
Rozvíjajúci sa hospodársky priestor Európskej únie umožňuje rast obchodu a voľného pohybu služieb medzi jednotlivými štátmi. Práve preto je dôležité poznať podmienky a legislatívu, ktorá sa vzťahuje na agentúry sprostredkúvajúce opatrovanie v zahraničí. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dôležitých aspektoch, právach, povinnostiach a podmienkach, ktoré by ste mali poznať, ak uvažujete o práci opatrovateľa/ky v zahraničí.
Dňa 18.06.2016 nadobudol v slovenskom právnom poriadku účinnosť zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zároveň novelizoval § 5 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonník práce). Do jeho obsahu zaviedol definíciu pojmu „vyslanie zamestnanca“ a presne vymedzil aj podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ usadený v Slovenskej republike vyslanie zamestnanca do iného členského štátu EÚ uskutočniť.
Pri uzatváraní pracovnoprávneho vzťahu je dôležité trvať na uzatvorení pracovného pomeru (uzatvorená pracovná zmluva), z ktorého zamestnancovi vyplýva viac pracovnoprávnych nárokov a vyššia ochrana v prípade skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. S vykonávaním práce začnite až po uzatvorení pracovnej zmluvy (podpísanej zamestnancom aj zamestnávateľom), kedy sú Vám presne známe všetky podmienky a povinnosti v súvislosti so zamestnaním. Do krajiny EÚ vycestujte ako vyslaný zamestnanec až po uzatvorení písomnej dohody o vyslaní medzi domácim zamestnávateľom (zo SR) a Vami ako domácim zamestnancom. Domáci zamestnávateľ má zároveň povinnosť informovať Vás ešte pred vyslaním o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania platných v štáte, do ktorého budete vyslaný, nakoľko sa budú na Vás, ako vyslaného zamestnanca, vzťahovať minimálne podmienky tzv. Vopred si zistite miestne špecifiká v súvislosti s pracovnými podmienkami platnými v štáte vyslania.
Ak ste samostatne zárobkovo činnou osobou (živnostník) a pracovná agentúra alebo iný subjekt vám za poplatok sprostredkuje prácu v oblasti sociálnych či opatrovateľských služieb v krajine EÚ, všetky podmienky budú určené v obchodnej zmluve, ktorú vzájomne uzatvoríte.
Práva, oprávnenia a povinnosti opatrovateľov sú zakotvené vo viacerých zákonoch. V prvom rade je potrebné pripomenúť rozdiel medzi opatrovateľskou činnosťou vykonávanej na základe závislej pracovnej činnosti (zamestnanec) a opatrovateľskou činnosťou vykonávanou na základe nezávislej pracovnej činnosti (živnostník).
Prečítajte si tiež: Zákonné aspekty poplatkov
Najdôležitejšie znaky závislej pracovnej činnosti:
Najdôležitejšie znaky nezávislej pracovnej činnosti:
Živnostníci sa nemôžu odvolávať na zákonom stanovený pracovný čas, pracovné voľno, prípadne nejaké príplatky, alebo zlepšenie podmienok pri výkone opatrovateľskej činnosti.
Tento zákon platí pre opatrovanie osôb v ich súkromných domácnostiach, pričom opatrovanie môže byť vykonávané buď na základe samostatnej zárobkovej, alebo závislej pracovnej činnosti. Pracovná zmluva môže byť uzatvorená medzi opatrovateľom, ktorý dovŕšil 18. rok života a:
Ďalšie činnosti, ktoré môže opatrovateľ vykonávať, zahŕňa zákon o zdravotníckej starostlivosti a ošetrovaní chorých - § 3b Ods. 2 Z 1 až 5 des Gesundheits- und Krankenpflegegesetzes - (GuKG), pokiaľ sa nejedná o činnosti, ktorých vykonávanie si z medicínskeho hľadiska vyžaduje nariadenie odborného lekára, že tieto činnosti môže vykonávať aj osoba, ktorá nemá odbornú spôsobilosť na vykonávanie týchto činností. Ďalšie činnosti zahŕňa §14 Ods. 2 až 4 a § 15 Ods. 1.
