Aeronet zmluva medzi USA a Slovenskom: Hrozba alebo príležitosť?

V súčasnej dobe, kedy je informačný priestor zahltený množstvom správ a názorov, je mimoriadne dôležité vedieť kriticky hodnotiť zdroje a rozlišovať medzi faktami a dezinformáciami. Propagandistická mašinéria, ktorej cieľom je ovplyvňovať verejnú mienku, predstavuje vážnu hrozbu pre demokraciu a slobodné rozhodovanie občanov. V kontexte vzťahov medzi Slovenskom a Spojenými štátmi americkými sa táto problematika prejavuje v rôznych formách, vrátane spochybňovania dôveryhodnosti politikov, mainstreamových médií a západných inštitúcií. Cieľom tohto článku je analyzovať túto situáciu a poukázať na dôležitosť kritického myslenia a overovania informácií.

Dezinformácie a propaganda: Nástroje na ovplyvňovanie verejnej mienky

Rusko svoje schopnosti šíriť klamstvá a dezinformácie roky zdokonaľovalo, kým štáty EÚ žili v predstave, že studená vojna sa skončila a nič im nehrozí. Prekvapili nás! V súčasnosti si ktokoľvek môže založiť webovú stránku (alebo stačí blog či profil na sociálnych sieťach), začať písať o veciach, ktoré ľudí zaujímajú, získať dostatok čitateľov a nazvať sa alternatívne médium. Na niektorých stránkach sú texty anonymné, na niektorých podpísané, inde je to kombinácia oboch.

Cieľom dezinformácií je demoralizovať spoločnosť, obrátiť verejnú mienku proti západným inštitúciám, proti USA a NATO, a narušiť jednotu v rámci EÚ. Snahou je tiež vykresľovať politikov a mainstreamové médiá ako skorumpované a pracujúce v záujme korporácií, a tým podkopať ich dôveryhodnosť a autoritu.

Príkladom je aj činnosť proruského think-tanku Inštitút slovanských strategických štúdií, ktorého zakladateľka Radka Zemanová-Kopecká publikuje články na viacerých českých proruských stránkach a v komentároch pod článkami, ale aj na ruských serveroch v ruštine.

NATO: Obranné spoločenstvo alebo nástroj agresie?

Pakt NATO vznikol roku 1949, (členovia 28 europ, ai. - Varšavská zmluva, vznikol 14.mája 1955!!!! Už len z týchto rokov vzniku paktov je odhalená "mierumilovnosť" Západnej buržoázie. Keď pri zakladaní NATO požiadal vtedajší Sovietsky zväz o prijatie, bol odmietnutý.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Willi Wimmer, ktorý sa významne podieľal na rokovaniach o znovuzjednotení Nemecka, formuloval, že NATO vzniklo ako obranné spoločenstvo, ale od tej doby operuje po celom svete a stalo sa útočným spoločenstvom.

Operácia s názvom Allied Force - Spojenecká sila, ktorú NATO vykonalo bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN, trvala 78 dní. Objekty na území Srbska a Čiernej hory sa stali terčom riadených striel a bômb lietadiel NATO. Zámienkou pre akt agresie 19 členských krajín na čele s USA boli neúspešné rokovania o Kosove a odmietnutie Srbrska podpísať "mierový plán". Jedným z bodov tohto plánu bola podmienka rozmiestnenia cudzích vojsk v Kosove, čo prakticky znamenalo vojenskú okupáciu regiónu.

V priebehu 11 týždňov počas leteckej operácie došlo celkovo k 2300 leteckým útokom na 995 objektov. Zhodených bolo 14.000 bômb, vrátene tých s ochudobneným uránom. Použitá bola aj kazetová munícia, ktorá aj 15 rokov po útoku, predstavuje hrozbu pre obyvateľstvo, pretože v niektorých prípadoch nedošlo k výbuchu. Zabitých bolo viac ako 2000 civilistov, vrátane 88 detí. Viac ako 5000 ľudí bolo zranených a viac ako 1000 bolo nezvestných. Cez 200.000 etnických Srbov bolo nútených opustiť svoju vlasť Kosovo. Zničených bolo tiež viac ako 300 škôl a viac ako 20 nemocníc. Najmenej 40.000 domov bolo buď úplne zničených, alebo poškodených. Zdevastovaných bolo približne 90 historických a architektonických pamiatok.

