Podmienky adopcie slovenských detí: komplexný sprievodca

Právny inštitút osvojenia, často laicky zamieňaný s poručníctvom a opatrovníctvom, predstavuje trvalú starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá fakticky nahrádza rodičovstvo. Na rozdiel od poručníctva a opatrovníctva, ktoré sú aplikované ad hoc a nemajú trvalý charakter, osvojenie vytvára trvalé puto medzi osvojiteľom a osvojencom. Hmotnoprávna úprava osvojenia je zakotvená predovšetkým v zákone č. 36/2005 Z. z.

Vznik vzťahu rodič - dieťa osvojením

Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Vzťah osvojiteľa a osvojenca je teda rovnaký, ako vzťah rodiča a dieťaťa. Osvojením tiež vzniknú rovnaké príbuzenské vzťahy medzi príbuznými osvojiteľa a osvojencom.

Zákon o rodine (ZR) a ďalšie súvisiace právne predpisy zakladajú rodičom zodpovednosť za starostlivosť o deti, priznávajú im určité práva a ukladajú im tiež povinnosti. Právny inštitút osvojenia je konštruovaný tak, aby aj osvojitelia niesli rovnakú zodpovednosť a mali rovnaké práva a povinnosti ako rodičia dieťaťa. Osvojitelia tak nadobúdajú rodičovské práva a povinnosti voči osvojovanému dieťaťu (napr. vyživovaciu povinnosť, povinnosť vychovávať a zastupovať maloleté dieťa, spravovať jeho majetok a pod.).

Slovenské právo chápe osvojenie ako výlučné, čo znamená, že dieťa sa stáva právoplatným členom rodiny osvojiteľa, resp. osvojiteľov. Z tohto dôvodu nie je možné robiť akékoľvek rozdiely (napr. pri dedení) medzi vlastnými deťmi osvojiteľa resp.

Subjekty a podmienky osvojenia

Orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o osvojení, je súd. Podľa uvedeného ustanovenia rozhoduje príslušný súd o osvojení na návrh navrhovateľa, ktorým je osvojiteľ. Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá:

Prečítajte si tiež: Pestúnska starostlivosť a adopcia: Porovnanie

1. Má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
2. Má osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne.
3. Je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu.
4. Spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa.

Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 1/ osvojiteľom môže byť iba fyzická osoba (viď. § 7 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. 2/ osvojiteľ musí mať spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu (viď. 3/ osvojiteľ musí spĺňať osobné predpoklady, ktoré sú v ZR uvedené demonštratívnym (príkladným) výpočtom, čo znamená, že v zákone ustanovené osobné predpoklady môžu byť rozšírené o tie, ktoré nie sú expressis verbis uvedené v ZR (v praxi sú to napr. bytové, majetkové a iné predpoklady). 4/ osvojiteľ musí byť zapísaný do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnoprávnej ochrane detí“), predovšetkým však ustanovenia § 33 a nasl. tohto zákona. Druhá veta citovaného ustanovenia je formulovaná značne nevhodne a preto by sa mala vykladať skôr reštriktívne. V praxi by sa mala aplikovať iba na podmienku zápisu do zoznamu žiadateľov o osvojenie a to v prípade, že je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa.

V prípade osvojenia dieťaťa ide de facto o fikciu rodičovstva. Keďže sa osvojením majú „suplovať“ rodičovské vzťahy, zákonná požiadavka primeranosti vekového rozdielu je legitímna. V praxi tak nemôže nastať situácia, že si 18 roční manželia osvoja 16 ročné dieťa. Medzi osvojiteľom a osvojencom teda musí byť náležitý vekový rozdiel.

