Adaptačné Terapie pre Seniorov: Príklady a Strategické Prístupy

Adaptácia je kľúčová vlastnosť živých organizmov, ktorá umožňuje prežitie a prosperovanie v meniacich sa podmienkach. U seniorov má adaptácia špecifické aspekty, ktoré súvisia so zhoršením funkčného stavu organizmu, multimorbiditou, komplikáciami sprevádzajúcimi ochorenia v starobe a zmenenými životnými podmienkami. V starobe bývajú adaptačné mechanizmy oslabené, čo spôsobuje, že každá zmena je vnímaná ako stresujúca. Dôsledkom neustáleho stresu sa môže u seniorov rozvinúť geriatrický maladaptačný syndróm. Tento článok sa venuje problematike geriatrického maladaptačného syndrómu a možnostiam preventívnych a terapeutických opatrení, ktoré môžu seniorom pomôcť lepšie sa adaptovať na zmeny spojené so starnutím.

Geriatrický Maladaptačný Syndróm

Geriatrický maladaptačný syndróm je stav, ktorý sa vyvíja v dôsledku zlyhávania adaptačných mechanizmov u seniorov. V starobe sú adaptačné mechanizmy narušené, takže každá zmena vo vyššom veku je stresujúca. Neustály stres môže viesť k rozvoju tohto syndrómu, ktorý sa prejavuje rôznymi fyzickými, psychickými a sociálnymi problémami.

Faktory Ovplyvňujúce Adaptáciu u Seniorov

Adaptácia u seniorov je ovplyvnená mnohými faktormi, vrátane:

• Zhoršenie funkčného stavu organizmu: S vekom dochádza k prirodzenému zhoršovaniu funkcie orgánov a systémov, čo sťažuje adaptáciu na nové podmienky.
• Multimorbidita: Prítomnosť viacerých chronických ochorení súčasne (multimorbidita) komplikuje adaptáciu a zvyšuje riziko geriatrického maladaptačného syndrómu.
• Komplikácie sprevádzajúce ochorenia v starobe: Ochorenia v starobe často prebiehajú s komplikáciami, ktoré negatívne ovplyvňujú adaptáciu.
• Zmenené životné podmienky: Zmeny v bývaní, finančnej situácii, sociálnych kontaktoch a iné životné udalosti môžu byť pre seniorov stresujúce a sťažiť adaptáciu.

Preventívne Opatrenia a Adaptačné Terapie

Prevencia geriatrického maladaptačného syndrómu a podpora adaptácie u seniorov zahŕňa komplexný prístup, ktorý sa zameriava na zlepšenie funkčného stavu, liečbu chronických ochorení, minimalizáciu stresu a podporu sociálnej integrácie. Medzi účinné adaptačné terapie patria:

1. Farmakoterapia s Ohľadom na Špecifiká Seniorov

Farmakoterapia u seniorov je komplikovaná viacerými faktormi, ktoré vyplývajú z morfologických a fyziologických zmien typických pre seniorský vek. Vzhľadom na rastúce zastúpenie osôb starších ako 65 rokov v populácii, rástla i snaha zefektívniť farmakoterapiu tejto skupiny obyvateľstva.