Útoky zo strany NATO mali rozsiahly dopad aj na zdravie ľudí. Situácia je obzvlášť alarmujúce v južnom Srbsku, ktoré bol najviac zasiahnuté bombami NATO. Podľa Radomíra Kovečevica, vedúceho oddelenia rádiologickej ochrany ústavu doktora Dragomira Karajoviča, ľudia, ktorí žijú v oblasti zasiahnutie uránom riskujú rakovinu pľúc, prsníka, lymfatických uzlín či leukémiu.

Médiá a ich úloha v spoločnosti

Tak že je pre západ neakceptovatelné že média ukazujú skutočnú tvár tzv. Americkej demokracie ??????

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Je naozaj otázne, či by novinári, ktorí sa venujú aj politickým témam, by mali byť zastúpení v komisii a či by ich úlohou nemalo byť informácie sprostredkovať, nie o nich rozhodovať. Peter Bárdy, šéf Aktualít, zdôvodnil to, prečo Aktuality prijali účasť v komisii takto: "Verejná diskusia okolo smrti bývalého vysokého policajného funkcionára obvineného z korupčnej trestnej činnosti bola vedená takmer výhradne extrémistami, konšpirátormi a opozičnými politikmi, ktorí majú sami blízko ku korupčným kauzám. Samovražda, ktorú nespochybnila ani rodina Milana Lučanského, ani jeho právny zástupca, sa dnes prirovnáva k vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Dokonca vznikla akási iniciatíva „Všetci za Milana“, ktorá nie je správna už vo svojej podstate. Namiesto snahy ozrejmiť nezodpovedané otázky ide totiž o vypočítavú manipuláciu s emóciami nahnevaných a frustrovaných ľudí, ktorí tak vyjadrujú nesúhlas s krokmi vlády Igora Matoviča. Zároveň ide o cynické relativizovanie úkladnej vraždy mladého novinára, ktorý chcel svojou prácou dosiahnuť, aby sme žili v spravodlivom štáte, chrániacom poctivých ľudí a bojujúcom proti mafii. Bárdy zároveň zdôraznil, že v Aktualitách verejne nebudú vynášať informácie o práci komisie, ak bude pracovať v prospech veci.

Takzvané „naše“ médiá majú nadštandardnú až totalitnú moc v postavení nad parlament, prezidentku, vládu, OČTK a justíciu.

Sociálne siete a ich vplyv na spoločnosť

Nástup sociálnych sietí zmenil možnosti, ako sa dá ovplyvniť myslenie veľkej časti populácie. Tí boli predtým odkázaní na tradičné médiá: televízie, rozhlasové stanice, noviny, časopisy a internetové denníky. Robiť tento typ spravodajstva bolo technicky náročné: médiá potrebovali televízne štúdiá, prenosové vozy, tlačiarne alebo museli publikovať stále nové a nové články na svojom webe, aby si k nim čitatelia zvykli sa vracať. Užívatelia sa na jeho profil ani aktívne nemusia vracať - stačí, že si raz označia, že tento profil chcú sledovať a príspevky sa im budú automaticky zobrazovať.

Konšpiračné a dezinformačné médiá

Sociálne siete podnietili aj vznik celej skupiny nových médií, ktorým sa hovorí konšpiračné alebo dezinformačné. Dezinformačné médiá sú predovšetkým internetové portály (výnimočne majú aj tlačenú verziu). Šíria neoverené správy alebo správy, kde sú niektoré fakty zamlčané. Čitateľov sa nezriedka snažia presvedčiť, že práve od nich sa dozvedia skutočnú „pravdu“, ktorú tradičné médiá zamlčiavajú. Často majú úzke zameranie. Profilujú sa na témach, ako sú utečenci, islam, NATO, Európska únia, sexuálne menšiny, údajné zlyhávanie demokratického systému či konflikt na Ukrajine.