Účelom právneho inštitútu osvojenia je najlepší záujem dieťaťa, pričom podľa slovenského právneho poriadku je možné osvojiť iba maloleté dieťa (v zmysle § 7 a nasl. OZ sa plnoletosť nadobúda dovŕšením 18 rokov veku alebo uzavretím manželstva, ak je osoba staršia ako 16 rokov veku a súd jej povolil uzavrieť manželstvo). ZR nedefinuje, čo sa rozumie pod pojmom záujem dieťaťa a preto je výklad uvedeného pojmu ponechaný súdom. Môže sa zaň považovať zlepšenie sociálnych, právnych a osobných pomerov maloletého dieťaťa.

Kto môže osvojiť maloleté dieťa?

1. Manželia.
2. Jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve.
3. Pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa.
4. Osamelá osoba - v prípade osvojenia maloletého dieťaťa osamelou osobou ide skôr o výnimku, ktorá je odôvodnená záujmom dieťaťa, nakoľko v danom prípade vzniká neúplna rodina.

V zmysle ZR je manželstvo zväzok muža a ženy. Ako spoločné dieťa si tak môžu osvojiť maloleté dieťa iba manželia. Žiadne iný pár, bez ohľadu na pohlavie, si nemôže osvojiť maloleté dieťa ako spoločné dieťa.

Uvedené ustanovenie spresňuje podmienky osvojenia maloletého dieťaťa jedeným z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov maloletého dieťaťa v manželstve, nakoľko ustanovuje, že na to, aby si takáto osoba mohla osvojiť maloleté dieťa svojho manžela potrebuje jeho súhlas.

Prečítajte si tiež: Príspevok pri narodení

Súhlas s osvojením

Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak.

V prípade, že ZR neustanoví inak, je ďalšou podmienkou na osvojenie maloletého dieťaťa súhlas oboch rodičov, t.j. osôb, ktoré sú v rodnom liste maloletého dieťaťa zapísané ako matka a otec. Nie je relevantné, či sú rodičia maloletého dieťaťa manželia alebo nie. Nakoľko súhlas s osvojením podľa tohto ustanovenia nie je viazaný na výkon rodičovských práv a povinností, rovnako (teda ak ZR neustanovuje inak) sa súhlas na osvojenie sa vyžaduje, aj v prípade, že je rodičom maloletého dieťaťa maloletá osoba. Prípady, kedy nie je potrebný súhlas rodičov alebo aspoň jedného z nich na osvojenie maloletého dieťaťa sú taxatívne upravené v ods. 2 a 3 tohto ustanovenia a v ustanovení § 102 ZR. Bližšiu pozornosť im venujeme v nasledujúcom výklade. Pokiaľ ide o formu súhlasu, musí byť udelený pred súdom a výslovne, bez podmienky a bez omylu a musí byť urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne.

Formy súhlasu

1. Súhlas môže byť udelený konkrétnym osvojiteľom.
2. Súhlas môže byť udelený všeobecne bez určenia konkrétnych osvojiteľov.

ZR tiež umožňuje odvolanie súhlasu s osvojením, čo je však limitované, a to rozhodnutím súdu o umiestnení maloletého dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov, resp.

Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča.

Požiadavka súhlasu maloletého dieťaťa s osvojením, pokiaľ je spôsobilé posúdiť dôsledky svojho osvojenia, je v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktoré pre SR vyplývajú z Dohovoru o právach dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Podmienky adopcie na Slovensku

Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou osvojenia maloletého dieťaťa je súhlas príslušného štátneho orgánu s osvojením. Táto podmienka sa však týka iba tzv. medzištátneho osvojenia, konkrétne osvojenia štátneho občana SR do cudziny. Príslušným štátnym orgánom na udelenie súhlasu s takýmto osvojením je Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Ochrana dieťaťa pri medzištátnych osvojeniach je garantovaná záväzkami, vyplývajúcimi z Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach.

Nezáujem rodičov o dieťa ako dôvod na osvojenie bez súhlasu

1. Kvalifikovaný nezáujem o dieťa - nastane vtedy, ak rodičia neprejavovali skutočný záujem (nie iba formálny, napr. väzba).
2. Absolútny nezáujem o dieťa - prípad, kedy napriek tomu, že neexistuje závažná prekážka, ktorá by bránila prejaveniu záujmu, rodičia neprejavia žiadny záujem o svoje dieťa v lehote najmenej dvoch mesiacov po narodení, ktorá musí rovnako ako v bode 1/ uplynúť naraz a bez prerušenia.