Prečítajte si tiež: Adaptačné vzdelávanie odborného zamestnanca

• Beersove kritériá: Predstavujú prvé komplexné zoznamy potenciálne nevhodných liečiv užívaných staršími pacientmi. V roku 1997 boli tieto kritériá rozšírené pre pacientov nachádzajúcich sa ako v ústavnej, tak aj v ambulantnej starostlivosti. Nevýhodou Beersových kritérií je ich vypracovanie pre potreby amerického trhu s liekmi, a teda nemôžu byť generalizované. Tento zoznam je aktualizovaný v pravidelných intervaloch, v súčasnosti je k dispozícií update Americkej geriatrickej spoločnosti (AGS Beers Criteria®) z roku 2023. Tento update je možné používať celosvetovo, ale je stále určený primárne pre americký liekový trh. Kritéria je možné aplikovať u pacientov v ambulantnej aj ústavnej starostlivosti, avšak nie u pacientov v hospicoch a zariadeniach pre zomierajúcich pacientov.
• AGS Beers Criteria 2023: Sú aktualizovanou verziou kritérií z roku 2019 a zahŕňajú nové odporúčania pre používanie liekov u starších pacientov. Nové odporúčania zahŕňajú napríklad užívanie nesteroidných antiflogistík (NSAIDs) iba v prípade, že sú nevyhnutné a iba v čo najnižšej účinnej dávke. Taktiež sa odporúča obmedziť používanie benzodiazepínov a iných sedatív na liečbu nespavosti alebo úzkosti, pretože môžu zvyšovať riziko pádov a zlomenín u starších pacientov. Ďalším rizikom je fakt, že užívanie benzodiazepínov často vedie k závislosti a zneužívaniu. Používanie súčasne s opioidmi zvyšuje riziko sedácie, útlmu dychového centra, kómy až smrti. Z rovnakého dôvodu sa má vyhnúť aj liečivám zo skupiny nebenzodiazepínových hypnotík a sedatív (zolpidem, zopiklon). Liečivá z prvej generácie antihistaminík (difenhydramín, hydroxyzín, prometazín) sa tiež radia do kategórie liečiv, ktorým sa treba vyhnúť kvôli silnému anticholinergickému pôsobeniu (sucho v ústach, zápcha), rozvoju tolerancie, ak sú podávané ako hypnotiká. V terapii seniorov by sme sa mali vyhnúť aj antidepresívam s anticholinergným pôsobením (amitriptylín, paroxetín), pretože spôsobujú sedáciu a ortostatickú hypotenziu. Deriváty sulfonylurey predstavujú zvýšené riziko kardiovaskulárnych príhod, ktoré vedú až k smrti alebo ischemií. Dlho pôsobia deriváty (glimepirid) vedú k predĺženej hypoglykémií. Táto skupina liečiv by nemala byť indikovaná ako primárna ani sekundárna monoterapia u pacientov nad 65 rokov. Ak je užívanie nevyhnutné, volíme krátkodobo pôsobiace deriváty. Kvôli nedostatočnej kompenzácií hyperglykémie a veľkému riziku hypoglykémie by si starší pacienti nemali užívať iba rýchlopôsobiace inzulíny. Ďalšie odporúčania sa týkajú používania antipsychotík na liečbu demencie. AGS Beers Criteria 2023 odporúčajú obmedziť používanie antipsychotík na liečbu správania spojeného s demenciou iba v prípade, že sú nevyhnutné a iba na čo najkratšie obdobie. Používanie antipsychotík na liečbu demencie môže zvyšovať riziko poklesu kognitívnych funkcií, úmrtia a cievnej mozgovej príhody u starších pacientov. Najnovšia verzia takisto rieši používanie liečiv zo skupiny antikoagulancií. Pri liečbe venóznej tromboembólie (VTE) alebo nevalvulárnej fibrilácie predsiení (AFib) sa u starších pacientov odporúča zvažovať iné antikoagulačné lieky ako warfarín, napríklad dabigatran, rivaroxaban alebo apixaban. Warfarín sa odporúča zvažovať len v prípade, že alternatívne možnosti (napríklad NOAK) nie sú vhodné alebo existujú významné prekážky ich použitia. U starších pacientov, ktorí už dlhodobo užívajú warfarín a majú dobre kontrolovaný INR (t.j. Použitie nízkodávkovej kyseliny acetylsalycilovej v primárnej prevencii kardiovaskulárnych ochorení je považované za nevhodné, riziko závažného krvácania je v skupine pacientov nad 65 rokov vyššie. Štúdie naznačujú, že v tejto populácii riziko prevažuje nad prínosom. V sekundárnej prevencii má však kyselina acetylsalicylová svoje miesto. Kritéria takisto riešia rozhodovanie medzi jednotlivými NOAK, vzhľadom