Adopcia dospelého človeka v medzinárodnom práve: Komplexný pohľad

Rodina je základným stavebným kameňom spoločnosti a má nárok na ochranu spoločnosti a štátu. Všeobecná deklarácia ľudských práv zdôrazňuje, že rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má nárok na ochranu spoločnosti a štátu. Keď rodiny prekvitajú, prispievajú k prosperite spoločnosti ako celku.

Rodina ako dedičstvo ľudstva

Rodina je dedičstvom ľudstva a spoločným dobrom pre spoločnosť. Rodina je spoločným dobrom pre spoločnosť, je to základná jednotka spoločnosti ako sa píše vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv: „Rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má nárok na ochranu spoločnosti a štátu.“ Keď rodiny prekvitajú, prispievajú k prosperite spoločnosti. Boh sa rozhodol, že sa narodí v rodine, ktorá prežívala mnohé radosti a trápenia, podobne ako rodiny každej doby. Od počiatku boli muž a žena v centre Božieho stvorenia. „A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. Boh ich požehnal a povedal im: ,Ploďte a množte sa a naplňte zem! V roku 1981 sv. Ján Pavol II. povzbudzoval rodiny: „Buďte tým, čím ste!“. V apoštolskej exhortácii Familiaris consortio, ktorú venoval úlohám rodiny v dnešnom svete, vyzýva rodiny, aby konali ako subjekty, ktorými skutočne sú, a nedovolili so sebou zaobchádzať ako s objektmi. „V pláne Boha Stvoriteľa a Vykupiteľa rodina spoznáva nielen svoju ,totožnosťʻ, čiže to, čím sama ,jeʻ, ale i svoje ,povolanieʻ, čiže to, čo môže a má ,robiťʻ. Úlohy, ktoré má rodina v priebehu dejín plniť, pramenia z povahy jej samej a poukazujú na jej dynamický a existenciálny vývoj. Konzumizmus, individualizmus a relativizmus sú hlavnými znakmi postmodernej spoločnosti. Naviac, ako vysvetľuje Marguerite Peetersová, „postmoderna hlása právo uplatňovať si svoju slobodu proti zákonu prirodzenosti, proti tradíciám a proti Božiemu zjaveniu. Obnovuje normu „zákona“ a demokracie na právo voľby, ktorá zahŕňa právo, robiť v mene novej etiky vnútorne zlé voľby: potrat, homosexualitu, „voľnú lásku“, eutanáziu, asistovanú samovraždu, odmietanie akejkoľvek formy autority alebo hierarchie, povinné tolerovanie všetkých názorov, neposlušnosť prejavujúcu sa mnohorakými formami. Takto interpretované právo voľby sa stalo základnou normou, ktorej podlieha interpretácia všetkých ľudských práv a ktorá je hlavným oporným bodom novej globálnej etiky. Táto norma nahrádza a „presahuje“ tradičný koncept univerzálnosti. Stavia sa na metaúroveň. V postmodernej spoločnosti je Boží obraz (imago Dei) ohrozený oslabením vnútornej identity muža a ženy, stvorených na tento Boží obraz. Jedným z konceptov, ktoré sú v pozadí tohto trendu je termín „gender“, ktorý vôbec nie je jasne a jednoducho definovaný, čo poukazuje na jeho komplikovanosť. Má to vplyv na identitu muža, ženy i rodiny. „Gender (rod) kľúčový pojem konferencie v Pekingu v 1995, naplno integruje koncept reprodukčného zdravia. Rod je ,definovanýʻ ako meniteľná sociálna rola mužov a žien, a to ako protiklad k ich nezmeniteľným reprodukčným funkciám. (…) Existuje priame spojenie medzi rodovou dekonštrukciou a ideológiou ,sexuálnej orientácieʻ. Globálna etika kladie všetky tieto ,voľbyʻ na tú istú úroveň. Konferencia v Káhire zaradila všetky tieto formy do konceptu rodiny“ . Inými slovami koncept „rodu“ je dokonalou ilustráciou relativizmu v našej súčasnej spoločnosti.

