročnejšiu fázu za sebou, ani zďaleka to neznamená, že nad závislosťou vyhral. Naopak, čaká ho dlhý a náročný boj. Potrebuje sa naučiť žiť bez závislosti. To predpokladá, že zmení svoj hodnotový systém. Musí nabehnúť na bežné fungovanie, nestratiť sa v realite a vyrovnať sa so všetkými psychickými príznakmi. Zároveň si nájsť alebo obnoviť svoj zmysel života. Vykonávať činnosti, aktivity a záujmy, ktoré vyplnia pociťovanú prázdnotu. To všetko znie jednoducho, no celé to zvládnuť je veľmi náročné. A taktiež je nepravdepodobné, že by si s tým človek poradil sám. Potrebuje pomoc.
Samozrejme, pomoc tých najbližších, rodiny a priateľov, je veľmi podstatná. No nemusí byť dostačujúca. Obrátiť sa na odbornú pomoc je určite namieste.
Život po liečbe je náročný nielen pre samotného pacienta či pacientku, ale aj pre rodinu, blízkych či ľudí žijúcich v rovnakej domácnosti. Na strane druhej, predstavuje životnú výzvu, ktorá môže byť novým začiatkom plným nádeje na lepšiu budúcnosť.
Absolvovanie ústavnej liečby závislosti od drog alebo alkoholu je veľkým úspechom. Je to tiež len prvý krok k dosiahnutiu celoživotnej abstinencie. Zotavovanie je neustály proces, ktorý si vyžaduje neustálu podporu a správne životné návyky. Výskumy nám ukazujú dôležitú skutočnosť a to, že najzraniteľnejšie obdobie pre pacientov a pacientky je po ukončení liečebného procesu.
Podľa štatistík Národného inštitútu drogového zneužívania 40 až 60 % ľudí so závislosťou recidivuje ihneď po liečbe. Výskumné zistenia preukazujú, že závislí sú najviac náchylní na recidívu od druhého dňa po jeden mesiac abstinencie a najväčšie riziko hrozí v období do 3 mesiacov, resp. do jedného roka od ukončenia inštitucionálnej liečby.
Po ukončení liečby budete potrebovať stabilné, podporné životné prostredie. Aj keď môžete svoj úspech určite osláviť, je dôležité, aby ste zotavenie považovali za svoju najvyššiu prioritu. Prílišná sebadôvera a nedostatočná príprava na výzvy, ktoré váš čakajú, výrazne zvyšuje riziko recidívy. V tomto zmysle je nesmierne dôležité, aby ľudia so závislosťou v rámci prevencie recidívy absolvovali dlhodobé doliečovanie, ktoré má rôzne formy a podoby.
Cieľom doliečovania je dlhodobo podporovať trvalú abstinenciu prostredníctvom opakovaných epizód a spôsobov liečebnej starostlivosti a uzdravovania. Svojpomocné skupiny (AA, NA, GA mítingy, príp. V prípade záujmu môžete využiť služby doliečovania Odborného liečebného ústavu psychiatrického, n. o. Predná Hora, viac informácií získate po kliknutí na tento odkaz.
Mnohé výskumy ukázali výchovu ako dôležitú skutočnosť pri formovaní vzťahu mladého človeka k pitiu alkoholu. Pre celý rad rodičov je výchovným ideálom, resp. výchovnou praxou to, že sa snažia nevystavovať svoje deti odriekaniu a nezaťažovať ich požiadavkami disciplíny a dôslednosti. Pritom im je jasné, že sa dieťa musí naučiť potlačiť svoje prianie okamžitého uspokojenia, aby stačilo … Ak dáte dieťaťu odpiť z piva, aby lepšie spalo, môže si vytvoriť spojenie alkoholu a lepšieho spánku a ľahko sa to skončí závislosťou. Nedávajte deťom piť nealkoholické pivo či šampanské a nepite pred nimi.