na ich riziká uprednostňujú na dlhodobé užívanie apixaban. Rivaroxaban by nemal byť užívaný dlhodobo, vzhľadom na zvýšené riziko závažného krvácanie. Prasugrel a tikagretol predstavujú riziko masívneho krvácania v porovnaní s klopidogrelom, hlavne v skupine pacientov na 75 rokov. Inhibítory protónovej pumpy zvyšujú riziko infekcií spôsobených C. difficile, pneumónie, malignít v gastrointestinálnom trakte, strate kostnej hmoty a fraktúr. Starší pacienti by túto skupinu liečiv nemali užívať dlhšie ako 8 týždňov. Dlhšie užívanie je indikované u pacientov dlhodobo užívajúcich kortikosteroidy alebo NSAIDS, u pacientov s ezofagitídou, Barettovým pažerákom, patologickou hypersekréciou HCl. Kvôli anticholinergickému pôsobeniu a neistej efektivite by seniori nemali užívať ani spazmolytiká odvodené od alkaloidov (skopolamín). V kategórii antiarytmík, ktorým sa treba vyhnúť je amiodarón, ktorý je síce efektívny v udržiavaní sínusového rytmu, ale má vyššiu toxicitu ako iné antiarytmiká. Nie je vhodný ako liek prvej voľby. Situácia je iná v prípade súčasného srdcového zlyhávania alebo ľavej komorovej hypertrofie. Estrogény, s alebo bez progestínov, vrátane prírodných a syntetických prípravkov, majú karcinogénny potenciál (rakovina prsníka a endometria). Kardioprotektívny účinok a zlepšenie kognitívnych funkcií absentuje. Pre pacientky nad 60 rokov užívanie hormonálnej substitučnej terapie risk prevyšuje benefit. Vaginálne estrogény používané pri suchosti vagíny sú bezpečné. U žien s históriou rakoviny prsníka je vhodnejšie zvážiť alternatívu vaginálne aplikovaného nízkodávkového estrogénu (pokiaľ nereagujú na nehormonálnu terapiu). Je dôležité si uvedomiť, že AGS Beers Criteria 2023 sú len odporúčania a každý prípad je individuálny. Lekár by mal vždy zvážiť všetky faktory a rozhodnúť sa na základe konkrétnej situácie a potrieb pacienta.
• STOPP/START kritériá: Tvoria celok, pričom START kritériá zohľadňujú aj problémy vynechania vhodnej medikácie, ak neexistuje kontraindikácia pre daný liekový postup alebo liečivo. Predchádzajúce dve verzie kritérií STOPP/START boli publikované v rokoch 2008 a 2015. V kritériách START pre gastrointestinálny systém sa objavuje napríklad užívanie probiotík s antibiotickou terapiou ako prevencia hnačiek spôsobených C. difficile. Doplnky stravy s vlákninou pri divertikulitíde so zápchou v histórii. Osmoticky aktívne laxatíva pri primárnej aj sekundárnej zápche. Užívanie laxatív je indikované aj v prídave užívania opiátov.
• EU (7) PIM list: Predstavuje nástroj pre hodnotenie potenciálne nevhodných liečiv v Európe. Potenciálne nevhodné liečivá sú rozdelené podľa ATC skupín, majú skrátenú formu obsahujúcu 72 liečiv, ktoré boli identifikované u starších pacientov s demenciou, ktorí sa zúčastnili RightTimePlaceCare prieskumu. Zoznam obsahuje nevhodné liečivo, dôvod nevhodnosti, úpravu dávky pri špeciálnych stavoch ako napr. V zoznamoch sa nachádzajú napr. laxatíva (sennaglykozidy, sodíum pikosulfát), PPI v podávaní dlhšom ako 8 týždňov, loperamid dlhšie ako 2 dni, (silné anticholinergné pôsobenie), deriváty sulfonylurey, digoxín, amiodarón, rilmenidín, spironolaktón v dávke > 25 mg. V zozname sú aj blokátory kalciového kanála (verapamil, diltiazem) kvôli riziku bradykardie a zápchy. Oxybutinín, solifenacín a tolterodín sú považované za nevhodné kvôli anticholinergnému pôsobeniu. Zo skupiny analgetík sa v zozname ocitli NSAIDs (okrem naproxénu) a tramadol. Z liečiv pôsobiacich na CNS sa opakujú liečivá z rovnakých skupín ako v Beersových kritériách. V zozname je aj piracetam a extrakt z Gingko biloba kvôli nedostatočne preukázanej účinnosti. Odporúčania boli vytvorené na základe expertného konsenzu autormi Topinková a kol. v roku 2012. Zoznam obsahuje 71 liečiv zaradených do základných farmakologických skupín. Súčasne je uvedený názov liečivých prípravkov, dôvod nevhodnosti a bezpečnejšia alternatíva liečby.