Trendy v rodinnom práve a ich vplyv na spoločnosť

Dnes žije 70% Európanov v riadnej rodinnej situácii, keď otec a matka žijú spolu so svojimi deťmi (Eurostat 2012). V roku 2006 boli predstavené takzvané princípy z Jakarty o aplikácii medzinárodnej ľudsko-právnej legislatívy vo vzťahu k sexuálnej orientácii a rodovej identite. Tieto poskytli základ pre „agendu práv LGBT“. Mnohé zmeny týkajúce sa manželstva a rodiny, ktoré sa udiali v poslednom desaťročí, sú ovplyvnené princípmi z Jakarty osobitne 24. princípom: právom na založenie rodiny. Tento princíp hovorí: „Každý má právo založiť si rodinu bez ohľadu na sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu. Rodiny existujú v rozličných formách. Boris Dittrich, bývalý člen holandského parlamentu - známy ako „otec manželstva gejov“ v Holandsku - po prijatí nového zákona o manželstve vo Francúzsku v roku 2013, ktorý otvoril pre dve osoby rovnakého pohlavia možnosť uzavrieť manželstvo a adoptovať si dieťa, poskytol svoje vyhlásenie. Vo Švédsku je v súčasnosti niekoľko politických strán, ktoré - buď ako celok alebo v rámci sekcie - podporujú myšlienku zavedenia legislatívy, ktorá by umožnila „početnejšie neutrálne manželstvá“, to znamená manželstvo troch alebo viacerých ľudí. Na základe vývoja v krajinách, ktoré zaviedli nové zákony o manželstve umožňujúce dvom osobám rovnakého pohlavia uzavrieť manželstvo, možno pozorovať, že ide len o prvú časť hlbokej spoločenskej zmeny. Väčšina krajín, ktoré zaviedli tento nový zákon už mala zákonné podmienky na registrované partnerstvá dvoch ľudí rovnakého pohlavia - prečo sa teda požadovalo manželstvo?

Adopcia a asistovaná reprodukcia: Etické a právne dilemy

Pokiaľ ide o deti, logicky nasledujúcim argumentom nediskriminácie je, že ak je dvom ľuďom rovnakého pohlavia povolená adopcia, neexistuje dôvod, aby dve ženy nemali prístup k oplodňovacím procedúram, a teda aj dvaja muži môžu byť prokreatívni ako „dvojica“. V prípade dvoch žien dokonca nie je nutné použiť lekársku asistenciu na prokreativitu a v niektorých prípadoch sa dve ženy dohodnú s dvoma mužmi, aby mali spolu deti. - V prípade náhradného materstva sa dieťa považuje za tovar a je predmetom obchodnej transakcie. Aj v prípadoch tzv. nekomerčného surogačného materstva je stále prítomný princíp transakcie: dieťa sa považuje za predmet. Počet dospelých, ktorí sú zapojení do počatia, môže byť až sedem v prípade darcov vajíčok a spermií (traja darcovia v prípade mitochondriálneho darcovstva, alebo tzv. - Ženy sú vykorisťované na surogačné materstvo, pričom vo všeobecnosti ide o chudobné ženy a s tým spojená kompenzácia pre ne predstavuje značný príjem. - Existuje požiadavka na oocyty (vajíčka), a teda existuje aj trh. Mladé ženy predávajú svoje vajíčka na klinikách, väčšinou bez toho, aby si uvedomovali dôsledky na ich vlastné zdravie a plodnosť.

Vplyv sexuálnej výchovy a rodovej pedagogiky na deti

Sexuálna výchova sa často používa na stieranie sexuálnych rozdielov. Vo Švédsku medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo (RFSU) publikovala v uplynulých rokoch nový materiál sexuálnej výchovy, kde sa mladí ľudia a deti učia, že „každá forma sexu je dobrá, pokiaľ s ňou súhlasíte,“ a tiež ako možno nahradiť v tradičných ľudových rozprávkach ženskú postavu mužskou, aby sa tak vymazávali „rodové stereotypy“. Niektoré škôlky používajú tzv. rodovú pedagogiku (genuspedagogik). Táto pedagogika má za cieľ dekonštruovať rodové stereotypy a súčasťou toho bolo zavedenie nového zámena stredného rodu - „hen“, čo nie je ani „on“, ani „ona“. Hoci existuje všeobecná zhoda v tom, že sexuálne násilie, pornografia a obchodovanie s ľuďmi na sexuálne účely je pre deti veľkým ohrozením, na politickej úrovni panuje veľká dvojtvárnosť. Medzinárodné organizácie ako je Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) podporujú skorú sexualizáciu detí. Ako ďalšie rozvinutie týchto trendov niektorí mladí politici argumentujú v prospech povolenia incestu medzi bratmi a sestrami vo veku nad 15 rokov a v prospech nekrofílie. Takéto návrhy nedávno prezentovali mladí liberáli v Štokholme vo Švédsku.

