Adopcia nenarodených detí: Pro-life skúsenosti a pohľady

Úvod

Adopcia nenarodených detí a otázka pro-life postojov sú komplexné a citlivé témy, ktoré vyvolávajú silné emócie a rôzne názory v spoločnosti. Tento článok sa snaží preskúmať túto problematiku z rôznych uhlov pohľadu, pričom zohľadňuje skúsenosti žien, postoje pro-life hnutí, ako aj právne a etické aspekty.

Adopcia ako alternatíva k interrupcii

Adopcia predstavuje pre niektoré ženy alternatívu k interrupcii, najmä ak sa ocitnú v ťažkej životnej situácii a necítia sa byť schopné vychovávať dieťa. Na svete existujú ľudia, ktorí veľmi túžia po deťoch, ale nemôžu ich mať, alebo aj takí, ktorí ich k životu nepotrebujú. Niektorí však vlastné dieťa nemôžu mať (alebo ani nechcú) a uvažujú nad adopciou. Pre niekoho je adopcia dieťaťa jedinou možnosťou, ako byť rodičom, pre iného zas dáva väčší zmysel než mať biologické dieťa. Adopčný proces na Slovensku je však zdĺhavý a vyžaduje splnenie určitých podmienok.

Proces adopcie na Slovensku

Prvým krokom na ceste k osvojeniu alebo pestúnskej starostlivosti je registrovať sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska. Predtým je možné sa telefonicky alebo na osobnom stretnutí informovať, poradiť o postupe napríklad na infolinke Návratu, prípadne po dohode aj na osobnom informatívnom stretnutí. Je potrebné absolvovať prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť v niektorom z akreditovaných subjektov, ako je Návrat a Úsmev ako dar, alebo na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Príprava má zo zákona trvanie minimálne 26 hodín. Zahŕňa informácie o formách náhradnej rodinnej starostlivosti, o vývine dieťaťa a špecifikách náhradného rodičovstva, výchovných postupoch, právach dieťaťa a povinnostiach i právach náhradných rodičov. Po jej absolvovaní je záujemca o náhradnú rodinnú starostlivosť zaradený do zoznamu žiadateľov, ktorý spravuje úrad práce v príslušnom kraji. V tomto zozname čaká na „svoje“ dieťa. Bude oslovený pracovníčkami určeného úradu podľa poradia a kritérií, teda očakávaní, ktoré si stanovil v príprave.

Čakacie lehoty pri osvojení - adopcii sa odvíjajú od toho, o aké dieťa majú budúci náhradní rodičia záujem. Taktiež aj od množstva záujemcov v jednotlivých krajoch a aj počtu detí, ktoré čakajú na osvojenie, majú takzvanú právnu voľnosť. Deti, ktoré čakajú v detských domovoch - po novom centrách pre deti a rodinu (CDR) -, sú mnohokrát voľné pre pestúnsku starostlivosť. Čaká ich tam ozaj mnoho, približne 4500. Veľakrát ide o súrodencov, dvoch či troch, ktorí pre svoje súrodenecké vzťahy potrebujú ísť do rodiny spoločne. Tieto deti sú v rôznom veku, menšie i veľké deti, ktoré sú pracovníkmi domovov pripravované, že by mohli ísť do náhradnej rodiny. Niekedy na tú „svoju“ rodinu čakajú v profesionálnej rodine, hlavne ak majú menej ako šesť rokov. Problém je v tom, že väčšina ľudí, ktorí si prajú vziať dieťa z „domova“, má záujem o maličké bábätko, podobné tomu, aké by sa im narodilo. Takýchto detí je veľmi málo v pomere k počtom žiadateľov - budúcich náhradných rodičov. Preto sa na ne aj dlhšie čaká.

Stáva sa, že si jednotlivci alebo manželia osvojenie rozmyslia, napríklad z dôvodov, aké uvádzate. Často sa však stretávame so situáciou, že sa manželský pár alebo samožiadateľ/ka stane po čase pestúnskym rodičom dieťaťa. Deje sa to vtedy, keď sú budúci náhradní rodičia v procese prípravy alebo aj po nej poučení o možnostiach a potrebách detí, ktoré čakajú na rodinu, a rozhodnú sa, že je pre nich pestúnstvo príležitosťou, ako sa starať o dieťa a realizovať sa v rodičovstve. Pestún sa stará o dieťa rovnako ako adoptívny rodič. Teda celodenne, podľa veku a vývinových potrieb dieťaťa, ako aj podľa svojich najlepších možností.