Osobný súhlas rodiča podľa odseku 1 písm. c) musí mať písomnú formu a musí byť uskutočnený pred súdom alebo pred orgánom sociálnoprávnej ochrany, alebo pred povereným zamestnancom orgánu sociálnoprávnej ochrany v zdravotníckom zariadení, kde sa dieťa narodilo.

Blanketový súhlas s osvojením maloletého dieťaťa sú rodič, resp. Odvolanie udeleného súhlasu s osvojením maloletého dieťaťa je tak zákonom limitované. Uvedený súhlas síce možno odvolať, avšak len pokiaľ maloleté dieťa ešte nie je na základe rozhodnutia súdu umiestnené do starostlivosti budúcich osvojiteľov - do tzv.

V prípadoch, kedy na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa a ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa (podľa ods. 1 ustanovenia § 102), chráni záujmy maloletého osvojovaného dieťaťa ad hoc opatrovník ustanovený príslušným súdom. Opatrovník je ustanovený buď ako opatrovník, ktorý má vysloviť súhlas s osvojením, alebo je opatrovník ustanovený pre celé konanie o osvojiteľnosti, resp. konanie o osvojenie. Funkcia tohto opatrovníka zanikne ex lege, a to vykonaním právneho úkonu, na účely ktorého bol tento opatrovník ustanovený.

Po tom, čo si orgán sociálnoprávnej ochrany urobí záver o tom, že sú splnené podmienky osvojiteľnosti je povinný podať na súd návrh na začatie konania o osvojiteľnosti. Ustanovenie § 103 ZR upravuje už spomínanú predosvojiteľskú (predadopčnú) starostlivosť, t.j.

Predosvojiteľská starostlivosť

Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Ďalšou z hmotnoprávnych podmienok osvojenia maloletého dieťaťa je požiadavka v zmysle ktorej budúci osvojiteľ, či už sú to manželia, manžel rodiča dieťaťa, pozostalý manžel alebo osamelá osoba, musí mať osvojované dieťa v starostlivosti najmenej deväť mesiacov pred rozhodnutím súdu o osvojení. Počas uvedenej lehoty by sa malo dieťa v novom prostredí adaptovať a vytvoriť si sociálne a citové väzby. Osvojiteľ v rámci tejto lehoty preverí, či je schopný náležite sa starať o osvojované maloleté dieťa a poskytnúť mu tak všetku potrebnú starostlivosť na jeho zdravý vývoj.

Ak sa pestún rozhodne osvojiť maloleté dieťa, ktoré mu bolo zverené do pestúnskej starostlivosti, nevyžaduje sa, aby pred rozhodnutím súdu o osvojení bolo maloleté dieťa v starostlivosti pestúna podľa odseku 1, ak pestúnska starostlivosť trvala aspoň po túto dobu. Ide o výnimku z povinnosti splniť hmotnoprávnu podmienku minimálne deväť mesačnej predosvojiteľskej starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení. Keďže zmyslom predosvojiteľskej starostlivosti je najmä preverenie schopnosti budúceho osvojiteľa náležite sa starať o osvojované maloleté dieťa, ako aj preverenie jeho materiálneho zabezpečenia, ktoré sú nevyhnutné pre splnenie základnej podmienky osvojenia, podľa ktorej osvojenie má byť predovšetkým v záujme dieťaťa, podmienka podľa ods. Avšak podmienka podľa ods. 1 ustanovenia § 103 ZR, t.j. starostlivosť o osvojované dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov pred rozhodnutím súdu o osvojení u týchto osôb nemusí byť splnená iba v prípade, že príslušná starostlivosť o osvojované dieťa trvala najmenej počas uvedenej doby.