Prečítajte si tiež: Pestúnska starostlivosť a adopcia: Porovnanie

Politický aktivizmus a "LGBT práva"

Medzinárodná skupina LGBT v rámci Európskeho parlamentu je najväčšia z dvadsiatich ôsmich medzinárodných skupín. V súčasnosti má viac ako 150 členov, ktorí reprezentujú temer všetky politické zoskupenia. Podľa vlastnej internetovej stránky sa venuje monitorovaniu legislatívnej práce Európskeho parlamentu, pričom sleduje, či sú „LGBTI témy zahrnuté do rozličných správ, dodatkov a rezolúcií, na ktorých parlament pracuje“, pravidelne tiež „pripomína Európskej komisii problematiku tém LGBTI a ako k nim treba pristupovať“. Medzinárodná skupina napokon „sleduje relevantné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, ako aj relevantné správy vydávané Agentúrou pre základné práva… Aktívne sa podieľa aj na podpore ľudských práv LGBTI alebo pripomína členským štátom a kompetentným autoritám ich záväzky voči dodržiavaniu ľudských práv v zmysle Lisabonskej zmluvy, Charty základných práv, alebo Európskej dohody o ľudských právach (napr. vo veci litovského kontroverzného práva na ochranu maloletých). Jednou podpredsedníčkou medzinárodnej skupiny LGBT je Ulrike Lunaceková (Rakúsko), ktorá je od volieb v roku 2014 tiež podpredsedníčkou Európskeho parlamentu. Počas predošlého legislatívneho obdobia bola pani Lunaceková spravodajkyňou európskej parlamentnej rezolúcie o plánovanom postupe (roadmap) EÚ proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, tiež známej pod názvom Lunacekovej správa. Medzinárodná skupina LGBT je príkladom toho, ako politická aktivita ovplyvňuje tak zákony, ako aj kultúru. Často je ťažké rozlíšiť to, aká zavádzajúca je diskusia o „LGBT právach“. Spojenia ako „rovné práva“ znejú veľmi férovo a spravodlivo. Avšak práva, ktoré hlásajú obhajcovia LGBT práv predstavujú súbor nových práv založených na princípoch z Džakarty. Diskusia je teda vágna a zámerne jej chýba presnosť. To platí pre každú úroveň obhajoby týchto práv, vrátane vrcholnej politickej úrovne. Pri otvorení konferencie odstupujúca komisárka pre spravodlivosť Martina Reichertsová, ktorá mala svoj posledný verejný prejav vo funkcii komisárky, vyjadrila podporu „agende práv LGBT“. Odvolávajúc sa na horizontálne antidiskriminačné nariadenie, ktoré bolo práve blokované v Rade EÚ, pani Reichertsová navrhla zmeniť jej právny základ. „Pri súčasnom právnom základe, teda čl. 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, si návrh vyžaduje jednohlasné odsúhlasenie Radou EÚ. Teda stačí malý počet, či dokonca iba jeden členský štát, ktorý bude proti textu a všetci sú zbavení povinnosti angažovať sa v serióznej diskusii. Rada by som videla, ako vlády zaujmú určitý postoj. Zároveň nemôžete prinútiť členské štáty, aby s niečím súhlasili. To je fakt, s ktorým sa musíme naučiť žiť. V júni 2015 prvý podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans predniesol príhovor na „Oslave rovnosti“ organizovanej Medzinárodným lesbickým a gejským združením (ILGA Europe). Hovoril zo svojej pozície ako prvý podpredseda Európskej komisie, no kompetencie svojho mandátu prekročil najmä nasledujúcim vyhlásením: „Ja tiež verím, že komisia by mohla postúpiť ďalej a pokúsiť sa uložiť všetkým členským štátom v EÚ, aby bezvýhradne akceptovali manželstvá osôb rovnakého pohlavia rovnako ako ostatné manželstvá“. 23. júla 2015 predseda FAFCE Antoine Renard napísal list predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi, v ktorom vyjadril obavy FAFCE ohľadom vyhlásení p. Tommermansa.