Prečítajte si tiež: Pestúnska starostlivosť a adopcia: Porovnanie

Pre celý proces, cestu osvojenia - adopcie, platí, že je treba byť pripravený na vykročenie zo svojej komfortnej zóny. Človek, ktorý nikdy nebol rodičom, sa potrebuje postupne pripraviť na to, že sa mu zmení životný rytmus, priority, bude napĺňať potreby dieťaťa, dlhodobo a celodenne. Potreby detí, zvlášť ak sú to deti, ktoré zažili vážnu stratu a opustenie rodičmi a mnohokrát aj ďalšie náročné udalosti vo svojom útlom veku, sú mnohoraké a môžu byť deťmi intenzívne prejavované. Preto je dobré a dôležité byť osobnostne dobre vybavený na zvládanie záťaže a náročnosti, ktorú nová situácia s prijatým dieťaťom často prináša. Súčasťou prípravy je preto aj práca na sebe a vlastnom sebapoznaní, sebareflexia, získavanie vedomostí a skúseností pre nové rodičovské kompetencie. Je nutné počítať aj s otvorením sa - seba, svojej rodiny a domácnosti pre rozhovory i nevyhnutné návštevy. Takisto je potrebné vyhradiť si dostatočný čas na stretnutia v príprave.

Osvojenie ako forma starostlivosti je v okolitých krajinách menej časté, keďže vzdať sa dieťaťa nie je bežná vec. Mnoho detí v centrách pre deti a rodinu alebo detských domovoch, či už u nás, alebo v zahraničí, má nejakých rodinných príslušníkov, ktorí sa ale z rôznych dôvodov nemôžu, nevedia alebo nechcú o ne postarať. Preto je pre ne veľmi často jedinou cestou pestúnska starostlivosť, pri ktorej sa plnohodnotne o dieťa starajú pestúni. Biologická rodina však s dieťaťom nestratí navždy kontakt. Ak ide o adopciu, proces je u nás porovnateľný ako v zahraničí. Úskalie vidíme v dlhšom trvaní procesov a lehôt na súdoch, keď je dieťa už napríklad v rodine, ale proces od prijatia do starostlivosti až po osvojenie trvá niekedy neprimerane dlho.

Zákon hovorí, že žiadateľmi o osvojenie/adopciu môžu byť manželia alebo vo výnimočných prípadoch, ak je to v záujme dieťaťa, aj jednotlivec. Podľa našich skúseností je na 5-6 manželských párov asi jedna až dve samožiadateľky. Výnimočne prichádza ako záujemca samožiadateľ. Adopcie pármi rovnakého pohlavia u nás právne nie sú umožnené. Avšak, to sa rovnako týka aj párov rôzneho pohlavia, ktoré nie sú zosobášené.

Skúsenosti žien, ktoré zvažovali interrupciu

Rozhodnutie o interrupcii je veľmi ťažké a ovplyvnené rôznymi faktormi, ako sú finančná situácia, podpora partnera a rodiny, zdravotné komplikácie alebo osobné presvedčenie. Mnohé ženy, ktoré zvažujú interrupciu, prežívajú silné emocionálne vypätie a pocity viny.

Jedna žena sa podelila o svoju skúsenosť: "U nas v rodine nik dobre neprijal moje tehotenstvo. Stale som mala vycitane ako som sprosta, krava a podobne prirovnania (od mojej mami!!!)a od okolitej rodiny. Moja starka (ma 74 rokov) sa doslova chytila za hlavu a bozekala. Viete aka bola prva reackcia mojej mami nato ze som v 9tt? Neviete? No predsa….chod na potrat!! Ja som nesla. Celych 9 mes. tehotenstva som mala vycitane spomynane veci od mami, starkej a spol. DOKONCA aj moj chvalabohu uz byvali ma v nicom nepodrzal a tvrdil ze ten panghart nieje jeho a aka som p… Teraz je mala na svete 10 mes. a som stastna ze ju mam. Vychovavam ju sice sama bez chlapa co mi je luto, ale milujem ju nadovsetko. Je ale zaujimave ze moja mama ju bozkava a vravi ako ju lubi a pritom mi vykrikuje taketo veci. Ani teraz nieje rada ze ju mam. Ani sa tym netaji! Je to hrozny zivot. Dost ha hambim za vsetky slova co hovori rodina. Ale co narobim. Nabrala som si pozicky (dost vysoke sumy) lebo som bola hlupa a naivna ze mi ich bude pomahat byvali splacat kym sme boli spolu.Zobral mi vsetky peniaze a ja nemam nic. Sudom nic nevyriesim. Nemam ich s coho platit. Ked nad tym spatne rozmyslam tak niekedy aj lutujem ze som na tu interupciu nesla. Ale keby som nemala malu…….zivot by bol smutny!"