Slovenské ministerstvo vnútra v júni 2016 v súvislosti s dezinformačnými médiami zverejnilo nasledujúce vyhlásenie: „Slovensko, tak ako ostatné štáty v strednej a vo východnej Európe, sa stalo predmetom informačného pôsobenia vplyvových štruktúr Ruskej federácie.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Na Slovensku je známy aj tlačený mesačník Zem a Vek. Časopis napríklad bez zmysluplnejších dôkazov informoval o tom, že Európska únia nevznikla pre mierovú spoluprácu štátov, ale že je dielom nacistov. Špefickým médiom je aj internetové rádio Slobodný vysielač. Do svojich relácii si pozýva hostí, ktorí bez akéhokoľvek oponenta môžu povedať čokoľvek. Poslucháč už mohol vo vysielaní počuť napríklad to, že Jozef Tiso nebol vojnový zločinec, alebo že Slovania neprišli do Európy v 6.

Internetová stránka Hlavných správ vznikla v roku 2007, prvé roky však bola v „spiacom režime“. V roku 2012 sa z Hlavných správ stal málo významný spravodajský web, ktorý publikoval bežné články o dianí na Slovensku a vo svete, ktoré preberal zo štátnej agentúry TASR. Zlom nastal v roku 2014, v čase, keď došlo k okupácii ukrajinského polostrova Krym Ruskou federáciou, keď vypukla vojna na východnej Ukrajine.

Evolution a rovnomenné občianske združenie, ktoré sa venuje práci s telesne postihnutými. Nie je známe, že teraz by Hlavné správy mali „kamennú” redakciu, kde by sedeli novinári, dopisovatelia zrejme komunikujú so šéfredaktorom na diaľku. Hlavné správy naďalej preberajú veľkú časť svojich článkov z agentúry TASR, navonok teda stále môžu pôsobiť ako bežný spravodajský web. K agentúrnym správam však primiešavajú „alternatívne spravodajstvo“, ktoré nezriedka preberajú z ruských zdrojov. Články Hlavných správ majú väčšinou reálny základ, pôvodné informácie sú však zveličené, niektoré fakty domyslené, iné vynechané. Jeden príklad nešváru je zovšeobecnený a je z neho urobený celospoločenský fenomén - keď moslimský migrant spácha nejaký kriminálny čin, Hlavné správy to interpretujú, že takto sa správajú bežní moslimovia.

Parlamentní listy sú najčítanejším českým médiom, ktoré šíri dezinformácie. Pôvodne vychádzali iba na papieri a venovali sa dianiu v českom parlamente, neskôr sa z nich stal internetový denník. Vo svojej súčasnej podobe fungujú od roku 2009, v lete 2015 založili aj sesterský slovenský web Parlamentné listy. Parlamentné listy môžu svojím názvom vzbudzovať pocit, že je to oficiálne médium českého či slovenského parlamentu, v skutočnosti s týmito inštitúciami nemajú nič spoločné. Nie sú však ani typickým dezinformačným webom, sú skôr politickým bulvárom. Tvrdia, že ich cieľom je čo najvyššia čítanosť pri čo najmenších nákladoch. To dosahujú napríklad dlhými a konfliktne ladenými titulkami. „Konflikt väčšinou vytvárame tak, že do článku dáme dva názory proti sebe. Do skupiny dezinformačných médií patria kvôli tomu, že pravidelne šíria neoverené a zmanipulované informácie. Navonok vzbudzujú dojem, že sú neutrálne - robia napríklad rozhovory s politikmi z rôznych strán. V roku 2016 Parlamentní listy čelili podozreniu, že za niektoré články berú peniaze.

Najvýznamnejšie dezinformačné médiá sú ľahko zameniteľné s tradičnými médiami. Ich stránky majú podobnú štruktúru ako bežné internetové médiá. Viaceré z dezinformačných médií publikujú aj reálne správy. Tradičné médiá opisujú svet ucelenejšie. Informujú o témach, ktoré vyhodnotia ako dôležité alebo pre čitateľov zaujímavé. Bulvár rieši viac kriminalitu, osobné tragédie a životy celebrít. Serióznejšie médiá sa venujú viac politike, zdravotníctvu alebo štátnym nákupom. Dezinformačné médiá sa profilujú iba na niektorých témach, v posledných dvoch rokoch sú to najmä migranti a islam. Keďže na Slovensku a v Česku sú migranti a moslimovia iba v minimálnych počtoch, prinášajú príbehy hlavne zo zahraničia. O domácom dianí aktívne píšu hlavne vtedy, keď má nejakú súvislosť s týmito témami.