Na rozsah práv a povinností budúceho osvojiteľa, ktoré má v rámci predosvojiteľskej starostlivosti treba aplikovať ustanovenia § 45 a nasl. ZR a ustanovenia § 48 a nasl. ZR, ale iba v častiach, ktoré sa týkajú práv a povinností budúceho osvojiteľa a nie tých častiach, ktoré sa týkajú napr. Napr. podľa § 45 ods. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.

Povinnosti súdu

Ustanovenie § 104 ZR upravuje povinnosti súdu v rámci posudzovania účelu osvojenia, t. j. Súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. Súd je v rámci konania o osvojenie povinný skúmať zdravotný stav osvojiteľa a osvojenca s cieľom posúdiť, či je ich zdravotný stav v súlade s účelom osvojenia. Z dikcie prvej vety uvedeného ustanovenia vyplýva, že orgánom, ktorý posudzuje súladnosť zdravotného stavu osvojiteľa a osvojenca je súd, nie lekár. Pochopiteľne súd musí v rámci tejto činnosti vychádzať z lekárskych vyšetreniach osvojiteľa a osvojenca. Konečný záver, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia však prijíma súd, nikdy nie lekár. Úlohou lekára je poskytnúť súdu všetky podklady na to, aby túto otázku objektívne posúdil. Povinnosť absolvovať lekárske vyšetrenie za účelom stanoveným v tomto ustanovení by mal uložiť súd. Sud by mal tiež špecifikovať aké vyšetrenia majú osvojiteľ a osvojenec absolvovať s cieľom objektívneho zistenia ich zdravotného stavu. V rámci týchto vyšetrení je nevyhnutné zistiť nielen telesný, ale aj duševný stav osvojiteľa a osvojenca. S výsledkami lekárskeho vyšetrenia je súd povinný oboznámiť zákonom ustanovený okruh osôb, ktorý je v porovnaní so ZR v OSP rozšírený na všetkých účastníkov konania (napr. rodičov maloletého osvojovaného dieťaťa alebo poručníka), nielen na osvojiteľa a osvojenca, resp. jeho zástupcu. Súd tieto osoby súčasne poučí o účele a obsahu výsledkov lekárskeho vyšetrenia.

Priezvisko osvojenca

Osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre ostatné deti. Do právomoci súdu nepatrí rozhodovanie o budúcom priezvisku osvojenca. Odpoveď na otázku, aké priezvisko bude mať osvojenec je upravená v priamo v ZR. Po tom, čo rozsudok o osvojení nadobudne právoplatnosť osvojenec ex lege nadobudne priezvisko osvojiteľa. ZR upravuje aj situácie, kedy sú osvojiteľmi manželia. ZR neupravuje podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby mohlo dôjsť k zmene mena osvojovaného dieťaťa. Zmena mena osvojovaného dieťaťa je upravená v zákone č. 300/1993 Z. z.

Zmena mena osvojenca

Osvojitelia majú právo do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o osvojení súhlasným písomným vyhlásením zmeniť osvojencovi meno, ktoré má zapísané v matrike, alebo mu určiť ďalšie meno. Jedným z najvýznamnejších právnych následkov právoplatného osvojenia maloletého dieťaťa je zánik práv a povinností medzi týmto osvojencom a jeho pôvodnou rodinou, prípadne zánik práv a povinností medzi osvojencom a jeho poručníkom alebo opatrovníkom (zánik práv a povinností týchto osôb nastáva ex lege, a preto na tento zánik nie je potrebné ďalšie rozhodnutie súdu).