Prečítajte si tiež: Príspevok pri narodení

Ďalšia žena uviedla: "Ahojte, ja by som urcite na potrat nesla aj keby som mala mat 7 deti,ved je to zlate take kuratka…. ale URCITE BY SOM ISLA NA POTRAT keby mi povedali ,ze moje dieta bude chore, alebo postihnute, to by som nezniesla a ani nezvladala, vychovat postihnute dieta a bolo by mi ho luto, a aj luto to ,ze som ho priviedla na svet chore a nedokaze zit plnohodnotny zivot ako ostatny."

Tieto príbehy ukazujú, že rozhodnutie o interrupcii je hlboko osobné a ovplyvnené individuálnymi okolnosťami a hodnotami.

Pomoc pre nečakane tehotné ženy

Pre ženy, ktoré sa ocitnú v nečakanej situácii tehotenstva, existuje na Slovensku niekoľko organizácií a liniek pomoci, ktoré poskytujú poradenstvo, podporu a pomoc. Jednou z nich je aj linka pomoci Nesúdime. Pomáhame, ktorá ponúka pomoc pre matky nútené k potratu životnými okolnosťami či najbližším okolím. V projekte 9 mesiacov za život sa opakovane stretávame s mamičkami, ktoré umelý potrat zvažujú. Veľakrát je dôvodom chýbajúce zázemie - a to nielen finačné. Často chýba zásadná podpora otca dieťaťa, rodiny či priateľov. Ako dobrovoľníci a laici teda pomáhame v rámci svojich možností aj finančne či sociálne.

Pro-life hnutia a ich aktivity

Pro-life hnutia sú organizácie a skupiny, ktoré sa zasadzujú za ochranu života od počatia a proti interrupciám. Ich aktivity zahŕňajú osvetové kampane, modlitby, pochody za život a poskytovanie pomoci tehotným ženám v núdzi.

Sviečka za nenarodené deti

Jednou z aktivít pro-life hnutí na Slovensku je aj celoslovenská osvetová a vzdelávacia kampaň Sviečka za nenarodené deti. Táto iniciatíva, ktorá si kladie za cieľ spomenúť si na deti, ktoré nemali možnosť sa narodiť, a na všetkých ľudí zranených potratom, prebieha vo farnostiach, kostoloch, školách, spoločenstvách a rodinách po celom Slovensku. Cieľom kampane je spomenúť si na nenarodené deti, ktoré zomreli pri spontánnom alebo umelom potrate a tiež na všetkých ľudí zranených potratom. Zapálením sviečky šírime svetlo a nádej, že aj ich životy sú pre nás dôležité.

Prečítajte si tiež: Podmienky adopcie na Slovensku

„Spomienkou na nenarodené deti a zapálením sviečky môžeme preukázať úctu životu, ktorý sa nemohol narodiť, no krátky čas žil a zanechal stopu. Zároveň tieto tiché spomienky v nežnom plameni ponúkajú útechu ženám, mužom, rodinám, ktorí čelili náročnej a bolestivej skúsenosti so stratou bábätka. Ženy často počúvajú, že sa nepatrí o tejto strate hovoriť. My si však naopak myslíme, že je nesmierne dôležité o tom hovoriť. Ak to, samozrejme, žena sama tak chce. Ich svedectvá sú dôležité aj preto, aby sme ako spoločnosť pochopili, že táto bolesť tu je a že nie je málo žien, ktoré ju prežívajú.

Témou kampane je Tichá spomienka tíši bolesť duše, cez ktorú chce združenie upriamiť pozornosť na dôležitosť trúchlenia, pretože zdravý prístup k smúteniu pokladajú za kľúčový aspekt uzdravenia. Kampaň prebieha počas októbra a vrcholí 2. novembra, v deň Spomienky na všetkých verných zosnulých. V tento deň odporúčame umiestniť v oknách domovov horiacu sviečku, ktorá bude symbolom pripomínajúcim životy tých, ktorým nebolo umožnené žiť.

Pochod za život

Ďalšou aktivitou pro-life hnutí je Pochod za život, ktorý sa koná s cieľom verejne vyjadriť podporu ochrane života od počatia až po prirodzenú smrť. Pochod Bratislava za život ľuďom pripomína, že život je vzácny dar, ktorý musíme spoločne chrániť.

