Príspevok na podnikanie od Úradu Práce a Dane: Komplexný Prehľad

Daňovník, ktorý dosahuje príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, môže za určitých podmienok uvedených v § 6 zákona o dani z príjmov získať príspevok na podnikanie od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento príspevok je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených so začatím a prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti (SZČ). V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa tento príspevok zdaňuje, a to v závislosti od spôsobu uplatňovania výdavkov (paušálne výdavky vs. skutočné výdavky).

Kto môže získať príspevok na podnikanie?

O príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť môže požiadať uchádzač o zamestnanie, ktorý je evidovaný na úrade práce najmenej 3 mesiace. Existuje aj výnimka, ak žiadateľ v predchádzajúcich 6 mesiacoch pred zaradením do evidencie ukončil alebo pozastavil podnikanie, lehota sa predlžuje na 12 mesiacov. Príspevok je určený pre tých, ktorí plánujú vykonávať SZČ ako:

• Živnostník podľa živnostenského zákona.
• Poľnohospodársky podnikateľ, ktorý sa zaoberá pestovateľskou alebo chovateľskou činnosťou.

Dôležitou podmienkou je, aby žiadateľ vykonával podnikanie nepretržite minimálne dva roky. Žiadosť sa podáva písomne na príslušný úrad práce podľa miesta podnikania.

Ako získať príspevok?

Uchádzač o zamestnanie musí podať žiadosť o príspevok miestne príslušnému úradu práce podľa miesta, kde chce podnikať. Spolu so žiadosťou je nutné priložiť aj:

• Podnikateľský zámer (detailný plán podnikania, vrátane očakávaných nákladov a príjmov)
• Fotokópiu dokladu o dosiahnutom vzdelaní
• Čestné vyhlásenia o tom, či žiadateľ v minulosti podnikal alebo nie a či žiadateľ v minulosti prijal nejaký príspevok alebo nie
• Kalkuláciu nákladov (podrobný rozpis výdavkov na rozbeh a prevádzku podnikania).

Úrad práce neschvaľuje žiadosti o poskytnutie príspevku automaticky. Žiadateľ si musí obhájiť svoj podnikateľský zámer pred komisiou. Uchádzač o zamestnanie nesmie mať živnostenské oprávnenie v čase žiadania o príspevok. Najprv je potrebné vybaviť príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, keď je ešte žiadateľ vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Následne po poskytnutí príspevku je možné založiť si živnosť.

Prečítajte si tiež: Dohody pre invalidných dôchodcov

Osnova podnikateľského zámeru

Podnikateľský zámer by mal mať minimálne 5 strán a obsahovať:

• Údaje o žiadateľovi (životopis, absolvované vzdelanie, stáže a kurzy, predošlé zamestnania, zručnosti a doklad o ukončenom vzdelaní).
• Marketingové informácie o trhu a situácii v regióne.
• Finančné prognózy na aspoň 3 roky.
• Kalkuláciu predpokladaných nákladov.

Výška príspevku

Výška príspevku sa líši od kraja a závisí od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti (MEN) v danom regióne. Od 1. januára 2025 sú sumy príspevku rozdelené nasledovne:

• Kraje s priemernou MEN ≤ celoslovenský priemer:
  • 100 % príspevku: 6 063,60 €
  • 60 % príspevku: 3 638,16 €
  • 40 % príspevku: 2 425,44 €
• Kraje s priemernou MEN > celoslovenský priemer:
  • 100 % príspevku: 8 084,80 €
  • 60 % príspevku: 4 850,88 €
  • 40 % príspevku: 3 233,92 €

Príspevok sa vypláca v dvoch splátkach:

• Prvá splátka: maximálne 60 % do 30 dní od uzatvorenia dohody.
• Druhá splátka: zvyšných 40 % po 12 mesiacoch podnikania a predložení správy o čerpaní príspevku.

Na aké výdavky možno použiť príspevok?