Tradičné médiá, vrátane bulváru, sa usilujú o to, aby u nich čitateľ našiel aj niečo iné než na stránkach konkurencie. Snažia sa preto prinášať informácie ako prví, robia vlastné rozhovory. Prestížnou záležitosťou je odhaliť vlastnú kauzu, ku ktorej sa budú musieť vyjadriť aj politici a ktorú preberú iné médiá. Ľudia z dezinformačných médií pracujú väčšinou iba za počítačom. Jadro ich práce spočíva v tom, že preberajú správy z iných zdrojov, ktoré iba preložia, alebo im dajú údernejší titulok. Často ani neoslovia dotknuté strany. Vystačia si s malým počtom pracovníkov.

Tradičným médiám je možné vyčítať viacero nedostatkov. Novinári nezriedka informujú o veciach, o ktorých nemajú dostatočný prehľad. Tému vtedy môžu spracovať povrchne alebo nevedomky poslúžia záujmom rôznych politikov alebo podnikateľov. Bulvár je navyše dlhodobo kritizovaný aj za to, že sa vŕta v ľudskom nešťastí. Aj tradičným mediám sa stáva, že urobia chybu alebo publikujú správu, ktorú nemajú dostatočne overenú a ktorá sa následne ukáže ako nepravdivá. V redakciách tradičných médií sa ti…

Ako sa vyznať v spravách na internete

Príručka o tom, ako sa vyznať v správach na internete vyšla ako súčasť N magazínu (3/2017). Tlač a distribúciu príručky podporili čitatelia Denníka N - vyzbierali viac ako 30-tisíc eur, čo nám umožnilo rozdať príručku viac než 30-tisíc študentom stredných škôl.

Vladimír Šnídl vyštudoval politológiu na Univerzite Karlovej v Prahe. Pracoval v českých Hospodářskych novinách a denníku SME, patrí medzi zakladajúcich redaktorov Denníka N. Na texte sa svojimi pripomienkami podieľali novinári Denníka N Martin M. Šimečka, Juraj Koník, Rastislav Kačmár, Filip Struhárik, tréner kritického myslenia Ján Markoš, grafik a publicista Jakub Goda, odborník na extrémizmus a analytik Globsec Policy Institute Daniel Milo, stredoškolský učiteľ a aktivista Juraj Smatana, politológ Martin Kovanič, učiteľka

Príklady manipulácií a dezinformácií

Ako ilustratívny príklad sme vybrali príhodu Miguela Gonzáleza, mladého muža pôvodom z Guatemaly, ktorý žije na Slovensku. V januári 2016 zverejnil status, v ktorom opisoval svoj zážitok z bratislavského Music baru Priatelia. Miguel sa sťažoval, že ho ochrankári baru nechceli s kamarátom pustiť dnu pre jeho tmavšiu pleť. Celú vec si všimli aj tradičné médiá, ktoré o Miguelovi napísali, pričom kontaktovali majiteľov podniku a žiadali o vysvetlenie.

Najúspešnejším slovenským youtuberom je Daniel Sebastián Strauch, vystupujúci pod prezývkou Gogo. Na jar roku 2017 mal vyše 1,5 milióna odberateľov bez toho, aby mal v minulosti vlastnú show v televízii. Jeho videá majú vyššiu sledovanosť než bežné televízne relácie. Firma sa síce snaží tieto nástroje postupne budovať, nateraz však blokuje len pornografiu alebo vyložene extrémistické prejavy (aj to iba vtedy, ak ich niekto aktívne ohlási).

Koncom leta 2015 začala vrcholiť utečenecká kríza. Každý deň prichádzali správy o tom, ako migranti prespávajú na staniciach v Taliansku alebo Budapešti a snažia sa dostať do Nemecka. Fotka vzbudzovala pocit, že nekontrolovaný pohyb migrantov sa už prelieva z Nemecka do Českej republiky. O čo v skutočnosti šlo? Za všetkým bol jednoduchý podvrh. Dodnes neznámy autor vzal obyčajnú fotku zo železničnej stanice a v počítači do nej „nalepil“ migrantov.

