
V živote sa môžu vyskytnúť rôzne situácie, v ktorých dieťa nemôže vyrastať vo svojej biologickej rodine. V takýchto prípadoch sa Slovenská republika snaží zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť, ktorá dieťaťu poskytne stabilné a milujúce prostredie. Adopcia a pestúnska starostlivosť sú dve hlavné formy náhradnej rodinnej starostlivosti, ktoré umožňujú deťom nájsť rodinu, ktorá im poskytne potrebnú starostlivosť a výchovu. Tento článok si kladie za cieľ objasniť rozdiely a podobnosti medzi týmito dvoma formami náhradnej starostlivosti na Slovensku.
Náhradná rodinná starostlivosť je systém, ktorý má za cieľ nahradiť dieťaťu rodinu, ak z rôznych dôvodov nemôže vyrastať so svojimi biologickými rodičmi. Každé dieťa potrebuje mamu a otca, a deti, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine, túto potrebu pociťujú ešte intenzívnejšie.
Existuje mnoho dôvodov, prečo dieťa nemôže vyrastať vo svojej biologickej rodine. Medzi najčastejšie patria:
V minulosti bola najviac preferovaná kolektívna starostlivosť, kedy bolo dieťa umiestnené do dojčenského ústavu alebo detského domova. Avšak, psychologické štúdie ukázali, že pobyt v ústavnom zariadení môže byť pre dieťa ďalšou ranou. Preto sa v súčasnosti uprednostňujú formy náhradnej rodinnej starostlivosti, ako je adopcia a pestúnska starostlivosť.
Adopcia, alebo osvojenie, je právny akt, ktorým vzniká trvalý právny vzťah medzi osvojiteľom a osvojencom, podobný vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Osvojením dieťaťa preberajú osvojitelia všetky práva a povinnosti rodičov. Osvojenie (adopcia) je rodinnoprávnym vzťahom, ktorý vzniká medzi osvojiteľom (žiadateľom) a osvojencom (dieťaťom) rozhodnutím súdu. Na základe tejto právnej skutočnosti nadobúdajú osvojiteľ a osvojenec práva a povinnosti biologických rodičov a ich detí. Osvojenie teda nie je formou dočasnej náhradnej starostlivosti ale trvalým riešením pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej rodine. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Pred jeho rozhodnutím musí uplynúť doba 9 mesiacov predosvojiteľskej starostlivosti, počas ktorých sa záujemcovia starajú o dieťa na vlastné náklady. Ak sa rozhodne pestún osvojiť maloleté dieťa, ktoré mu bolo zverené do pestúnskej starostlivosti, nevyžaduje sa, aby pred rozhodnutím súdu o osvojení bolo maloleté dieťa v starostlivosti pestúna, ak pestúnska starostlivosť trvala aspoň po dobu 9 mesiacov. Rovnako sa postupuje aj v prípade, že maloleté dieťa chce osvojiť osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo poručník, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará. Osvojenie právne upravuje §97 až §109 Zákona o rodine. Spoločne si môžu osvojiť dieťa manželia. Jednotlivo si môže osvojiť dieťa každý človek, ktorý splní zákonom stanovené podmienky. Dieťa vhodné pre osvojenie je len maloleté dieťa (do 18 rokov), ktoré sa ocitlo bez vlastnej rodiny a nemá nádej navrátiť sa do svojej pôvodnej rodiny. K osvojeniu sa vyžaduje súhlas zákonného zástupcu. Osvojiteľ má nárok na rodičovskú dovolenku spojenú s rodičovským príspevkom až do šiesteho roku veku zvereného dieťaťa, najdlhšie tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa (od 1.7.2005). Táto forma náhradnej rodinnej starostlivosti je možným riešením v prípade, že sa pre dieťa nedarí nájsť náhradnú rodinu v krajine pôvodu. Slovenská republika sa stala s účinnosťou od 1.10.2001 zmluvným štátom Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach.