Príspevok na podnikanie je možné využiť na platbu akýchkoľvek výdavkov, ktoré sú v súlade s podnikateľským zámerom. Podnikateľ môže použiť príspevok na podnikanie len v súlade s Metodickým pokynom Centrálneho koordinačného orgánu k pravidlám oprávnenosti pre najčastejšie sa vyskytujúce skupiny výdavkov a usmernenie Riadiaceho orgánu k oprávnenosti výdavkov. Podľa tohto metodického pokynu nie je možné napríklad použiť príspevok na výdavky, ktoré sú vynaložené v rozpore so všeobecne platnými právnymi predpismi (napr. na kúpu drog).

Povinnosti po získaní príspevku

Po získaní príspevku musí príjemca:

Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie

• Udržať podnikanie minimálne 2 roky.
• Predložiť správu o čerpaní príspevku po prvom roku podnikania.
• Predložiť záverečnú správu po druhom roku podnikania.
• Uchovávať účtovné doklady po dobu 10 rokov (v prípade fondov EÚ do konca roka 2028).

Kto nemôže získať príspevok?

Príspevok nie je určený pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorí už získali iné finančné prostriedky na podnikanie podľa § 57 a § 60 zákona o službách zamestnanosti. Rovnako ho nemožno získať opakovane skôr ako 8 rokov od začiatku predchádzajúceho podnikania financovaného z tohto príspevku.

Zdaňovanie príspevku na podnikanie

Dotácie a príspevky sú zdaniteľnými príjmami. Spôsob zdanenia sa odvíja od spôsobu uplatňovania výdavkov.

Zdaňovanie príspevku pri vedení daňovej evidencie (jednoduchého účtovníctva)

Podľa § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov sa do základu dane nezahŕňa dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov. Príspevok na podnikanie u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie daňovú evidenciu sa do základu dane zahrnie:

• Postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitému príspevku na obstaranie odpisovaného majetku.
• V období čerpania príspevku na podnikanie, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.

Daňovník zdaní v zdaňovacom období len časť príspevku prislúchajúcu k výdavkom vynaloženým v danom zdaňovacom období, tzn, ak má v roku 2017 výdavky hradené z príspevku v sume 350 eur, zdaní v daňovom priznaní za rok 2017 príspevok vo výške 350 eur. Pri kúpe dlhodobého majetku zdaní v zdaňovacom období len tú časť príspevku na podnikanie, ktorá prislúcha odpisom zahrnutým do daňových výdavkov v zdaňovacom období.

Príklad:

Michal Serentov prijal príspevok na podnikanie z úradu práce v roku 2017 vo výške 60% z priznaného príspevku, teda sumu 2 100 eur. Dňa 27.7.2017 obstaral počítač v hodnote 1 900 eur, ktorý v rovnaký deň zaradil aj do používania. Počítač odpisuje 4 roky. V roku 2017 je pomerná časť ročného odpisu v sume 238 eur. Michal Serentov zahrnie v roku 2017 do základu dane príspevok na podnikanie vo výške 238 eur, keďže vedie jednoduché účtovníctvo.

Prečítajte si tiež: Práca popri plnom invalidnom dôchodku

Zdaňovanie príspevku pri uplatňovaní paušálnych výdavkov

Daňovník, ktorý v zdaňovacom období uplatní paušálne výdavky, zahrnie do základu dane príspevok na podnikanie vo výške, ktorú prijal od úradu práce. Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov nie je dôležité, či v zdaňovacom období bol použitý celý poskytnutý príspevok alebo len jeho časť. Dôležité je to, v akej výške je daňovníkovi poskytnutý príspevok v danom zdaňovacom období.

Príklad:

Michal Serentov prijal príspevok na podnikanie z úradu práce v roku 2017 vo výške 60% z priznaného príspevku, teda sumu 2 100 eur. Dňa 27.7.2017 obstaral počítač v hodnote 1 900 eur, ktorý v rovnaký deň zaradil aj do používania. Michal Serentov uplatnil v roku 2017 paušálne výdavky. Do základu dane zahrnie v roku 2017 sumu poskytnutého príspevku, teda sumu 2 100 eur.