2. Depreskripcia

Depreskripcia, proces opatrného znižovania alebo ukončovania užívania liekov, získala významnú pozornosť ako stratégia na optimalizáciu liečby liekmi u starších ľudí.

• Minimalizácia rizík spojených s užívaním liekov: Depreskripcia tieto riziká minimalizuje tým, že minimalizuje vystavenie liekom s obmedzenými prínosmi alebo potenciálnymi nežiaducimi účinkami.
• Úspora liečebných nákladov: Depreskripciou sa dajú znížiť zbytočné náklady na lieky, čo prináša výhody pre jednotlivcov aj zdravotné systémy.

3. Psychosociálne Intervencie

• Psychoterapia: Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) a katatýmne imaginatívna psychoterapia (KIP) môžu pomôcť seniorom zvládať stres, úzkosť a depresiu. Rodinná terapia podľa V. Satirovej môže zlepšiť vzťahy v rodine a podporiť sociálnu integráciu.
• Sociálna podpora: Účasť na sociálnych aktivitách, dobrovoľníctvo a kontakty s rodinou a priateľmi môžu zlepšiť kvalitu života a znížiť sociálnu izoláciu.
• Edukácia seniorov: Symbol nového, aktívneho, cieľavedomého a informovaného prístupu samotného seniora k svojmu životu, predstavuje edukácia seniorov. Po prvýkrát sa edukačné aktivity objavili v 70. rokoch minulého storočia ako nový fenomén vo výchove a vzdelávaní. Dnes tiež existuje vedná disciplína, označovaná termínom geragogika, ktorá je zameraná na výchovu seniorov. Značný nárast seniorov v našej spoločnosti, kladie čoraz väčší dôraz na ich vzdelávanie. V súčasnosti sa čoraz viac vzdelávajú aj seniori, ktorí chcú držať krok s dobou, chcú byť aktívni a chcú byť užitoční pre spoločnosť. Cieľom vzdelávania seniorov je zabezpečiť im kvalitný život v starobe, umožniť im rozvíjať svoje záujmy a schopnosti a podporiť ich aktívnu účasť na živote spoločnosti. Vzdelávanie seniorov je dôležité aj pre ich psychické zdravie, pretože im pomáha udržiavať si kognitívne funkcie a predchádzať demencii. Edukácia seniorov je symbolom aktívneho prístupu k životu, ktorý im umožňuje plnohodnotne prežívať starobu.

