Ako podať sťažnosť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny: Kompletný sprievodca

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako podať sťažnosť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) na Slovensku. Cieľom je poskytnúť jasné a zrozumiteľné informácie o procese podávania, vybavovania a kontroly sťažností, ako aj o relevantných právnych predpisoch.

Právny rámec pre podávanie sťažností

Proces podávania a vybavovania sťažností na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) je upravený zákonom č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“) a internými predpismi vydanými v pôsobnosti ministerstva a ústredia. Tento zákon definuje sťažnosť ako podanie fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy. Zároveň sťažnosť musí poukazovať na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.

Čo je sťažnosť a čo ňou nie je?

Sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach musí spĺňať určité kritériá. Musí poukazovať na konkrétne nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy, ktorých odstránenie je v jeho právomoci. Naopak, za sťažnosť sa nepovažuje podanie, ktoré:

• poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené osobitným predpisom (napr. daňové konanie)
• smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v konaní podľa iného právneho predpisu (napr. odvolanie proti rozhodnutiu o dávke v hmotnej núdzi).
• smeruje proti záverom kontroly, auditu, dohľadu, dozoru alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu.
• obsahuje utajované skutočnosti alebo z obsahu ktorého je zrejmé, že jeho vybavením ako sťažnosti podľa tohto zákona by došlo k ohrozeniu utajovaných skutočností podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností.
• smeruje proti osobe poverenej súdom na výkon verejnej moci.

Podanie sa vždy posudzuje podľa jeho obsahu, nie podľa toho, ako ho sťažovateľ označí.

Ako podať sťažnosť: Forma a obsah

Sťažnosť musí byť písomná a možno ju podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Je nevyhnutné, aby bola čitateľná a zrozumiteľná a aby z nej bolo jednoznačné, proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje a čoho sa sťažovateľ domáha (predmet sťažnosti).

Prečítajte si tiež: Ako vyplniť žiadosť o príspevok na rekreáciu?

Povinné náležitosti sťažnosti

Sťažnosť musí obsahovať:

• Meno, priezvisko a adresu pobytu sťažovateľa (v prípade fyzickej osoby).
• Názov a sídlo právnickej osoby, meno a priezvisko osoby oprávnenej za ňu konať (ak sťažnosť podáva právnická osoba).
• Vlastnoručný podpis sťažovateľa (pri sťažnosti v listinnej podobe).
• Autorizáciu podľa osobitného predpisu (pri sťažnosti v elektronickej podobe), ak nebola odoslaná prostredníctvom prístupového miesta, ktoré vyžaduje úspešnú autentifikáciu sťažovateľa.

Ak sťažnosť podaná v elektronickej podobe nie je autorizovaná podľa osobitného predpisu ani odoslaná prostredníctvom prístupového miesta, ktoré vyžaduje úspešnú autentifikáciu sťažovateľa, sťažovateľ ju musí do piatich pracovných dní od jej podania potvrdiť, a to vlastnoručným podpisom, jej autorizáciou podľa osobitného predpisu alebo jej odoslaním prostredníctvom prístupového miesta, ktoré vyžaduje úspešnú autentifikáciu sťažovateľa, inak sa sťažnosť odloží. O odložení sťažnosti a dôvodoch jej odloženia orgán verejnej správy písomne upovedomí sťažovateľa do 15 pracovných dní od odloženia. Lehota na vybavenie sťažnosti začína plynúť prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni doručenia potvrdenia sťažnosti.

Zastupovanie sťažovateľa

Ak si sťažovateľ zvolí zástupcu, ktorý v jeho mene podáva sťažnosť, súčasťou sťažnosti musí byť písomné splnomocnenie s osvedčeným podpisom zastupovať sťažovateľa pri podaní sťažnosti a pri úkonoch súvisiacich s vybavovaním sťažnosti. Ak sa sťažnosť podáva v elektronickej podobe, postupuje sa pri zastupovaní sťažovateľa podľa osobitného predpisu. Ak zástupca k sťažnosti splnomocnenie nepriloží, ministerstvo sťažnosť odloží. Povinnosť priloženia splnomocnenia sa nevzťahuje na zastupovanie sťažovateľa advokátom podľa osobitného predpisu.

Kam sťažnosť podať?

Sťažnosť je možné podať:

• Osobne do podateľne ústredia nachádzajúcej sa na adrese: Župné námestie č.
• Na adresu elektronickej schránky ministerstva nachádzajúcej sa na portáli www.slovensko.sk alebo na adresu elektronickej pošty ministerstva.
• Poštou na adresu ústredia alebo ministerstva.

Lehota na vybavenie sťažnosti

Lehota na vybavenie sťažností je 60 pracovných dní, pričom môže byť predĺžená so súhlasom vedúceho orgánu verejnej správy o ďalších 30 pracovných dní. Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi.

Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti

Čo robiť, ak sťažnosť nebola vybavená včas alebo s ňou nesúhlasíte?

Ak sťažovateľ nie je spokojný s vybavením sťažnosti, má možnosť obrátiť sa na vyšší orgán. V prípade sťažností na ÚPSVaR je týmto orgánom Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Podnety a oznámenia na Inšpektorát práce

Okrem sťažností je možné podať aj podnety a oznámenia na Národný inšpektorát práce (NIP).

• Podnet je podanie fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá poukazuje na porušovanie pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie. Podnet môže podať zamestnanec, resp. zamestnanci, ktorí sú poškodení porušovaním povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ako aj zástupcovia zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere u zamestnávateľa, u ktorého kontrolnou činnosťou zistili porušenie pracovnoprávnych predpisov.
• Oznámenie je podanie ostatných bývalých zamestnancov a iných osôb (právnických alebo fyzických), ktorým oznamujú inšpektorátu práce podozrenie z porušenia povinností vyplývajúcich z právnych predpisov. Oznámením tretej osoby sa rozumie podanie fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá nie je vecne a osobne dotknutá vo vzťahu k predmetu inšpekcie práce.

Ako podať podnet alebo oznámenie?

Podnet, resp. oznámenie by malo obsahovať:

• Meno a priezvisko (názov) podávateľa a jeho adresu (sídlo).
• Presnú adresu firmy, resp. prevádzky, kde dochádza k porušovaniu predpisov.
• Čo najpresnejší popis porušovaných predpisov (napr. pracovnoprávne predpisy alebo predpisy súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci).

Podnet je možné zaslať na miestny príslušný inšpektorát práce (podľa miesta prevádzky, resp. sídla zamestnávateľa), prípadne aj na Národný inšpektorát práce.

Anonymné oznámenia

Anonymné oznámenie je podanie, v ktorom podávateľ neuvádza svoje meno, priezvisko a poštovú adresu (právnická osoba svoj názov a sídlo).

Prečítajte si tiež: Rozhodnutie ÚPSVaR a odvolanie

Lehota na vybavenie podnetu

Pri podnetoch v zmysle § 150 ods. 2 Zákonníka práce v rozsahu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce vykoná inšpektorát práce inšpekciu práce v lehote 30 dní od doručenia podnetu na miestne príslušný inšpektorát práce, v odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia podnetu a ak nemožno vzhľadom na povahu veci inšpekciu práce vykonať ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť Národný inšpektorát práce. Inšpektorát práce je povinný o predĺžení lehoty, dôvode jej predĺženia a o výsledku inšpekcie práce bezodkladne informovať osobu, ktorá podnet podala.

tags: #vzor #sťažnosti #na #úrad #práce #sociálnych