Zdaňovanie príspevku pri prechode z jednoduchého účtovníctva (daňovej evidencie) na uplatňovanie paušálnych výdavkov

Pri prechode z jednoduchého účtovníctva (daňovej evidencie) na uplatňovanie paušálnych výdavkov zdaní daňovník príspevok na podnikanie v súlade s režimom uplatňovania výdavkov platným v roku prijatia príspevku na podnikanie. Daňovník, ktorý prijal príspevok na podnikanie v tom zdaňovacom období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva alebo viedol daňovú evidenciu, zahŕňa príspevok na podnikanie vo výške výdavkov čerpaných z poskytnutého príspevku. Časť príspevku na podnikanie, ktorá bola vyčerpaná až v nasledujúcom zdaňovacom období (keď daňovník uplatňoval paušálne výdavky), sa zahrnie v nasledujúcom zdaňovacom období do základu dane vo výške výdavkov čerpaných z poskytnutého príspevku.

Príklad:

Michal Serentov prijal príspevok na podnikanie z úradu práce v roku 2017 vo výške 60% z priznaného príspevku, teda sumu 2 100 eur. Dňa 27.7.2017 obstaral počítač v hodnote 1 900 eur, ktorý v rovnaký deň zaradil aj do používania. Počítač odpisuje 4 roky. V roku 2017 je pomerná časť ročného odpisu v sume 238 eur. V roku 2018 uplatňuje paušálne výdavky. V roku 2018 zahrnie do základu dane príspevok na podnikanie vo výške odpisov (aj keď pri uplatnení paušálnych výdavkov sa odpisy vedú len evidenčne), teda v sume 475 eur.

Zdaňovanie príspevku poskytnutého v dvoch platbách pri prechode z jednoduchého účtovníctva (daňovej evidencie) na uplatňovanie paušálnych výdavkov

Už niekoľko rokov poskytuje úrad práce príspevok na podnikanie v dvoch častiach. Prvú časť dostane žiadateľ štandardne do 30 dní od podpisu zmluvy, druhú časť štandardne dostane v ďalšom roku podnikania. Všetky podmienky poskytnutia príspevku na podnikanie závisia od zmluvy podpísanej s úradom práce. V prípade, že v zdaňovacom období, v ktorom daňovník dostal prvú časť príspevku na podnikanie, vedie jednoduché účtovníctvo, zdaní prvú časť príspevku vo výške výdavkov hradených z príspevku. Rovnako postupuje aj v ďalších rokoch pri zdaňovaní prvej časti poskytnutého príspevku, bez ohľadu na to, či bude uplatňovať paušálne výdavky alebo viesť jednoduché účtovníctvo (daňovú evidenciu). Keď v ďalšom roku začne uplatňovať paušálne výdavky a bude mu v ďalšom roku poskytnutá druhá časť príspevku, druhú časť príspevku na podnikanie zdaní celú v roku, keď mu bola poskytnutá (pretože v čase poskytnutia druhej časti príspevku uplatňoval paušálne výdavky).

Príklad:

Michal Serentov prijal prvú časť príspevku na podnikanie z úradu práce v roku 2017 vo výške 60% z priznaného príspevku, teda sumu 2 100 eur. Dňa 27.7.2017 obstaral počítač v hodnote 1 900 eur, ktorý v rovnaký deň zaradil aj do používania. Počítač odpisuje 4 roky. V roku 2017 je pomerná časť ročného odpisu v sume 238 eur. V roku 2018 bude uplatňovať paušálne výdavky. V roku 2018 zahrnie do základu dane prvú časť príspevku na podnikanie vo výške odpisov (aj keď pri uplatnení paušálnych výdavkov sa odpisy vedú len evidenčne), teda v sume 475 eur. V roku 2018 prijal druhú časť príspevku na podnikanie z úradu práce vo výške 40 % z priznaného príspevku, teda sumu 1 400 eur. Z druhej časti príspevku nakúpil v roku 2018 kancelársku skriňu v sume 500 eur. Keďže v roku 2018 uplatňoval paušálne výdavky, zdaní celú druhú časť príspevku vo výške 1 400 eur v roku 2018, aj keď v roku 2018 nevyčerpal celú druhú časť príspevku.