4. Pedagogické Poradenstvo

V rámci poradenstva poskytujeme pre klientov komplexnú psychologickú starostlivosť, špeciálnopedagogickú, diagnostickú, výchovnú, poradenskú aj preventívnu starostlivosť deťom aj dospelým, okrem detí so zdravotným postihnutím najmä v oblasti optimalizácie ich osobnostného, vzdelávacieho a profesijného vývinu, starostlivosti o rozvoj nadania, eliminovania porúch psychického vývinu a porúch správania. Zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom poskytuje poradenské služby. Poskytujeme aj preventívnu starostlivosť v školách a školských zariadeniach. Vykonávame činnosti špeciálnopedagogické, logopedické a psychologické najmä v oblasti optimalizácie vzdelávacieho vývinu detí a žiakov. Poskytujeme odborné služby deťom MŠ, žiakom ZŠ, SŠ, rodičom, resp. Nad rámec týchto činností - sa na nás môžete obrátiť aj v prípadoch ako je zlepšenie rozvoja reči a grafomotorických zručností, terapie metódou BFB (biofeedback), rodinnej terapie podľa V. Satirovej, KBT (kognitívno-behaviorálna terapia), KIP (katatýmne imaginatívna psychoterapia), diagnostiky a terapie deficitov čiastkových funkcii podľa Dr.

5. Špeciálnopedagogické Poradenstvo

Špeciálna pedagogika je veda, ktorá sa zaoberá výchovou, vzdelávaním a vyučovaním postihnutých a ohrozených detí, mládeže a dospelých. Je súčasťou širšieho vedného celku defektológie a býva označovaná aj pojmami defektologická špeciálna pedagogika liečebná pedagogika, nápravná pedagogika, ortopedagogika, pedagogika hendikepovaných detí a pod. V širšom zmysle ide v podstate (vzhľadom na pedagogiku všeobecnú) o každú pedagogiku, špeciálne zameranú podľa veku alebo predmetu. (Napr. pedagogika predškolského veku, pedagogika školského veku, pedagogika dospelých, hudobná pedagogika, vojenská pedagogika a pod.).

6. Náprava Špecifických Porúch Učenia

Je dlhodobý diagnostický, poradenský a terapeutický proces. Špecifické poruchy učenia - pojem špecifické poruchy učenia zahŕňa skupinu porúch, prejavujúcu sa problémami v nadobúdaní základných vzdelávacích návykov, ako je reč, čítanie, písanie a počítanie. Majú individuálny charakter. Týkajú sa detí, adolescentov aj dospelých. Poruchy môžu vznikať na základe dysfunkcie centrálnej nervovej sústavy, spájajú sa s oslabeniami v percepčnomotorickej a kognitívno-jazykovej oblasti. Príčiny môžeme hľadať v poruchách vnímania, reči, motoriky, nevyhranenej lateralite. Niekedy to môže byť aj dvojjazyčná výchova, precvičovanie ľavákov alebo poškodenie mozgu v perinatálnom období. Vývinové poruchy učenia sa vyskytujú vo vzájomnej kombinácii, málokedy izolovane, pomerne často aj so syndrómom ADD, ADHD (30 - 50%).

7. Kariérové Poradenstvo

Poradenstvo v profesionálnom vývine, poradenstvo pri výbere povolania. Cieľom aktivít kariérového poradenstva je pomôcť žiakom končiacim školskú dochádzku v základnej alebo strednej škole správne sa rozhodnúť pri výbere vhodnej kariérovej dráhy a predísť tak prípadnému zlyhaniu v profesijnom, ale aj osobnom živote. Diagnostika a poradenstvo pre žiakov ZŠ pri výbere SŠ, psychologická diagnostika a poradenstvo pre študentov SŠ so zameraním na výber VŠ štúdia, profesijnú orientáciu, poradenstvo v otázkach profesijného vývinu a voľby povolania u začlenených žiakov v ZŠ, SŠ a dospelých. Poskytujeme tiež korekčné a stimulačné programy - pre deti aj dospelých so špecifickými poruchami učenia a správania.