Prečítajte si tiež: Prehľad agentúr: Opatrovanie Rakúsko
Na opatrovateľov, ktorý vykonávajú opatrovateľskú činnosť na základe pracovno-právneho vzťahu, sa vzťahujú práva podľa zákona o pomocných silách a zamestnancoch v domácnostiach - Hausgehilfen- und Hausangestelltengesetz (HGHAG), s výnimkou §5 a §6 ods. 1-3 tohto zákona.
V dvoch po sebe nasledujúcich týždňoch vykonávania opatrovateľskej činnosti(vrátane času pracovnej pohotovosti) nesmie pracovný čas prekročiť 128 hodín. Opatrovateľ má počas pracovného dňa nárok na min. 3 hod. voľného času, počas ktorých nesmie byť ani v pracovnej pohotovosti. Z toho musia byť min. Pracovná zmluva končí smrťou pacienta a to aj v prípade, ak je zmluva uzatvorená s jeho s rodinným príslušníkom, alebo inou osobou v zastúpení pacienta. Aj u opatrovateľov, ktorý sú v pracovnom pomere s nejakým verejnoprospešným združením zaoberajúcim sa sprostredkovaní služieb v oblasti sociálnej a zdravotnej starostlivosti sa na pracovný čas a pracovné voľno vzťahujú ustanovenia §3 ods. 1. 2. Opatrovatelia v rámci pracovno-právneho pomeru sú voči zamestnávateľovi povinný dodržiavať dohodnuté usmernenia, obzvlášť čo sa týka informovanosti zamestnávateľa, rodinných príslušníkov, lekárov a zdravotných zariadení v prípade zhoršenia stavu jemu zverenej osoby.
Právo na voľný pohyb pracovníkov prináša aj slovenským opatrovateľkám možnosť zamestnania sa v súkromných domácnostiach v Nemecku bez osobitného pracovného povolenia. Tiež platí, že slovenské spoločnosti môžu vyslať svoje opatrovateľky do nemeckej domácnosti, alebo opatrovanie realizujú ako SZČO.
Opatrovanie seniorov v Nemecku sa môže vykonávať viacerými modelmi / spôsobmi so svojimi špecifikami. Zvyčajne sa uplatňuje:
Priame zamestnanie opatrovateľky/ gazdinej (Haushaltshilfe) nemeckou rodinou. V tomto prípade ide o:
Prečítajte si tiež: Recenzie opatrovateľských agentúr
Priame zamestnanie nemeckou sprostredkovateľskou agentúrou. V takomto prípade platí:
Opatrovateľ/ gazdiná (Haushaltshilfe) ako vyslaný personál. Zamestnanie sa realizujem na základe obchodnej zmluvy, zmluvy o dielo alebo objednávky
Nie je ničím neobvyklým, že opatrovateľka je v pracovno- právnom vzťahu so slovenskou spoločnosťou, ktorá ju vysiela za účelom výkonu práce do Nemecka. V takomto prípade sa na opatrovateľku vzťahuje pri úprave pracovno-právnych vzťahoch slovenská legislatíva. Pracovná zmluva je doplnená o podmienky vyslania alebo je doplnená o dodatok s podmienkami vyslania. Odvody hradí zamestnávateľ, teda slovenská spoločnosť. I v tomto prípade slovenská opatrovateľka musí disponovať pri vyslaní formulárom A1, o ktorý žiada pobočku mieste príslušnej Sociálnej poisťovne.
Pracovný vzťah opatrovateľa/ gazdinej (Haushaltshilfe) upravuje pracovná zmluva, alebo zmluva o dielo, či obchodná zmluva.
Pracovná zmluva by mala obsahovať nasledujúce body:
Denný pracovný čas opatrovateľky/ Haushaltshilfe je zvyčajne 8 - 10 hodín. Medzi koncom pracovnej doby a začiatkom ďalšej pracovnej doby musí byť minimálne 11 hodín odpočinku. Pracovná doba sa dodržiava aj napriek tomu, že opatrovateľka /gazdiná žije zväčša v spoločnej domácnosti s opatrovaným.