Zdaňovanie príspevku pri prechode z uplatňovania paušálnych výdavkov na vedenie jednoduchého účtovníctva (daňovej evidencie)

Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov sa príspevok zahrnie do základu dane v celej výške v tom zdaňovacom období, v ktorom bol prijatý bez ohľadu na to, či sa celý príspevok použije v danom zdaňovacom období na úhradu výdavkov alebo nie. Ak sa časť príspevku vyčerpá až v nasledujúcom zdaňovacom období, keď už daňovník bude viesť jednoduché účtovníctvo (daňovú evidenciu), nebude v nasledujúcom zdaňovacom období zdaňovať príspevok vo výške výdavkov hradených z príspevku, pretože príspevok bol zdanený už v predchádzajúcom zdaňovacom období.

Príklad:

Michal Serentov prijal príspevok na podnikanie z úradu práce v roku 2017 vo výške 60% z priznaného príspevku, teda sumu 2 100 eur. Dňa 27.7.2017 obstaral počítač v hodnote 1 900 eur, ktorý v rovnaký deň zaradil aj do používania. V roku 2017 zahrnie do základu dane sumu príspevku vo výške 2 100 eur, keďže v roku 2017 uplatňuje paušálne výdavky. V roku 2018 nezahrnie do základu dane žiadnu sumu príspevku, keďže príspevok bol v celej výške zdanený v roku 2017, aj keď sa v roku 2018 odpisuje počítač obstaraný z príspevku na podnikanie.

Príklady pre lepšie pochopenie

Otázka 1:

Daňovník fyzická osoba podnikateľ v marci 2025 dostal od Úradu práce dotáciu na začatie podnikania vo výške 2 500 eur. Na základe schválenej kalkulácie nákladov je dotácia účelovo viazaná na kúpu počítača v sume 500 eur, na kúpu registračnej pokladne vo výške 600 eur, na kúpu ostatného zariadenia do prevádzky vo výške 500 eur a na ostatné prevádzkové náklady vo výške 900 eur. Daňovník v roku 2025 z poskytnutej dotácie obstaral len počítač (500 eur) a registračnú pokladnicu (600 eur) a použil časť dotácie na prevádzkové náklady vo výške 250 eur. Zvyšnú časť poskytnutej dotácie v roku 2025 nevyčerpal. V roku 2025 dosiahol príjmy zo živnosti vo výške 2 000 eur a rozhodol sa uplatniť výdavky percentom z príjmov, nakoľko je to pre neho výhodnejšie.

Odpoveď:

Nakoľko sa daňovník rozhodol, že za zdaňovacie obdobie roku 2025, v ktorom mu bola dotácia poskytnutá, uplatní výdavky percentom z príjmov, celú dotáciu vo výške 2 500 eur zahrnie do základu dane za rok 2025, bez ohľadu na skutočnosť, že celú dotáciu v roku 2025 nevyčerpal.

Otázka 2:

Daňovníkovi bola poskytnutá v roku 2024 dotácia na obstaranie stroja vo výške 5 600 eur, ktorý v roku prijatia dotácie nestihne zakúpiť. Dotáciu použije na kúpu stroja až v roku 2025 a stroj zaradí do používania. Za zdaňovacie obdobie roku 2024 sa rozhodol uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Odpoveď:

Nakoľko sa daňovník rozhodol, že za zdaňovacie obdobie roku 2024, v ktorom mu bola dotácia poskytnutá, uplatní výdavky percentom z príjmov, celú dotáciu vo výške 5 600 eur zahrnie do základu dane za rok 2024, bez ohľadu na skutočnosť, že dotáciu v roku 2024 nevyčerpal. Prijatú dotáciu pripočíta k príjmom z podnikania a z úhrnu takto vypočítaných príjmov vypočíta výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods.