Prečítajte si tiež: Pestúnska starostlivosť a adopcia: Porovnanie
Záujemcovia o osvojenie musia spĺňať určité podmienky stanovené zákonom. Medzi hlavné patrí:
Proces osvojenia začína podaním žiadosti na ÚPSVaR príslušnom podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Súčasťou žiadosti sú rôzne prílohy, ako napríklad:
Po podaní žiadosti nasleduje posudzovanie žiadateľa, ktoré zahŕňa:
Po úspešnom absolvovaní posudzovania je žiadateľ zaradený do zoznamu žiadateľov o osvojenie. Požiadavky na dieťa: Čím širšie sú požiadavky žiadateľa na vek, pohlavie, etnický pôvod a zdravotný stav dieťaťa, tým je kratšia doba čakania. Urýchliť sa to dá rozšírením kritérií o vek, etnikum, zdravotné znevýhodnenie, formu NRS-pestúnska starostlivosť. Platí, že čím budete mať širšie predstavy o Vašom prijatom dieťati, tým bude čas čakania kratší. Keď ÚPSVaR nájde dieťa vhodné pre konkrétneho žiadateľa, kontaktuje ho a umožní mu stretnutia s dieťaťom. Spravidla pred podaním žiadosti na súd o zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej/pestúnskej starostlivosti potrebujete absolvovať tri stretnutia s dieťaťom. Samotná interakcia s dieťatkom sa spravidla uskutočňuje v detskom domove, spočiatku s prítomnosťou pracovníkov, neskôr Vám nechajú, ak je to možné, aj priestor na súkromný čas s dieťatkom. Dĺžka a priebeh interakcií je po dohode s detským domovom (CDR), podľa veku a režimu dieťatka, možností profesionálneho rodiča (ten sa o dieťa stará doma a dieťa na interakciu dovezie do domova). Ak si žiadateľ a dieťa navzájom vyhovujú, ÚPSVaR podá na súd návrh na zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti. Po rozhodnutí súdu sa dieťa presťahuje k žiadateľovi a začína sa obdobie predosvojiteľskej starostlivosti, ktoré trvá spravidla niekoľko mesiacov. Počas tohto obdobia ÚPSVaR sleduje, ako sa dieťa adaptuje v novej rodine. Ak je všetko v poriadku, ÚPSVaR podá na súd návrh na osvojenie. Po rozhodnutí súdu o osvojení sa žiadateľ stáva právnym rodičom dieťaťa.
Áno, je to možné. Je možná aj medzinárodná adopcia. Žiadateľ s pobytom v prijímajúcom štáte, ktorý si želá osvojiť dieťa zo Slovenska sa obráti so žiadosťou na ústredný orgán v štáte svojho pobytu. Ak tento orgán prijímajúceho štátu dospeje k záveru, že žiadateľ je vhodný a spôsobilý na osvojenie, vypracuje komplexnú sociálnu správu k medzištátnemu osvojeniu. Túto správu zašle ústrednému orgánu v SR, ktorý ju zhodnotí a zašle spätne správu o dieťati. Ústredný orgán prijímajúceho štátu a Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže spolupracujú nielen do úspešného ukončenia procesu medzištátneho osvojenia, ale aj po odchode dieťaťa zo Slovenska. Ústredný orgán prijímacieho štátu je povinný posielať o osvojenom dieťati pravidelné správy Centru pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže.
Prečítajte si tiež: Príspevok pri narodení
Pestúnska starostlivosť je forma náhradnej rodinnej starostlivosti, pri ktorej dieťa nevyrastá vo svojej biologickej rodine, ale je zverené do starostlivosti pestúna. Pestún preberá zodpovednosť za výchovu a starostlivosť o dieťa, ale právnym zástupcom dieťaťa zostáva ÚPSVaR. Do pestúnskej starostlivosti je možné zveriť iba maloleté dieťa v prípade, ak toto sleduje jeho najlepší záujem - teda ak nie je možné zabezpečiť mu riadnu výchovu inou, vhodnejšou a trvalou formou a to v jeho biologickej rodine alebo osvojením. Maloleté dieťa môže byť zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela. Pestúnska starostlivosť je vytvorenie náhradného rodinného zázemia (krátkodobého, strednodobého alebo dlhodobého) pre dieťa, ktoré nemôže z rôznych dôvodov byť prechodne alebo dlhodobo vychovávané svojimi rodičmi, prípadne inými rodinnými príslušníkmi.