Prečítajte si tiež: Sprievodca: Adaptácia a rodičovský príspevok

8. Intervencie zamerané na Poruchy Správania

Správanie je prejavom osobnosti jednotlivca a jeho vzťahu k vonkajšiemu prostrediu. Správanie je teda ovplyvnené spolupôsobením činiteľov ako sú osobnosť, rodina, škola, spoločnosť. Na základe vzájomného pôsobenia týchto činiteľov koná jednotlivec. Pokiaľ je výsledkom pôsobenia maladaptívne (neprispôsobivé) správanie, hovoríme o poruchách správania. Za poruchy správania možno považovať odchýlku v oblasti socializácie jednotlivca, kedy nie je schopný rešpektovať normy správania alebo ovládať svoje správanie, očakávané prostredím. Špecifické poruchy správania - sú podmienené narušením čiastkových funkcií zodpovedných za riadenie a reguláciu. Inteligencia takýchto jednotlivcov nie je znížená. Ide o ťažkosti, ktorých príčinou je hyperaktivita, neschopnosť sebakontroly a sebaovládania alebo závažné narušenie pozornosti.

9. Fyzická Aktivita a Rehabilitácia

Pravidelná fyzická aktivita, vrátane cvičení na zlepšenie sily, rovnováhy a flexibility, môže zlepšiť funkčný stav, znížiť riziko pádov a zlepšiť celkovú kvalitu života seniorov. Rehabilitácia po chorobách alebo úrazoch môže pomôcť seniorom obnoviť stratené funkcie a zlepšiť adaptáciu na nové podmienky.

10. Úprava Bytového Prostredia

Úprava bytového prostredia s cieľom zvýšiť bezpečnosť a prístupnosť môže pomôcť seniorom udržať si nezávislosť a znížiť riziko pádov a iných nehôd.

Sociálny Rozmer Starnutia

Starnutie populácie je globálny trend, ktorý prináša so sebou nielen demografické, ale aj rozsiahle sociálne zmeny. Sociálne zmeny v starobe sú komplexné a ovplyvňujú kvalitu života seniorov, ich postavenie v spoločnosti a vzťahy s okolím. Sociálna adaptácia je kľúčová pre plnohodnotný život seniora a súvisí s tým, ako zachováva, plní a rozvíja svoju zmenenú funkciu, ako sa zúčastňuje na živote rodiny, aké má kontakty s inými ľuďmi, ako udržiava svoje fyzické a duchovné schopnosti na základe uspokojovania vlastných potrieb.

Sociálna Pozícia Seniora a Jej Zmeny

Za začiatok sociálnej, ale aj psychologickej staroby treba považovať rok odchodu ženy a muža do starobného dôchodku, teda okolo 60. roku života. Tento vek je podmienený vznikajúcim sociálnym statusom muža a ženy pri odchode do dôchodku. Status dôchodcu má predovšetkým výrazný psychologický a emocionálny dosah pre jednotlivca a jeho okolie, ale tiež predstavuje zmenu jeho spoločenského postavenia danú nielen obmedzením spoločenských aktivít, ale aj ekonomického obmedzenia. Sociálna pozícia seniora je určená jeho postavením, ktoré zaujíma vo vzťahu k ostatným sociálnym pozíciám. Sociálna pozícia sa skladá zo sociálneho statusu a sociálnej roly. S odchodom do dôchodku každá sociálna pozícia nadobúda na dynamike vzťahov a v súčasnosti sa s narastajúcim vekom len ťažko udržiava. V starobe často prevláda pridelená sociálna pozícia vyjadrená sociálnym statusom seniora odkázaného na dôchodok. Práve z tohto dôvodu senior stráca prestíž. Materiálne chudobná spoločnosť podmieňuje stratu sociálnej pozície dôchodcu, na úroveň ktorej ho dostáva výška dôchodku a materiálne zabezpečenie seniora. Pre seniora, ktorý sa usiluje o zdravú a pozitívnu starobu, je dôležité, ako vidí sám seba a ako ho vnímame my.