Opisuje údajnú skúsenosť neznámeho otca, ktorý čakal v lekárni na výdaj liekov. Pred ním stála rómska rodina, ktorá za lieky nezaplatila. Informácie z tohto statusu boli opakovane vyvrátené. Už v novembri 2011 ho server Topky.sk zaradil medzi desať najznámejších hoaxov, ktoré sa v tom čase šírili internetom. Médiá ho vyvracali aj v roku 2013 alebo v januári 2017. Status zrejme ani nepochádza zo Slovenska, už v roku 2011 sa rovnaký príbeh šíril aj v češtine. Obľuba statusu sa dá vysvetliť ľudskou povahou. Pokiaľ človek žije v predstave, že Rómovia majú na Slovensku jednoduchší život a štát im všetko platí, stačí, aby mu niekto podhodil zdanlivý dôkaz. Dôvod je zrejmý: keď ja, ako bežný užívateľ chcem oznámiť svetu, napríklad, že islam je zlo, môj status bude v lepšom prípade zdieľať len pár mojich priateľov.

V Česku často podsúvajú vymyslené citáty zosnulému hercovi Janovi Werichovi. Na Slovensku je to Milan Lasica. Aby autori dali Lasicovmu citátu presvedčivosť, doplnili k nemu aj „zdroj“: rozhovor pre 47. číslo týždenníka Slovenka v roku 2011. Za vytvorenie koláže sa ospravedlnil. Šíreniu takýchto výmyslov sa prakticky nedá zabrániť. Tradičné médiá síce často upozornia na to, že ide o dezinformáciu. Ešte väčší problém nastáva vo chvíli, keď šíreniu internetových nezmyslov naozaj napomáha známy človek, ktorý má sám na sociálnych sieťach desiaťtisíce fanúšikov. Medzi vplyvných šíriteľov internetových bludov sa na Slovensku zaradil politik a podnikateľ Boris Kollár. Kollár svoj profil využíva okrem iného na to, aby priživoval strach z migrantov, z homosexuálov, či spochybňoval európsku integráciu. Kollárovým profilom občas prešli aj vyložené nezmysly. V auguste 2016 zdieľal fotografiu, ktorá mala podľa jeho popisu pochádzať z Česka. Z fotografie sa zdalo, že Merkelovú v Prahe vítali značne expresívnym spôsobom: na ulici bolo vidieť demonštrantov s nadrozmernou postavou symbolu USA „Strýčka Sama“, ktorému trčala zo zadku postavička Merkelovej. „Takto ju vítajú v Česku,“ okomentoval to Kollár. Aj krátkym googlovaním sa dalo zistiť, že fotografia nemá nič spoločné s Prahou ani s utečeneckou krízou. Fotka v skutočnosti zachytáva demonštráciu z marca 2003 z nemeckého Düsseldorfu.

Ďalším príkladom manipulácie je šírenie informácií, ktoré sú vo svojom jadre pravdivé - týkajú sa reálnych udalostí, reálnych problémov či reálnych ľudí. Ich administrátori robia iba to, že zdieľajú odkazy na iné články, fotky či videá. Primárne však k jednej téme, ktorou sú migranti. Nie sú dôkazy o tom, že by boli vzájomne prepojené, majú však rovnaký štýl práce. Migranti v ich príspevkoch vystupujú výlučne ako tí, ktorí vraždia, znásilňujú, robia výtržnosti alebo sú zosmiešňovaní. Zabíjanie migrantov v nich môže byť nepriamo prezentované ako vhodné riešenie. Každý z týchto profilov má desaťtisíce fanúšikov medzi Čechmi a Slovákmi, ktorí pomáhajú šíriť ich príspevky medzi ďalších ľudí. Profil Welcome to reality zdieľal začiatkom marca 2017 dvakrát v priebehu jedného dňa video zobrazujúce nepokoje v Paríži. Nebol k nemu dodaný žiadny kontext ani informácia, kedy bolo natočené. Hoci video podľa komentára vzbudzovalo dojem, že sa týka udalostí z „posledných dní a týždňov”, v skutočnosti bolo podstatne staršieho dátumu. Rovnaké video bolo nahraté na portál YouTube už v októbri 2015 a podľa popisu zachytávalo násilný protiizraelský pochod stoviek Palestínčanov v Paríži z júla 2014. Aj Slovákov a Čechov by bolo možné pre cudzinca, ktorý o nás mnoho nevie, ľahko vykresliť ako násilníkov. Podľa priloženej fotky sa zdalo, že migranti v kuklách pobehovali ulicami a zapaľovali autá. Vďaka tomu vyzerala celá situácia dramaticky. V skutočnosti pri zdieľaní tohto blogu použili fotku, ktorá pochádzala z marca 2016. Boli na nej protesty z francúzskeho mesta Nantes, ktoré nemali žiadnu súvislosť s migračnou vlnou.