Opatrovateľky spĺňajú základnú znalosť nemeckého jazyka a zdravotné vzdelanie prípadne opatrovateľský kurz.
Kompetencie opatrovateliek sa rôznia. Zväčša však ide o poskytovanie starostlivosti opatrovanému, vykonávanie činností v domácnosti, zabezpečenie pomoci pri osobnej hygiene, pomoc pri obliekaní, stravovaní, pri premiestňovaní sa vo vnútorných a vonkajších priestoroch. Ďalšie činnosti sú vecou obojstrannej dohody.
Záujemcovia o prácu v tejto oblasti môžu využiť pri hľadaní pracovných možností pracovný portál nemeckého Deuches Rotes Kreis (nemeckého červeného kríža), ktorý disponuje ponukami v rámci celého Nemecka. Detailné popisy a konkrétne adresy zadávateľov je vám k dispozícii k prezretiu v pohodlí vášho domova. Ponuky nielen pre kvalifikovaný zdravotný personál, opatrovateľky ale aj pre tzv.gazdiné/ Hauhalstshilfe, či upravovanie/ Reinigungskraft, ktoré sú súčasťou tohto portálu.
Širokú databázu pracovných možností či už prostredníctvom nemeckých priamo rodín, spoločností, spolkov, agentúr ponúka i stránka nemeckého spolkového pracovného úradu Bundesagentur für Arbeit v sekcii Jobsuche. Do vyhľadávača zadajte hľadaný výraz v nemeckom jazyku t.j. Pfleger, Altenpfleger, Haushaltshilfe,…a systém vám vygeneruje aktuálne ponuky.
V prípade pochybností, neistoty, či potrebe zorientovať sa sú vám k dispozícii tzv. Beratung und Infocenter für ausländische Betreungskräfte, Make-it-in-Germany, Caritas Deutschland, alebo kontaktujte bezplatné právne poradne.
Rozhodli ste sa pracovať ako opatrovateľka v Rakúsku na rakúsku živnosť? Je to skvelé rozhodnutie, ktoré vám umožní pracovať legálne, zarábať pravidelne a využiť všetky výhody podnikania v zahraničí. Avšak, predtým, ako nastúpite do svojej prvej rodiny, čaká vás niekoľko krokov, ktoré treba vybaviť na slovenských aj rakúskych úradoch.
Prvým a najdôležitejším krokom je získanie rakúskej živnosti, tzv. Gewerbeberechtigung. Opatrovateľ/ka vykonáva svoju činnosť na základe zmluvy (Werkvertrag) uzavretej medzi živnostníkom a opatrovanou osobou, resp. jej zástupcom. Živnosť sa nahlasuje v mestách na Magistráte, mimo miest na okresných úradoch Bezirkshauptmannschaft (BH) podľa miesta výkonu opatrovateľskej činnosti. Odosiela sa to na tlačive Gewerbeanmeldung spolu s príslušnými prílohami. Je potrebné, aby opatrovateľ/ka bola prihlásená na prechodný pobyt, bez tohto prihlásenia nie je možné založenie živnosti. Založenie živnosti príslušný BH oznámi na hospodárskej komore (WKO) a sociálnej poisťovni (SVS). Niektoré agentúry, ako napríklad naša, zabezpečujú založenie živnosti všetkým zaregistrovaným opatrovateľom/kám, ktorí vycestujú do rodiny.
WKO - Wirtschaftskammer - Hospodárska komora - je to zoskupenie všetkých podnikateľských subjektov v Rakúsku. Každá spolková krajina má príslušnú hospodársku komoru. Každý opatrovateľ/ka sa založením živnosti stáva členom hospodárskej komory, je mu pridelené číslo WKO (Mitgliedsnummer) - toto číslo sa používa ako variabilný symbol pri úhrade členských poplatkov, ktoré sa platia raz ročne pre jednotlivé spolkové krajiny podľa miesta podnikania (Standortverlegung). Ak zmeníte miesto výkonu podnikateľskej činnosti v priebehu roka, napr. v prípade, že ste zaplatili členský poplatok vo viacerých spolkových krajinách, je možné si požiadať o započítanie.