Otázka 3:

Daňovníkovi bola poskytnutá dotácia na účely podnikania, pričom časť dotácie vo výške 2 500 eur mu bola poskytnutá v roku 2023, a časť dotácie vo výške 3 000 eur bola daňovníkovi poskytnutá až v roku 2024. Daňovník sa rozhodol v roku 2023 aj v roku 2024 uplatňovať výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

Odpoveď:

Nakoľko sa daňovník rozhodol, že za zdaňovacie obdobie roku 2023 uplatní výdavky percentom z príjmov, celú dotáciu vo výške 2 500 eur zahrnul do základu dane za rok 2023 bez ohľadu na skutočnosť, že dotáciu v roku 2023 nevyčerpal. Rovnako bude postupovať v roku 2024, t. j. do základu dane za rok 2024 zahrnie celú prijatú dotáciu v roku 2024 vo výške 3 000 eur, bez ohľadu na skutočnosť, že túto prijatú dotáciu v roku 2024 nevyčerpá. Prijaté dotácie v jednotlivých rokoch pripočíta k príjmom z podnikania a z úhrnu takto vypočítaných príjmov vypočíta výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods.

Otázka 4:

Daňovník fyzická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia uplatňoval v roku 2023 percentuálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. V roku 2023 mu bola poskytnutá prevádzková dotácia vo výške 2 850 eur, ktorú v tomto roku celú nepoužil na určený účel, a použije ju až v roku 2024. V roku 2024 však zmení spôsob uplatňovania výdavkov z tzv.

Odpoveď:

Daňovník bol povinný celú prevádzkovú dotáciu vo výške 2 850 eur prijatú v roku 2023, v ktorom uplatňoval výdavky percentom z príjmov, zahrnúť do základu dane v roku 2023, bez ohľadu na skutočnosť, že túto prijatú dotáciu v tomto roku celú nevyčerpal. V nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom zmenil spôsob uplatňovania výdavkov a v ktorom začne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, zahrnie do daňových výdavkov výdavky preukázateľne vynaložené výdavky (vynaložené v roku 2024) na účel, na ktorý mu bola táto dotácia poskytnutá.

Paušálne výdavky: Alternatíva pre SZČO

Každý živnostník je povinný raz ročne uhradiť daň z príjmov. Paušálne výdavky je možné uplatniť vo výške 60 % z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Uplatniť si paušálne výdavky znamená, že podnikateľ takéto výdavky vôbec nemusel vynaložiť, ale odpočítať si ich pri výpočte dane môže, a to až vo výške 60 % zo zdaniteľných príjmov. Paušálne výdavky sú však limitované do výšky 20-tisíc eur ročne, plus zaplatené odvody.

Príklady pre lepšie pochopenie

Príklad 1:

Michal je grafik, ktorý za rok 2025 dosiahol príjmy z tejto činnosti vo výške 25 000 eur. Výšku paušálnych výdavkov Michala vypočítame ako 60 % zo zdaniteľných príjmov, t. j. 60 % z 25 000 eur = 15 000 eur.

Príklad 2:

Veronika dosiahla za rok 2025 príjmy vo výške 40 000 eur. Výšku paušálnych výdavkov Veroniky vypočítame ako 60 % zo zdaniteľných príjmov, t. j. 60 % zo 40 000 eur = 24 000 eur. Nakoľko je však táto suma vyššia ako maximálna možná suma paušálnych výdavkov (20 000 eur), Veronika si môže uplatniť paušálne výdavky len vo výške 20 000 eur.

Kto si môže uplatniť paušálne výdavky?

Paušálne výdavky si môže uplatniť fyzická osoba, ktorá má príjmy z podnikania (napr. živnostník) či príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (ide napríklad o autorov, umelcov, znalcov, tlmočníkov, lekárov, audítorov, sprostredkovateľov atď.). Okrem toho je možné paušálne výdavky uplatniť aj v prípade pasívnych príjmov, a to pri príjmoch z použitia diela a umeleckého výkonu (tzv. honoráre).