Doteraz uvádzané príklady stále predstavujú iba menej časté spôsoby, ako protimigrantské profily narábajú s realitou. V prvých týždňoch roku 2017 sa témou protimigrantských profilov stali výtržnosti mužov s africkým a arabským pôvodom v Paríži. Tie prepukli ako reakcia na informáciu, že traja francúzski policajti zbili a jeden údajne aj znásilnil 22-ročného černocha. Čo tieto profily už nehovoria? Pouličné násilnosti sú vo Francúzsku problémom dlhé roky a nemusí to mať súvislosť len s migrantmi. Napríklad v januári 2016 sa v Paríži objavili výtržnosti počas protestu taxikárov proti konkurenčnej službe Uber. V apríli mali násilný priebeh protesty proti novému zákonníku práce. V júni sa objavili pouličné bitky počas konania futbalových majstrovstiev Európy, ktoré vyvolávali predovšetkým ruskí chuligáni. Napríklad na Slovensku polícia v roku 2016 zistila 60 prípadov vrážd a 82 prípadov znásilnenia. V priemere aspoň raz za týždeň bola u nás zaznamenaná vražda a znásilnenie. Týchto prípadov sa v absolútnej väčšine dopúšťajú občania Slovenska, protimigrantské profily však tento fenomén, prirodzene, ignorujú. Najefektívnejšie to využíva Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) Mariana Kotlebu. Mnohé z nich majú iba niekoľko stoviek fanúšikov, viac než 30-tisíc fanúšikov má celkovo šesť profilov. Takúto sieť nemá žiadna iná politická strana. Príkladom je video, ktoré si kotlebovci nechali vyrobiť začiatkom leta 2016 k svojim vlakovým hliadkam. Jeho hlavnou postavou je poslanec Milan Mazurek. Vzbudzovalo dojem, že výtržnosti vo vlaku sú automaticky spojené s Rómami a že Kotlebova strana sa tomu dokáže postaviť. Pokiaľ užívateľ čerpá informácie len z týchto zdrojov, môžu mu uniknúť niektoré ďalšie súvislosti. Medzi takýmito výtržníkmi sa aspoň v minulosti pohybovali aj niektorí ľudia z Kotlebovej ĽSNS, ktorí dnes vystupujú ako členovia vlakových hliadok. Aj poslanec Mazurek v nedávnej minulosti ukázal inú tvár, než ponúka vo filme o vlakových hliadkach. V júni 2015 sa zúčastnil protiutečeneckej demonštrácie v Bratislave. Po jej skončení ho kamery zachytili pri Hlavnej stanici v skupinke agresívnych násilníkov, ktorá vulgárne nadávala arabskej rodine a hádzala po nej kamene. Kotlebovci príležitostne používajú aj podobné triky ako vyššie spomínané protimigrantské profily - zdieľajú neaktúálne príspevky, ktoré sa im práve hodia do ich kampane. Reportáž pochádzala z februára 2015, nemohlo byť z nej jasné, či problém stále pretrváva. Prečo je sú takéto ťahy manipulatívne? S Rómami tu majú úplne iné skúsenosti, so štátnou podporou si v obci postavili murované domy a zbúrali staré chatrče. Zatiaľ čo človek, ktorý čerpá informácie v tomto prípade z televízie Markíza, môže vidieť obe reportáže a na základe toho si urobí názor.