Aktivity Európskej komisie a Rady Európy

Uvedené príklady naznačujú, ako sa Európske komisia posúva smerom k podpore „agendy práv LGBT“ a tlaku na členské štáty. Česká komisárka Věra Jourková adresovala výročnému stretnutiu ILGA Europe v októbri posolstvo, v ktorom vyhlásila, že direktíva o rovnom zaobchádzaní s tovarmi a službami je jednou z jej priorít. Toto nariadenie v súčasnosti blokuje Nemecko a niektoré ďalšie členské štáty v Rade Európy. 7. decembra 2015 komisárka Jourová predložila Zoznam aktivít komisie na zlepšenie LGBTI rovnosti v rámci Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO). Tento zoznam sa má implementovať v období rokov 2016 - 2019. Medzi vymenovanými aktivitami možno nájsť spomenuté nariadenie o rovnom zaobchádzaní (Equal Treatment Directive). Na 7. marca 2016 bola zvolaná Rada EPSCO. Medzi témami, o ktorých rokovala, bol aj spomenutý zoznam aktivít. Holandské predsedníctvo EÚ predstavilo v odpovedi na tento zoznam preložený radou návrh záveru. S pomocou bilaterálnej podpory siedmich členských štátov (Belgicko, Dánsko, Fínsko, Holandsko, Švédsko, Švajčiarsko a Veľká Británia) bol v Rade Európy založený útvar pre sexuálnu orientáciu a rodovú identitu (útvar SOGI). V jeho popise sa hovorí, že „štandardy a mechanizmy Rady Európy majú za cieľ podporiť a zaistiť rešpektovanie ľudských práv pre každého človeka. Základom pre vznik útvaru SOGI bolo odporúčanie Výboru ministrov členských štátov EÚ ohľadom opatrení na prekonanie diskriminácie na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity prijaté výborom 31. marca 2010 . V decembri 2015 útvar SOGI zorganizoval seminár na tému „Národné akčné plány ako efektívne nástroje na podporu ochrany ľudských práv LGBT osôb“. Seminár sa konal 3. Počas 60. zasadania Komisie OSN pre postavenie žien v marci 2016 usporiadala Rada Európy spolu s Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva a Republikou Malta sprievodné podujatie na tému Viacnásobná diskriminácia - jednotná odpoveď v boji proti stereotypom a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity.

Túžby mladej generácie a sociálne učenie Cirkvi

Nato, aby sme mali budúcnosť, potrebujeme spoločný cieľ. Sny a túžby mladých sú zamerané na inú scénu - tú osobnú. Na malý, úzky kolektív: rodinu. A keď príde reč na rodinu, mladí ľudia vôbec nie sú krátkozrakí. Sny mladých ľudí o budúcnosti sa sústreďujú na úspechy malého života: dostať dobrú prácu a môcť si dovoliť dobré bývanie. No zdá sa, že ani to nestačí. Domov musí byť naplnený tiež niečím zmysluplným; niečím, čo je možno ťažšie dosiahnuť: totiž rodinou. Mnohí dnešní mladí zažili rozvod svojich rodičov, keď boli deťmi, alebo aspoň mali priateľov, ktorí vyrastali v rozvedenej rodine. „Byť rodičom“ a „udržať rodinu pokope veľa rokov“ je u mladých na prvom mieste v zozname úctyhodných vecí. Toto je cennejšie než mať úspešnú kariéru v biznise alebo stať sa úspešným atlétom či umelcom. Rodiny si zasluhujú úctu, tak hovorí mládež sveta. Je jasné, že súčasný politický vývoj nie je v súlade s túžbami mladých ľudí. Sociálne učenie Katolíckej cirkvi je v dnešnej situácii skutočne prorocké. Povzbudzuje každú rodinu, aby sa nechala počuť. „Sociálna úloha rodín sa má prejavovať aj vo forme politickej činnosti. Rodiny sa majú ako prvé zasadzovať o to, aby štátne zákony a inštitúcie nielen neurážali, ale pozitívne podporovali a chránili práva a povinnosti rodiny. V tomto zmysle si rodiny majú čoraz viac uvedomovať, že ,hrajú hlavnú úlohuʻ v ,rodinnej politikeʻ a majú brať na seba zodpovednosť za pretvorenie spoločnosti. Inak sa stanú prvými obeťami toho zla, na ktoré sa s ľahostajnosťou dívali. Katolícke učenie ďalej zdôrazňuje veľmi dôležitý fakt, že rodina je predovšetkým subjektom práv a nie objektom, ktorý treba riadiť. To sa odráža tak v spomínaných medzinárodných, ako aj európskych textoch. S týmto cieľom poskytol Ján Pavol II. Chartu práv rodiny ako doplnok ku Familiaris consortio. Sociálne učenie Cirkvi vyzýva k tomu, aby sme vydávali svedectvo o rodine založenej na manželstve, ako o ceste k integrálnemu rozvoju spoločnosti a dosiahnutiu pokoja: „Každý muž a každá žena len čo dosiahne vek vhodný na vstup do manželstva a má schopnosti potrebné na jeho uzavretie, má bez akejkoľvek diskriminácie právo oženiť sa alebo vydať sa a založiť si rodinu. Toto právo nemožno natrvalo alebo dočasne obmedziť zákonom, iba ak by obmedzenia vyplývali z objektívnych a závažných požiadaviek samej inštitúcie manželstva a jeho verejného a spoločenského významu; vždy však musia brať do úvahy dôstojnosť a základné práva človeka. Tí, čo sa mienia zobrať a založiť rodinu, majú p…