Proces osvojenia krok za krokom

1. Informovanie sa: Ktorýkoľvek ÚPSVaR, oddelenie SPOD a SK poskytne záujemcovi, ktorý má záujem stať sa osvojiteľom (záujemca o náhradnú rodinnú starostlivosť - NRS) informácie potrebné na podanie žiadosti o zapísanie do zoznamu žiadateľov.
2. Podanie žiadosti: Žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov (ďalej len žiadosť) podáva záujemca na určenom ÚPSVaR (8 ÚPSVaR v sídle kraja) podľa miesta trvalého bydliska. Žiadosť musí obsahovať osobné údaje záujemcu o NRS, a to: meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia, bydlisko, rodné číslo a ďalšie údaje.
3. Príprava na NRS: Fyzická osoba, ktorá má záujem stať sa osvojiteľom má možnosť vybrať si subjekt, ktorý ju bude pripravovať na NRS. Ak si záujemca vyberie subjekt, u ktorého bude vykonávať prípravu na NRS, určený ÚPSVaR oznámi danému subjektu, že fyzická osoba spĺňa podmienky spôsobilosti (po overení podmienok spôsobilosti v rovine splnil/nesplnil z hľadiska odpisu registra trestov, správy o zdravotnom stave, spôsobilosti na právne úkony). Dohodu o vykonaní prípravy na NRS možno uzatvoriť medzi záujemcom a daným subjektom po zaevidovaní žiadosti o zapísanie do zoznamu žiadateľov na určenom ÚPSVaR a následnom overení podmienok spôsobilosti. Súčasťou dohody o príprave záujemcu na NRS je aj ustanovenie o ochrane osobných údajov, účel na ktorý môžu byť osobné údaje použité a súhlas fyzickej osoby s poskytnutím osobných údajov na účel sprostredkovania NRS subjektom, ktoré sa podieľajú na sprostredkovaní. Manželia, ktorí majú záujem stať sa osvojiteľmi, uzatvárajú dohodu so subjektom vykonávajúcim prípravu na NRS spoločne. ÚPSVaR, akreditovaný subjekt (Úsmev ako dar, o.z., Návrat o.z., PhDr. Litavská Eva Miesto pod slnkom o.z.). Úrad zriaďuje na prípravu na NRS - osvojenie tím v zložení psychológ RPPS a sociálny pracovník oddelenia SPODaSK. Tím na prípravu si prizýva k spolupráci na príprave zástupcu detského domova - napr.
4. Záverečná správa a rozhodnutie: Záujemca musí byť s obsahom záverečnej správy o príprave na NRS oboznámený. Rozhodnutie o zapísaní do zoznamu žiadateľov, resp. O zapísaní záujemcu o NRS rozhoduje určený ÚPSVaR. Vo výroku rozhodnutia je uvedený dátum zapísania záujemcu do zoznamu žiadateľov.
5. Aktualizácia prípravy: Určený ÚPSVaR vyzve záujemcu na aktualizáciu prípravy, ak nastal niektorý z vyššie uvedených dôvodov a záujemca nezačal s aktualizáciou prípravy bez vyzvania. Na základe výzvy je záujemca povinný začať s aktualizáciou prípravy do 30 dní od doručenia výzvy a je povinný určený ÚPSVaR, u ktorého je v zozname žiadateľov vedený, informovať o začatí prípravy na NRS.
6. Sprostredkovanie a nadviazanie vzťahu: ÚPSVaR sprostredkúva nadviazanie osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľom o NRS. Pri zaradení žiadateľa do procesu sprostredkovania sa zohľadňuje poradie žiadateľov zapísaných do zoznamu žiadateľov. ÚPSVaR ďalej vysloví písomný súhlas so zoznámením a interakciou a vypracuje správu o priebehu nadviazania osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľom na základe podkladov zo zariadenia, v ktorom je dieťa umiestnené a žiadateľa s touto správou oboznámi.

Úloha ÚPSVaR a iných subjektov

ÚPSVaR (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) zohráva kľúčovú úlohu v procese adopcie. Okrem ÚPSVaR sa na príprave a sprevádzaní náhradných rodín podieľajú aj mimovládne organizácie, napríklad Návrat, o.z. a Úsmev ako dar, o.z. Tieto organizácie poskytujú komplexnú podporu a poradenstvo záujemcom o adopciu a pestúnsku starostlivosť.