Oznámenie podnikateľskej činnosti sa oznamuje na tlačive Verf 24 (Fragebogen) - tento formulár slúži na oznámenie začatia podnikateľskej činnosti v Rakúsku. Fragebogen sa odosiela s prílohami a dotazníkom (Beiblatt) na príslušný finančný úrad podľa miesta podnikania (Standortverlegung). Je potrebné ho odoslať do 1 mesiaca od začatia podnikateľskej činnosti s príslušnými prílohami. Napr. Meldezettel - formulár na prihlásenie na prechodný pobyt v mieste trvalého bydliska opatrovanej osoby. Tento formulár je opatrovateľ/ka povinný odovzdať pri každom novom nástupe do novej rodiny opatrovanej osobe alebo splnomocnenému zástupcovi opatrovanej osoby, aby ho prihlásili na prechodný pobyt.
Daňové priznanie sa podáva do 31. marca nasledujúceho roka.
Ak ste poistená v Rakúsku (ako živnostníčka), ale chcete mať zdravotnú starostlivosť aj na Slovensku (napr. u svojho lekára), formulár E106 je pre vás kľúčový. S E106 si môžete vybaviť plnú zdravotnú starostlivosť aj na Slovensku, hoci platíte odvody len v Rakúsku. Odoslanie formulára E-106 - tento formulár slúži na to, aby OP mohla byť ošetrená na Slovensku, aj v Rakúsku, aj keď už na Slovensku nie je zdravotne poistená. Niektoré agentúry odosielajú tento formulár elektronicky na SVS a SVS už vyplnenú E-106 posiela elektronicky na príslušnú zdravotnú poisťovňu na Slovensku, ktorú opatrovateľ/ka pred vycestovaním mala.
V kontexte opatrovania v domácnosti je dôležité používať správnu terminológiu. Opatrujete klientov, nie pacientov. Pacienti sú v nemocniciach.
Kompetencie opatrovateľov v domácnosti v Rakúsku sú presne dané a definované. Medzi ne nepatria napríklad kosenie záhrady, dojenie kráv a ani varenie či starostlivosť o celú rodinu klienta! Je tiež presne definované, že nemôžete vykonávať ošetrovateľské úkony.
Bude tiež nevyhnutné zmeniť pojem -24 hodinová opatrovanie. Toto pomenovanie nepretržitej prítomnosti navádza k chybnej domnienke, že opatrovatelia majú povinnosť pracovať 24 hodín denne! Nie nemajú! Sú prevažne živnostníci, ktorí ako každý iný človek majú právo na odpočinok, nepretržitý spánok, jedlo, teplo, vhodné podmienky, ubytovanie.
Keďže veľká väčšina opatrovateliek pracuje cez agentúry, je nevyhnutné, mať vopred pred podpisom zmluvy s klientom dohodnuté všetky podmienky. Ak Vám podmienky nevyhovujú-nepodpisujte!
Ani v Rakúsku nie je domáca opatera štandard, je to luxusná služba, ktorá nie je dostupná každému, kto by ju potreboval. Keďže tento luxus domácej opatery chcú dopriať svojim príbuzným aj tí, ktorí na to nemajú, stáva sa, že práve maximálnym šetrením, nedostakom jedla, tepla atď. chcú ušetriť a teda ušetriť na Vás! Nedovoľte to!
Téma sa týka opatrovateliek v Rakúsku, ale poučenie pre všetkých by malo byť - vážiť si samých seba, nedovoľte páchať na sebe žiadne násilie, ponižovanie. Nie ste otroci, ste ľudia, ktorí majú svoje práva a svoje potreby. Vždy je možnosť voľby a vždy sú 2 možnosti. Buď mi to vyhovuje, alebo mi to nevyhovuje. Ak mi to nevyhovuje, idem ďalej a hľadám možnosť, kde mi to vyhovovať bude. Strach, že lepšia možnosť nebude je len vo vašej hlave.