Európska únia: Integrácia alebo rozpad?

Členské štáty v roku 2004 odmietli Ústavu Európskej únie ako federálneho superštátu typu USA. V roku 2009 ako náhradu prijali Lisabonskú zmluvu s príslušenstvom, určujúcu spôsob existencie a fungovania EÚ. Keďže EÚ nepozná Ústavu, len Lisabonskú zmluvu a Chartu práv EÚ, zvnútra stále tenduje k federácii v rámci Zmluvy s príslušenstvom v presune autochtónnych orgánov a inštitúcií štátnej moci na centrálny orgán EÚ (Brusel/Štrasburg) podľa princípu heteronómie vs.

EÚ pripravuje ratifikáciu Istanbulského dohovoru „za všetky štáty“ EÚ a rady Európy a zjednotenie inštitútu manželstiev pre ľubovoľné páry bez rozdielu pohlavia a rodu; „Hlavne, že sa majú radi“. Narad prídu adopcie detí takými a ďalšie „pokroky“ plus surogátne materstvá, v rámci salámovej metódy a Overtonovho okna. EÚ je kontaminovaná neomarxistickou ideológiou politiky novej „progresívnej“ ľavice uvádzanou do života na pozadí pseudo európskych hodnôt akejsi „liberálnej demokracie“ a ideológie liberalizmu, orientovaného na akési pseudo práva akýchsi „menšín“. Tým sa vysvetľujú aj čierno-bielo-dúhové nepokoje v USA (BLM, Antifa, LGBTIQ), ale aj v EÚ, ktoré nástupom demokrata a liberála, pochybným spôsobom zvoleného Joe Bidena k moci, po šiestom a dvadsiatom januári plus covid-necovid budú posilňovať. USA sú v hlbokej ideovej a systémovej kríze. Skôr-neskôr ich čaká preformátovanie, ktoré sa ale už deje. Centristi a neomarxisti EÚ kráčajú v šľapajach USA až k možnej občianskej vojne. Prinajmenej k pokračovaniu rozpadu EÚ.

Takzvaný „Najvyšší súd EÚ“ ktorým je Súdny dvor EÚ, má sa stať konečným arbitrom údajného demokratického úpadku Maďarska a Poľska. Problém mu na stôl odstúpili EK a EP. Ibaže: Ide o federálny súd? Nie. Kees Sterk, holandský sudca a bývalý člen holandského najvyššieho súdu, uviedol, že súd pri vydávaní rozsudkov tradične uplatňoval „deeskalačný prístup“ keď hľadal právne riešenia problémov integrácie do EÚ bez toho, aby umožnil únik do roviny ideologického a politického boja. Ešte predtým, ako vedúci predstavitelia EÚ vrhli celý konflikt do justície EÚ, na luxemburskom súde prebiehali viaceré prípady vo veci právny štát proti Maďarsku a Poľsku. Tento prístup sa teraz blíži k hranici svojich možností: „Veci sa vyhrotili. O disciplinárnych konaniach podľa Čl.

Je Slovensko ešte právny štát a demokracia? Vykazuje znaky post demokracie. Citácia z článku Politico: „Európska komisia podala žalobu proti Poľsku s odôvodnením, že nový disciplinárny režim pre poľské súdy, ktorý Varšava začala platiť v roku 2017, umožňuje sankcionovať sudcov na základe obsahu ich rozhodnutí. K otázkam slobody médií v Poľsku a Sorosovho tretieho sektora plus jeho CEÚ sa článok nevyjadruje. Vyjadrím sa k Slovenku: takzvané „naše“ médiá majú nadštandardnú až totalitnú moc v postavení nad parlament, prezidentku, vládu, OČTK a justíciu. Pre Slovensko je príznačný vysoký počet samovrážd vo výkone väzby. Väzba nie je trest ani nástroj na vymáhanie priznaní, ale ochranné opatrenie podľa Trestného poriadku osôb trestne stíhaných (obvinených, obžalovaných) alebo v pozícii chráneného svedka.

tags: #aeronet #zmluva #medzi #usa #a #slovenskom