Zároveň platí, že paušálne výdavky si môže uplatniť len ten daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia. Ak ste teda platiteľom DPH celý rok, paušálne výdavky si už neuplatníte.

Kedy sa paušálne výdavky oplatia?

Paušálne výdavky sa oplatí uplatňovať najmä tým živnostníkom či SZČO, ktoré na výkon svojej podnikateľskej činnosti nepotrebujú veľa vstupov, teda vykonávajú zväčša duševnú prácu. V zásade je vždy potrebné porovnať si výšku skutočne vynaložených výdavkov a paušálnych výdavkov, pričom vyšší vyhráva. Paušálne výdavky sa nemusia oplatiť podnikateľom, ktorí majú pri svojej činnosti vysoké vstupy, napríklad nakupujú veľa materiálu, tovaru alebo majú vysoké výdavky na mzdy. Teda v prípade, ak skutočné výdavky sú oveľa vyššie ako paušálne.

Ako zaúčtovať príjem z Úradu Práce a následné výdavky?

Žiadny právny predpis taxatívne nevymedzuje samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO), aby v rámci vykonávania svojej podnikateľskej činnosti musela využívať len tzv. podnikateľský účet. To znamená, že na realizáciu výdavkov ako aj príjmov môže využívať aj súkromný účet. Ak však využívate jedne bankový účet v rámci podnikania ako aj v súkromnej oblasti, nie je to z hľadiska prehľadnosti o jednotlivých príjmoch a výdavkoch praktické.

V súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) všetky účty, ktoré sa SZČO rozhodne používať v podnikaní, musí oznámiť správcovi dane. Novozaložené bankové účty je nevyhnutné správcovi dane ohlásiť najneskôr do 30 dní od založenia príslušného bankového účtu.

Zároveň je potrebné v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typ B na riadku 26 uviesť číslo bankového účtu, ktorý SZČO používa na podnikanie. V prípade ak SZČO používa na podnikanie viac bankových účtov, uvedie ich v daňovom priznaní v XIV. oddiele - miesto na osobitné záznamy daňovníka.

Zdaniteľnosť príspevku a jeho účtovanie v jednoduchom účtovníctve

Prijatie príspevku na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou, na súkromný účet a následne aj použitie tohto príspevku na úhrady výdavkov, je potrebné v jednoduchom účtovníctve SZČO zaevidovať.

Príjem vstupujúci do základu dane

V nadväznosti na účel použitia prostriedkov poskytnutého finančného príspevku, pri uzavieraní peňažného denníka SZČO zaúčtuje účtovné operácie s ohľadom na vyčíslenie základu dane z príjmov nasledovným spôsobom.

Do základu dane SZČO zahrnie medzi svoje príjmy tento príspevok, resp. jeho časť v období, keď ho zároveň použije na úhradu daňových výdavkov, na ktoré bol príspevok poskytnutý. V praxi uvedené znamená, že do príjmov daného zdaňovacieho obdobia sa zahrnie len tá časť príspevku, ktorá už bola vyčerpaná. Výdavky sa zaúčtujú ako daňové výdavky, podľa druhu nákupu (výdavky ovplyvňujúce základ dane) a súčasne v období ich vynaloženia sa zaúčtujú v rovnakej výške príjmy zo živnosti ovplyvňujúce základ dane (ostatné príjmy). Zvyšok príspevku sa zdaní v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, keď dôjde k jeho použitiu na úhradu daňových výdavkov SZČO.

Vyššie uvedený spôsob zahrňovania výdavkov a príjmov do základu dane SZČO v súvislosti s prijatým príspevkom platí len v prípade, ak z príspevku boli hradené prevádzkové náklady (napr. nákup materiálu). Obstaranie hmotného alebo nehmotného odpisovaného majetku z takéhoto príspevku sa neuplatňuje v daňových výdavkoch v celej sume a zdaňuje sa len vo výške odpisov.

tags: #prispevok #na #podnikanie #od #uradu #prace