Záujemcovia o pestúnsku starostlivosť musia spĺňať podobné podmienky ako záujemcovia o osvojenie. Okrem toho musia mať:
Proces pestúnskej starostlivosti je podobný procesu osvojenia. Žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť.Doklad o totožnosti.Rodný list.Výpis z registra trestov.Lekárske potvrdenie o zdravotnom stave.Doklad o majetkových pomeroch.Ďalšie dokumenty podľa požiadaviek ÚPSVaR.
Po podaní žiadosti nasleduje posudzovanie žiadateľa, ktoré zahŕňa:
Po úspešnom absolvovaní posudzovania je žiadateľ zaradený do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť. Keď ÚPSVaR nájde dieťa vhodné pre konkrétneho žiadateľa, kontaktuje ho a umožní mu stretnutia s dieťaťom. Ak si žiadateľ a dieťa navzájom vyhovujú, ÚPSVaR podá na súd návrh na zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. Po rozhodnutí súdu sa dieťa presťahuje k žiadateľovi a začína sa obdobie pestúnskej starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Podmienky adopcie na Slovensku
Zastupujúci pestúni sú pripravení prijať dieťa v ohrození do svojej starostlivosti (domova) kedykoľvek - vo dne v noci, v týždni aj cez víkend. Je to ich práca. Väčšinou sa o tom, o aké dieťa sa budú starať, dozvedia telefonicky len niekoľko hodín alebo dní pred tým, než ho reálne prevezmú do starostlivosti. Sú to vlastne takí "teta a ujo" na dobu, než sa situácia dieťaťa nejako vyrieši. Táto doba je obmedzená na dvanásť mesiacov odo dňa, keď týmto pestúnom súd dieťatko zveril do starostlivosti. Pre prechodných pestúnov je starostlivosť o tieto zranené deti ich povolaním. Takže za toto povolanie im patrí tzv. odmena pestúna, čo je možné vnímať ako ich plat.
Do dlhodobej pestúnskej starostlivosti prechádzajú deti, ktoré nemožno tzv. právne uvoľniť. Čo znamená, že biologickí rodičia nechcú podpísať súhlas so zbavením rodičovských práv. Ak biologickí rodičia nechcú svoje dieťa právne uvoľniť - chcú stále zostať, aspoň po právnej stránke jeho rodičmi alebo by boli radi s dieťaťom v kontakte, potom možno také dieťatko umiestniť do náhradnej rodiny tzv. pestúnskej starostlivosti. Takéto dieťa sa dostane do inej rodiny ako je jeho biologická, kde môže vyrastať, až do dospelosti. V tejto rodine dostáva dieťatko podobnú starostlivosť akoby sa v nej narodilo. Pestúni sa stanú jeho náhradnou mamou a otcom. Dieťatko od nich dostáva lásku, oblečenie, jedlo a trebárs aj vlastnú izbičku. ale nielen to. Pestúni, majú za sebou odbornú prípravu, ktorá ich pripravila na špecifické potreby týchto zranených detí. Fungujú tiež trochu ako terapeuti a snažia sa pomôcť dieťaťu, aby sa dokázalo vyrovnať so svojou, niekedy veľmi ťažkú minulosťou čo najlepšie. Tiež pomáhajú deťom pochopiť, prečo vyrastajú v náhradnej rodine a snažia sa im priblížiť ich korene. Pestúnom s tým zase pomáha ich sprevádzajúce organizácie, čo sú odborníci na potreby detí v náhradnej rodine. Pestúni sa proste o dieťa starajú, podobne ako keby sa im narodilo. Ale rozdiely tu sú. Napríklad v tom, že mamou a otcom so svojimi právami a povinnosťami stále zostávajú biologickí rodičia. Dieťaťu proste stále zostávajú väzby k pôvodnej biologickej rodine.