Prečítajte si tiež: Kvalita života v starobe

Sociálna Rola a Jej Význam v Starobe

Sociálna rola je správanie očakávané od osoby v istom spoločenskom postavení. Sociálna rola úzko súvisí jednak so spoločenskými normami správania, ktoré sú zakotvené v spoločenských zvykoch, obyčajach, zákonoch a tabu, jednak s formami sociálnej kontroly správania indivídua. V starobe počet úloh, a tým aj sociálnych pozícií, ubúda. Senior často už neplní ani úlohu starého rodiča v rodine. Sociálna adaptácia je interakčný proces, diferencovaného a v podstate celý život prebiehajúceho prispôsobovania meniacemu sa spoločenského a hmotnému prostrediu života subpopulácie seniorov, v ktorej starý človek žije a kde sa starý človek vyrovnáva s novými alebo zmenenými faktormi svojho sociálneho prostredia, do ktorého je včlenený. Konečnou fázou adaptačného procesu je úplné vyrovnanie, včlenenie nových podmienok, parciálna adaptabilita alebo inadaptabilita. Sociálna adaptabilita je závislá od štruktúry subjektu, veľkosti zmien, priaznivých podmienkach adaptácie a od ochoty pomôcť.

Podmienky Adaptácie na Starobu

Na základe týchto podmienok, človeku odchádzajúcemu do dôchodku by mali byť vytvorené vhodné podmienky na adaptáciu na nový životný štýl, nové sociálne postavenie, status a rolu, ktorú bude v danom spoločenstve zohrávať. Akceptácia nového stavu môže seniora pozitívne aktivizovať v prospech jeho nového života. Ľudia na dôchodku sa často dostávajú do úlohy odložených, aj napriek tomu, že sú materiálne saturovaní, zostávajú osamotení a odcudzení. V našej spoločnosti je vytvorený model staroby, ktorý práve starým ľuďom vyhovuje. Seniori sa musia aktívne a s príznačnou múdrosťou usilovať o obojstranne dobré vzťahy s deťmi a vnukmi. Adaptácia na starobu by mohla u niektorých jedincov prebiehať lepšie, pokiaľ by starší človek mal možnosť zapojiť sa buď do dobrovoľníckych aktivít, alebo do pracovného procesu.

Zmeny v Rodine a Sociálnom Prostredí

Proces starnutia je spojený s výraznými zmenami v sociálnej oblasti. K podstatným zmenám dochádza predovšetkým v rodine. Starnúci rodičia, ktorých deti už dospeli a opustili domácnosť, žijú väčšinou sami.

Odchod do Dôchodku ako Kritický Zlom

Odchod do dôchodku je nielen kritickým zlomom, ale aj krízovým obdobím. Začína sa strácať sebadôvera a sebaistota. Je to psychicky náročné obdobie, v ktorom človek stráca dosahovanie sociálneho postavenia. Mnohí sa horšie adaptujú na penzijné obdobie. Hovorí sa preto o dôchodkovej kríze, penzijnom debakli alebo penzijnej chorobe. Starnúci človek sa ešte snaží dohnať to, čo predtým zameškal, ale už sa nesnaží napodobňovať svoje ideály. Počiatočný zmätok sa strieda s uspokojením prítomnosti, ale vzápätí sa vtiera nedôvera. Aby sa zabránilo úpadku sociálneho a ekonomického postavenia, je nutné sústrediť sa na cielené zvládnutie takých rizík. Človek očakáva pomerne dlhodobé obdobie medzi ukončením ekonomickej aktivity a začínajúcej závislosti od staroby. Je žiaduce naplniť ju hodnotnou činnosťou, novým programom a perspektívou života.