Systém juvenílnej justície: Ochrana detí alebo kontrola rodiny?

Dobrý deň, Irina, opäť sa s vami stretávame vo veci systému juvenílnej justícii, ktorú zavádzajú aj u nás, a ktorá je už úspešne zavedená v Európe. Odkiaľ začneme? Môžeme od nás, aby sme porozumeli, prečo vôbec rozoberáme túto tému, a čo sa na nás chystá. V úvodzovkách „ochrany detí“, áno. A v tejto súvislosti chceme pochopiť, čo také to vlastne bude? Áno, pôvodne to tak je. Akoby systém na kontrolu detí sa obrátil v Európe na istý druh detskej polície, či čo. Inými slovami, tento systém sa rozšíril. Kedy? Neviem. Myslím si, že teraz ľudia môžu začať písať dizertačky na tému dejiny juvenílnej justícii. Ona sa rozšírila na kontrolu nad všetkými rodinami a neplnoletými deťmi: „Čo ak zajtra nejaké dieťa ukradne buchtu v potravinách? Spočiatku sa začala ako prevencia. Potom slovo „prevencia“ ubrali, ostala iba tato kontrola, a kontrolu nazvali „ochranou“. Postupne sa tento systém „ochrany“ zmenil na ochranu, fakticky, pred rodinou, pred tradíciami, pred hodnotami. Keď rodičia, to znamená, rod, z ktorého dieťa prichádza do štátnej sféry, sa označujú ako nepriateľ dieťaťa číslo jeden. Opäť prepojenie, veľmi dôležité je prepojenie s tým, ako sa prv rozumela juvenílna justícia. Aké prepojenie? Také, keď sa predpokladá, že títo rodičia a rodiny sú vinné pretože, môžu deťom odovzdať nejakú negatívnu skúsenosť. To znamená, nenaučiť… Úplný nezmysel, pretože my s vami prekrásne rozumieme, že spoločnosť, občina, nemôže existovať, ak nepriznáme rodinu vo všeobecnosti pozitívnou. Tým sa má na mysli, že štátotvorné prvky, ako v prípade rodiny, oni nie sú nepriatelia štátu, tak povediac. Mnoho ľudí sa pýta, prečo celý čas dávame za príklad Nórsko a Škandináviu. Tak vnímam, že tento experiment sa uskutočnil najskôr tam, a potom sa ten experiment spúšťa všade. A nedávno nám ukázali, čo také je juvenílna justícia z druhej strany, z uhľa pohľadu finančných príjmov a finančných ziskov.

#

Prečítajte si tiež: Príspevok pri narodení

Prečítajte si tiež: Podmienky adopcie na Slovensku

tags: #adopcia #dospelého #človeka #medzinárodné #právo