Na rozdiel od osvojenia a náhradnej osobnej starostlivosti má pestún nárok na príspevok na napĺňanie potrieb dieťaťa až do skončenia povinnej školskej dochádzky, alebo až do skončenia prípravy na budúce povolanie až do 25 roku života. Výška tohto príspevku je určená na zabezpečenie výživy a ostatných potrieb dieťaťa, ktorý ustanovuje zákon o životnom minime. Rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu vymedzuje súd. Maloleté dieťa, ktoré je v ústavnej starostlivosti, môže byť pred rozhodnutím súdu o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti dočasne zverené do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom. Pestún je povinný vykon.
Pestúni majú nárok na finančnú podporu od štátu, ktorá im má pomôcť pokryť náklady spojené s výchovou dieťaťa.
Súčasťou podpory rodín pri narodení dieťaťa je aj finančná pomoc zo strany štátu.
Ide o jednorazovú dávku, ktorá má pomôcť pokryť výdavky spojené s narodením dieťaťa.
Na príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa má nárok.
Návrat, o. z., je mimovládna organizácia, ktorá sa aktívne podieľa na procese náhradnej rodinnej starostlivosti na Slovensku. Poskytuje pomoc a podporu rodinám, ktoré majú záujem o adopciu alebo pestúnsku starostlivosť. Návrat, o. z., spolupracuje s ÚPSVaR a ďalšími organizáciami, aby zabezpečili, že deti, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine, dostanú tú najlepšiu možnú starostlivosť.
Jednou z možností, ako urýchliť to, aby vám bolo ponúknuté dieťa, je uviesť v žiadosti okrem adopcie aj možnosť pestúnstva s vyhliadkou adopcie, respektíve pestúnsku starostlivosť, avšak po dôkladnom zvážení tejto formy náhradnej rodinnej starostlivosti.
Určený úrad ponúkne dieťa cca 3 - 5 žiadateľom v danom kraji. Má na to lehotu 2 týždne. Ľahko umiestniteľné sú zdravé, malé deti majority. Ak v priebehu 2 týždňov nenájdu pre dieťa rodinu, sú povinní jeho spis posunúť na ÚPSVaR v iných krajoch a akreditovaný subjekt v rámci vlastného kraja (Návrat a Úsmev ako dar). Týmto spôsobom by po mesiaci o každom dieťati malo vedieť celé Slovensko. Neznamená to, že ho pôvodný úrad už nemôže ponúkať, len to znamená, že ho už môžu ponúkať viacerí. Keďže dané dieťa viacerí odmietli, znamená to, že je niečím znevýhodnené. Vzhľadom na nízky počet referentiek sa venujú predovšetkým novým prípadom, takže posunuté zložky sa nechtiac dostávajú do nižšej priority.
Príslušné určené úrady posielajú do krajských regionálnych centier Návratu (BA, ZA, BB a PO) spisy detí (papierové zložky), ktoré neumiestnia v rodinách oni.
V Návrate robia pre tieto deti druhý pokus. Hľadajú v ich databáze rodín vhodnú, ochotnú, ktorá by vedela prijať dieťa, ktoré nie je pre iných žiadané.
Zatiaľ čo do Návratu úrady posúvajú zložky detí, neposúvajú k nim zložky žiadateľov. Majú síce prístup k zložkám detí na celom Slovensku, ale často nevedia o tom, že niekde čaká rodina otvorená prijať aj znevýhodnené dieťa. A tieto rodiny zase čakajú, kým sa im ozvú určené úrady (pracovisko pre NRS na okresnom úrade v krajskom meste) a nevedia, že by sa mohli v Návrate o tieto deti zaujímať. Respektíve medzičasom možno zabudli, že v záverečnej správe z prípravy je uvedené ich očakávanie/predstava, ktorou všetky tieto deti vylučujú. Do predstáv sa zahŕňa aj forma NRS teda pestúnstvo alebo osvojenie, vek, etnikum či zdravotný stav, prípadne počet detí
Ak máte väčšiu flexibilitu očakávaní na dieťa, druhou z možností, ako urýchliť proces, je, že sa zaregistrujete aj v Návrate a zvýšite tak pravdepodobnosť, že sa dozviete o konkrétnych deťoch.