Starší človek stráca určité sociálne úlohy, stráca skôr nadobudnuté kontakty, menia sa jeho perspektívy a hodnotový systém. Jedinec žijúci doterajším pracovným a rodinným režimom sa musí preorientovať na inú činnosť, na oblasť kultúry, športu a vlastné záujmy. Tieto zmeny v živote seniora by však mali byť postupné a nenásilné. V tomto období je senior konfrontovaný s neustále chudobnejším sociálnym prostredím, keď sa musí vyrovnávať s odchodom detí z domu, stratou životného partnera, ale aj priateľov a známych, čím sa prehlbuje sociálna izolácia. Mení sa finančná situácia, zhoršuje sa zdravotný stav a často sa starší človek nedokáže postarať o seba, a tým sa narúša kvalita života.

Stratégie Zvládania Staroby

Existujú rôzne stratégie, ako sa vyrovnať so zmenami spojenými so starobou:

• Konštruktivizmus: Ľudia majú optimistický postoj k životu, sú tolerantní a nadväzujú vzťahy s ostatnými. Sú zmierení s faktom starnutia a uvedomujú si možnosti svojich výkonov a ich dimenzií.
• Obranný postoj: Stratégia typická pre ľudí, ktorí majú strach z akejkoľvek závislosti a z hroziacej straty aktívneho života a z tohto dôvodu odmietajú akúkoľvek pomoc.
• Sklon k závislosti: V starobe majú ľudia, ktorí boli celý život pasívni a spoliehali sa hlavne na druhých. Aj teraz očakávajú, že ich potreby uspokojí niekto iný. Svoje problémy často zveličujú, čo im umožňuje ľahšiu manipuláciu s okolím.
• Postoj obete: Ľudia, ktorí starobu vnímajú ako nepriazeň osudu. Majú sklon zvaľovať vinu na iných, často bývajú agresívni, podráždení a nespokojní. Títo ľudia sa považujú za akúsi obeť svojho osudu, sú ľútostiví a pesimistickí. Cítia sa veľmi osamelí, ale na druhej strane ani žiadny sociálny kontakt s inými ľuďmi nevyhľadávajú.

Spôsob zvládnutia všetkých zmien spojených so starobu je vždy individuálny. Adaptácia na starobu je ovplyvňovaná celým komplexom činiteľov. Okrem už spomínanej osobnosti človeka a jeho fyzického stavu tu zo sociálneho aspektu patria činitele ako spoločenská atmosféra, preferovaný životný štýl, vstup do dôchodku, zmena spoločenského statusu, strata životného partnera či partnerky, rodina, respektíve to, či sa v nej uprednostňovalo kresťanské zmýšľanie alebo nie. Všetky tieto faktory sa podieľajú na tom, prečo sa niekto lepšie adaptuje na starobu a iný menej. Na vytvorenie mravného vzťahu k starším ľuďom je dôležitá celková spoločenská atmosféra. Dôležitým sociálnym faktorom, ktorý ovplyvňuje život staršieho človeka, je vstup do dôchodku. Vtedy dochádza k obmedzeniu rozsahu činností, k strate dovtedajšieho programu a k zúženiu styku s ostatnými ľuďmi. Senior začína sústreďovať pozornosť na svoje problémy, pripisuje im veľký význam. Takéto správanie môže viesť k sociálnej izolácii. K izolácii môže viesť aj to, že senior prestáva byť príslušníkom sociálnych skupín, ktorých bol doteraz členom. Osobná nespokojnosť (najčastejšie u muža) môže spočívať v tom, že senior nevie čo s časom, ako ho vyplniť. Povolanie mu doteraz poskytovalo životný obsah a odchodom zo zamestnania mu vzniká dlhá chvíľa a prázdnota. Pracujúci šesťdesiatroční muži s pozitívnym postojom k vstupu do dôchodku majú viac plánov a ich pohľad do budúcnosti je optimistickejší než u tých mužov, ktorí vo svojom odchode vidia prevažne negatívne aspekty. Rýchlejšie sa prispôsobujú tí dôchodcovia, ktorí si robia plány do budúcnosti ešte v čase pracovnej aktivity.

tags: #adaptačné #terapie #pre #seniorov #príklady