Lekári - a už aj niektoré médiá - konečne začínajú uvádzať, že akékoľvek množstvo alkoholu je zdraviu škodlivé. Žiadne množstvo nie je v poriadku a piť alkohol by sme vôbec nemali. Ale ak o tom, že prijímame malé množstvá alkoholu, nevieme, nemusí sa to nijako prejaviť. Ak napríklad mladý človek alebo dieťa zje koláč, kde bol rum, alebo mäso pripravené na víne, nemusí sa to vôbec prejaviť. Ani to nemusí spustiť vytváranie závislosti.
Ak by to bolo veľmi vážne, mal by ho najprv liečiť. Keď dieťa vytriezvie, treba si sadnúť a porozprávať sa s ním. Najlepšie nasledujúci deň, nie až o týždeň. Deti si väčšinou uvedomujú, že urobili niečo, čo nemali. Rodič by mal dieťaťu dať najavo, že to neschvaľuje, že ho to mrzí aj trápi. A povedať, že sa to nemá opakovať. Veľmi ťažko sa totiž odpovedá na to, keď dieťa pri takomto rozhovore rodičovi povie: „Veď aj ty piješ, tak prečo by som nemal ja?“ To je problém rodičov, ktorí pijú alkohol. Preto je dobré nepiť, alebo len symbolicky a nie v prítomnosti dieťaťa. Ak rodič nepije, dieťa, aj keď je v puberte, ľahšie prijme, že to nemá robiť a že alkohol je rizikový. Rodič je vzorom, a aj keď v puberte sa od tohto vzoru deti odkláňajú, stále to v nich je. Naši mladí pacienti hovoria, že im chýbala kontrola a boli by chceli mať väčšiu kontrolu počas puberty od rodičov. A dnes tak sami postupujú pri svojich deťoch.
Jednotlivci sa pri bežnej, každodennej činnosti stávajú členmi konkrétnych skupín. Jednotlivec má voči jednotlivým zoskupeniam rozdielny postoj. Rozdielnou mierou je zaangažovaný na začlenení do konkrétnej skupiny a tiež v konkrétnych skupinách môže mať rozdielne postavenie. Vstupovaním do jednotlivých skupín si vytvára jednotlivec tzv. osobnú sieť. Hustota osobnej siete závisí od počtu osôb, ktoré do nej sám klient umiestni v rôznych pozíciach a to od pozície „ veľmi blízke osoby“, až po „ dôverné osoby“, cez priateľské osoby až po profesionálov.
Najčastejšie v osobnej sieti bývajú príbuzní: rodina - rodičia, starí rodičia, súrodenci; blízki priatelia, priatelia; pracovné vzťahy - spolužiaci, kolegovia, nadriadení, podriadení ( nie je vylúčené, že práve v skupinách formujúcich sa na pracovisku sa vytvárajú kvalitné kamarátske vzťahy ); odborníci - všetci, na ktorých sa ako na odborníka obraciame, t. j.
Pri osobnej sieti je dôležitejším činiteľom ako hustota siete jej kvalita. Kvalitu osobnej siete neurčuje počet osôb zaradených do siete, ale vzťahy pôsobiace v sieti. Kvalitná sociálna sieť je dôležitá najmä pri tzv. rizikových skupinách - pri deťoch, mládeži, zdravotne postihnutých, spoločensky neprispôsobivých osobách. Sociálna sieť je samozrejme určená každému, kto ju potrebuje.
Popri osobnej sieti založenej na neformálnych vzťahoch, existuje tiež formálna sociálna sieť, respektíve systém sociálnych sietí, ktorý je tvorený inštitúciami, organizáciami; nadáciami; občianskymi združeniami a pod., pôsobiacimi v sociálnej sfére. Sociálnu sieť predstavujú na sebe navzájom nezávisle existujúci poskytovatelia rôznych foriem sociálnych služieb pôsobiacich v určitej lokalite. Môžeme preto hovoriť o lokálnej sociálnej sieti, alebo o komunitnej sociálnej sieti, či o verejnej sociálnej sieti. Podľa druhu poskytovaných služieb môžeme hovoriť o poradenskej sieti, ubytovacej sieti, sociálnej sieti prvého kontaktu, telefónnej sieti a pod.
tags: #abstinujúci #alkoholik #starostlivosť #o #deti