Duchovná adopcia

Duchovná adopcia počatého dieťaťa je dielom Márie - Matky detí nenarodených. Je to modlitba za dieťa ohrozené zabitím v lone matky, o ktorom vie iba Boh. Po duchovnej adopcii je vhodné prijať súkromný sľub.

Etické a právne aspekty interrupcie

Otázka interrupcie je spojená s mnohými etickými a právnymi dilemami. Pro-life hnutia argumentujú, že život začína počatím a interrupcia je teda zabitím ľudskej bytosti. Na druhej strane, pro-choice hnutia zdôrazňujú právo ženy na rozhodovanie o svojom tele a reprodukčnom zdraví.

Schopnosť nenarodeného dieťaťa cítiť bolesť

Jedným z argumentov pro-life hnutí je aj schopnosť nenarodeného dieťaťa cítiť bolesť. V tejto súvislosti sa vedú diskusie o tom, kedy sa vyvíja nervový systém a mozog plodu natoľko, že je schopný vnímať bolesť. Niektoré štúdie naznačujú, že nenarodené deti môžu pociťovať bolesť už po 13. týždni tehotenstva.

Názory na interrupciu

Názory na interrupciu sú v spoločnosti rôznorodé a často polarizované. Niektorí ľudia sú presvedčení, že interrupcia by mala byť zakázaná alebo obmedzená, zatiaľ čo iní sú za zachovanie práva ženy na slobodné rozhodnutie.

Osobná skúsenosť a názor

Jedna z diskutujúcich sa podelila o svoj názor: "Ja osobne by som na iterrupciu nešla, aj ak by som otehotnela neplánovane pri použití antikoncepcie. Kedže už mám deti, žijeme s manželom v stabilnom vzťahu, tak by to nebol neriešitelný problem. Trošku by sme sa museli uskromniť, prehádzalo by nám to plány na budúce roky… A možno aj ak by lekári zistili, že dieťa bude vážne postihnuté … ale to neviem isto. Záležalo by od druhu a stupňa postihnutia a dala by som si urobiť niekoľko nezávislých vyšetrení, museli by to potvrdiť viacerí nezávislí lekári. Všetko je len v hypotetickej rovine a neviem, ako by to potom reálne dopadlo, záležalo by aj od postoja manžela … a myslím, že by som to aj tak vnútorne nedokázala. No neodvážila by som sa súdiť ženu, ktorá by išla … kým sme neni v jej koži, ako možeme vedieť, čo prežíva a v akej situácii je. Moralizovať môžeme, ale vždy hovorím NIKDY NEHOVOR NIKDY."

Iná diskutujúca uviedla: "Žiadnu ženu neodsudzujem ktorá sa rozhodla pre interupciu!!!! Je to každého osobná vec a nikto nemá právo niekoho kritizovať alebo mu určovať čo má a čo nemá urobiť, každý má svoje svedomie a svoj rozmum a takisto svoje právo sa rozhodnúť. Ja sama by som nedokázala ísť na interupciu, ale na druhej strane si neviem za žiadných okolností predstaviť napr. situáciu keby by som bola znásilneená a čakala dieťa. V tomto prípade by som to viacmenej riešila interupciou ináč by som to nedokázala prekonať, aspoň z časti. Takisto si uvedomujem že by som sa s tým ťažko vyrovnávala do konca života. Ale všetko je len v rovine uvažovania, ťažko je predpokladať ako sa človek zachová už v danej situácií, všetko je o okolnostiach. Netreba nikoho súdiť ani odsudzovať - nemáme na to právo."

Tieto vyjadrenia poukazujú na komplexnosť problematiky a potrebu rešpektovať individuálne rozhodnutia žien.

Podpora pre rodiny a prevencia interrupcií

Podľa skúseností psychológov a sociálnych pracovníkov je dôležité podporovať budúcich a čerstvých rodičov a rodiny, aby zvládli starostlivosť o deti a nemuseli sa rozhodovať, či sa vzdajú svojich detí, narodených či nenarodených. Dobrou cestou by bolo, ak by jednotlivci i organizácie omnoho viac podporovali budúcich rodičov a čerstvých rodičov a rodiny, aby zvládli starostlivosť o deti a nemuseli sa rozhodovať, či sa vzdajú svojich detí, narodených či nenarodených. Pomôžme slobodným mamám starať sa o deti. Opýtajme sa rodičov, ktorí majú viac detí, čo by potrebovali. Ponúknime sa rodine so zdravotne znevýhodneným dieťaťom, že raz za čas postrážime dieťa.

tags: #adopcia #nenarodených #detí #pro #life #skúsenosti