Verejná ochrankyňa práv a zlepšenie systému adopcií

Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová vo svojej správe z prieskumu systému adopcií kritizovala, že v zákone nie je bližšie vysvetlené, v akých konkrétnych prípadoch môžu o dieťa požiadať aj samožiadatelia. Navrhla ÚPSVaR, aby zjednotilo výklad o výnimočných prípadoch pri osvojovaní detí, a tiež Ministerstvu spravodlivosti SR ako gestorovi zákona o rodine, aby o vhodnosti rodiny pre dieťa rozhodoval tím odborníkov. Verejná ochrankyňa práv tiež vyzvala ÚPSVaR, aby zvýšilo osvetu o možnosti adopcie detí aj o potrebe absolvovania prípravy a jej obsahu.

Adopcia srdca: podpora detí na diaľku

Projekt Adopcia srdca ponúka možnosť podporiť vzdelávanie detí v misijných oblastiach. Prostredníctvom individuálnej adopcie, adopcie vzdelávania alebo všeobecnej podpory rozvojových projektov môžete prispieť k zlepšeniu životných podmienok detí v núdzi.

Čakanie na dieťa a faktory, ktoré ho ovplyvňujú

Samotné čakanie na pridelenie dieťaťa sa ráta v rokoch. Na Slovensku ide o priemerný časový horizont piatich rokov, pričom dĺžka tohto obdobia vo veľkej miere záleží na konkrétnych požiadavkách žiadateľov o adopciu dieťaťa. Spravidla platí, že je omnoho náročnejšie si adoptovať bieleho novorodenca ako staršie rómske dieťa. V adopčnom systéme sú často aj súrodenci. V týchto prípadoch zvykne byť podmienkou adopcie osvojenie si dieťaťa spolu so súrodencom, čo často neprichádza u žiadateľov do úvahy. Aj v dôsledku takýchto pochopiteľných nárokov zo strany žiadateľov o adopciu sa čakacia doba môže predĺžiť. Pre zrýchlenie procesu sa preto odporúča zredukovanie podmienok.

Alternatívy k adopcii: pestúnska starostlivosť

Niektorí žiadatelia zvyknú pristúpiť k inej forme opatery dieťaťa, a to podaním návrhu na zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. Samozrejme, aj tento proces prichádza s mnohými zákonom danými požiadavkami, pričom pestún nenadobúda rolu zákonného zástupcu.

Historický kontext adopcie

Adopcia je historicky najstaršia forma náhradnej starostlivosti. Vývoj adopcie kopíruje prirodzený vývoj kultúry v európskej spoločnosti. Prvú fázu predstavuje Starý Rím. Stredovek a novovek priniesli do postoja k deťom zásadný obrat. Najmä kresťanstvo sa zaslúžilo o útulky pre opustené deti, formálne však adoptovala deti len šľachta. V časoch osvietenstva a nastupujúceho racionalizmu vznikali prvé sirotince. Išlo o pokročilejšiu formu ústavnej starostlivosti, dôraz sa presunul od záchrany života dieťaťa, k výchove dieťaťa. Romantizmus znamenal nový príliv citovosti. V období prvej republiky, sa adopcia vo väčšine európskych štátov upravuje osobitnými zákonmi. Výchova sa demokratizuje. V roku 1963 však bola, vďaka zákonu o rodine, rodina znovu uvedená na prvé miesto. V súčasnosti sa rozvíja aj medzinárodná adopcia. Vznikajú rozličné formy náhradnej rodinnej starostlivosti, a s nimi aj rôzne inštitúcie, ktoré ju riadia a propagujú.

Vyňatie dieťaťa z nevhodného prostredia

Keď rodina nerešpektuje základné potreby dieťaťa (biologické, psychické a emocionálne), pričom nedochádza k náprave ani po úradnej intervencii, na Slovensku sa to rieši vyňatím dieťaťa z nevhodného prostredia. V zmysle zákona č 305/2005 Z. z.