Záujemcovia napr. v Prešovskom kraji môžu prísť do Návratu aj keď absolvovali proces prípravy niekde inde. Ak sa preukážu rozhodnutím úradu, že boli právoplatne zapísaní do zoznamu žiadateľov, môžu spísať s Návratom dohodu o sprostredkovaní, a teda aj my im môžeme hľadať deti. Ak sú to pre nás úplne cudzí ľudia, dávame podmienku spoznať ich počas dvojdňovej skupinovej prípravy, s individuálnym stretnutím k ich predstavám. Je takmer nemožné ponúkať malú, zranenú, živú bytosť niekomu, koho vôbec nepoznáme. Tak preto tá podmienka.
Žiadatelia, v iných regiónoch sa do Návratu dostanú tak, že absolvujú základnú prípravu v Návrate, respektíve môžu v Návrate absolvovať aktualizáciu prípravy po dvoch rokoch, čo ale znamená absolvovať celú prípravu v rozsahu minimálne 26 hodín. Príprava v Návrate je podrobná za účelom, aby oboznámili žiadateľov s rôznymi alternatívami, pomohli im ujasniť si výhody aj nevýhody a vlastné nastavenie.
Poradovník vedie určený úrad a každý žiadateľ má v ňom svoje miesto, nezávisle od toho, v ktorej inštitúcii robí prípravu. My žiaden poradovník nevedieme, len pomáhame u nás zaregistrovaným rodinám spárovať sa s voľným dieťaťom. Ak sa nám to podarí, následne sa proces právne dokončí na určenom úrade. Robíme tzv. sprostredkovanie.
To, kde žiadateľ robí prípravu nemá vplyv na to, či si môže do žiadosti uviesť záujem o "top" deti /deti nerómske, zdravé, malé/, alebo aj o znevýhodnené deti. Rozdiel je v tom, že "top" deti sú rýchlo umiestnené priamo cez úrad, zatiaľ čo deti, ktoré sa dostanú do našej databázy, sú znevýhodnené. Zaregistrovanie sa u nás dáva žiadateľovi výhodu, že má svoje miesto v poradovníku na úrade, a zároveň mu my môžeme pomáhať hľadať vhodné dieťa.
Systém celoslovenského informovania o voľných deťoch znie logicky. Avšak čakatelia tvrdia, že hoci by mali záujem aj o staršie deti, alebo inak znevýhodnené deti, vôbec sa nedozvedeli o neumiestnených deťoch. Dôvody sú nasledovné:
Na Slovensku je momentálne približne 5000 detí v detských domovoch, zatiaľ čo čakacia doba na top deti v niektorých regiónoch dosahuje až 12 rokov. Nesúlad medzi dopytom a ponukou spočíva predovšetkým v tom, že približne 80-90% týchto detí môže ísť len do pestúnskej starostlivosti a nie priamo do adopcie. Nesúlad je tiež v tom, že je záujem predovšetkým o malé zdravé deti majoritného etnika a väčšina týchto detí má buď nejaký zdravotný problém, sú v kontakte s biologickou rodinou alebo sú rómskeho etnika, prípadne sú staršie alebo väčšie súrodenecké skupiny, ktoré z dôvodu vzťahu neodporúčajú sprostredkovať osobitne.
Odpoveďou na to, prečo niekto čaká aj viac ako 10 rokov je fakt, že napr. v PO kraji mali za jeden rok len jediného nerómskeho novorodenca, ktorého matka spísala súhlas. To znamená, že žiadatelia PO kraja čakajúci na nerómske bábätko sa za daný rok posunuli o jedno miesto. Na druhej strane je však pozitívne, že matiek, ktoré by boli životnými okolnosťami nútené sa dieťaťa "vzdať" nie je veľa.
Hlavný rozdiel medzi adopciou a pestúnskou starostlivosťou spočíva v právnom postavení dieťaťa a v právach a povinnostiach osôb, ktoré sa o dieťa starajú.
Napriek rozdielom majú adopcia a pestúnska starostlivosť aj mnoho spoločných čŕt. Obe formy náhradnej starostlivosti:
tags: #adopcia #alebo #pestúnstvo #rozdiely