Adopcia vs. náhradná starostlivosť

Zákon o rodine nezačleňuje adopciu k formám náhradnej starostlivosti, keďže adopciou dieťa nadobúda také právne postavenie, akoby bolo vlastným dieťaťom osvojiteľov. Adopcia je trvalým riešením pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej biologickej rodine. Adopcia vlastne nahrádza rodičovstvo. Osvojitelia majú rovnaké práva a povinnosti voči dieťaťu, ako všetci „bežní“ rodičia. Súčasne zaniká rodičovská zodpovednosť pôvodnej rodiny, rovnako ako vzťah medzi dieťaťom a pôvodnými rodičmi. Dieťa dostáva pri adopcii nový rodný list, v ktorom sú ako rodičia uvedení osvojitelia. Biologickí rodičia strácajú možnosť akéhokoľvek kontaktu s dieťaťom.

Súhlas rodičov a výnimky

K osvojeniu dieťaťa môže dôjsť len za predpokladu, že obaja rodičia s tým súhlasia, pričom zákon o rodine uvádza okolnosti, kedy sa súhlas biologických rodičov nevyžaduje. Je to vtedy, ak (§ 102, zákona č. 36/2005 Z. z.

Predosvojiteľská starostlivosť a jej význam

V zmysle zákona o rodine, musí byť maloleté dieťa pred rozhodnutím súdu o osvojení najmenej 9 mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa (tzv. predosvojiteľská starostlivosť). Počas tohto obdobia osvojitelia lepšie spoznávajú dieťa, zároveň si overia silu svojej motivácie.

Zrušenie adopcie a jej obmedzenia

V minulosti existovali dva typy adopcie: zrušiteľná a nezrušiteľná. Súčasný zákon chápe adopciu ako nezrušiteľnú, ale vo výnimočných prípadoch môže súd rozhodnutie do 6 mesiacov zmeniť.

Preferencie pri adopcii

Z hľadiska pohlavia je väčší záujem o dievčatá.

Kto sa môže stať osvojiteľom?

Osvojiteľom môže byť len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a ktorá má osobnostné predpoklady, najmä zdravotné a morálne, pričom je zapísaná do zoznamu žiadateľov. Medzi osvojiteľmi a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Dôležité je, aby noví rodičia vyhovovali dieťaťu svojimi povahovými aj morálnymi vlastnosťami, svojimi záujmami aj inteligenciou. Osamelými osvojiteľmi sú častejšie ženy. Osamelý osvojiteľ obvykle nemá rovnaké možnosti na vhodné dieťa, ako páry. Je to kvôli tomu, že záujemcov o adopciu je viac, ako detí, ktoré sú právne voľné.

Proces adopcie z pohľadu žiadateľa

Cesta žiadateľov o adopciu sa začína na ÚPSVR v mieste bydliska. Tam budúci rodičia dostanú potrebné informácie a vyplnia dotazník. Potom musia absolvovať lekárske vyšetrenie. Po absolvovaní všetkých vyšetrení, sa dostávate do evidencie osôb, ktoré žiadajú o osvojenie dieťaťa. Generálna skúška nastáva, keď pre vás nájdu vhodné dieťa. Prítomný psychológ hodnotí váš prístup k dieťaťu a vzájomnú interakciu. Stretnutia sa neskôr opakujú, až kým si na seba nová rodina nezvykne.

Spolupráca odborníkov a úspešná adopcia

Pre úspešnú adopciu je nevyhnutná široká spolupráca pracovníkov z rôznych odborov, keďže ide o spoločensky, psychologicky, biologicky a medicínsky náročný proces. Ak chceme redukovať výskyt problémov medzi osvojiteľmi a osvojencom, musíme podrobne spoznať povahové vlastnosti dieťaťa, ale aj adoptívnych rodičov.

tags: #adopcia #slovenskych #deti #podmienky