Viedeň je pre Slovákov ideálnym miestom na prácu v zahraničí - je blízko, ponúka výborné pracovné podmienky a kvalitné sociálne zabezpečenie. Práca opatrovateľa či opatrovateľky vo Viedni a jej blízkom okolí prináša pre slovenských občanov množstvo výhod. Viedeň, ako hlavné mesto Rakúska, je známa svojou vysokou životnou úrovňou, kvalitnými službami a výhodnou geografickou polohou v blízkosti Slovenska. Opatrovateľstvo je profesia, ktorá ponúka nielen stabilný príjem, ale aj pocit naplnenia z pomoci druhým. Táto práca je vhodná pre mužov aj ženy, ktorí majú súcit, trpezlivosť a túžbu zlepšiť kvalitu života iných. Ak hľadáte stabilnú a zmysluplnú prácu s atraktívnymi podmienkami, práca opatrovateľa vo Viedni a okolí je pre vás ideálnou voľbou.
Opatrovanie nie je len práca, ale aj poslanie. Ak ste trpezliví, empatickí a radi pomáhate, opatrovateľstvo je pre vás ideálnou voľbou.
Za posledné roky prebehli daňové zákony a zákony sociálneho zabezpečenia v Rakúsku mnohými zmenami. Paušálne výdavky sú vo výške 12% resp. 6% pri istých druhoch živnosti. Cestovné výdavky je možné uplatniť spolu s paušálnymi len za presne určených podmienok. Na vystavenej faktúre je potrebné mať uvedenú presnú výšku príspevku na cestovanie a od vodiča, ktorému je zaplatené za dopravu, potvrdenie o výdavku na tú istú sumu. Je potrebné mať za každý kalendárny rok spravené zúčtovanie príjmu - Einnahmen - Ausgaben Rechnung, výpočet obratu a základu dane. Od roku 2020 sa zaviedol pre drobných podnikateľov aj nový paušál vo výške 45% pre firmy zaoberajúce sa výrobou a vo výške 20% pre firmy poskytujúce služby, kde patrí aj opatrovanie - Personenbetreung. Podmienkou na uplatnenie je, že obrat firmy nesmie prekročiť sumu 35.000eur. Jednorazové prekročenie obratu do 40.000eur nie je prekážkou na uplatnenie paušálu, ak v predchádzajúcom roku nebol limit 35.000eur prekročený. Takisto podnikanie nesmie byť v danom kal. roku prerušené. Z toho vyplýva, že drobný podnikateľ má dve možnosti uplatnenia paušálnych výdavkov. Buď Basispauschalierung, alebo Kleinunternehmerpauschalierung.
Od 01.01.2021 sa zmenila štruktúra finančného úradu v Rakúsku. Finančné úrady boli do 31.12.2020 rozdelené podľa územných celkov a každý fungoval samostatne. Od 01.01.2021 je už len jeden finančný úrad pre celé Rakúsko. Jednotlivé pobočky ale zostali zachované ako predtým.
V júli 2020 bola v Rakúsku odhlasovaná zmena výšky dani pri príjme medzi 11.000eur a 18.000eur. Daň sa znížila z 25% na 20%.
Sachbezug je vecný (nepeňažný) príjem zamestnanca. Ak zamestnancovi poskytne zamestnávateľ napr. bezplatné ubytovanie a stravu, zamestnanec získa isté zvýhodnenie od zamestnávateľa - nepeňažný prijem. Jednotlivé výhody poskytnuté zamestnávateľom sa ale pripočítavajú k príjmu zamestnanca ako peňažný prijem. Peňažnú výšku týchto poskytnutých výhod stanovuje v Rakúsku zákon - Sachbezugswerteverordnung. Väčšina opatrovateľov ale vykonáva v Rakúsku opatrovateľskú činnosť - Personenbetreuung- na živnosť. Živnostník si odmenu za svoje služby dohaduje so svojím klientom. Za svoje služby môže požadovať ľubovoľnú sumu, na ktorú sám ohodnotí svoju prácu. Samozrejme, aby mohol vykonávať svoju prácu, musí si nájsť aj klienta, ktorí z jeho požiadavkami bude súhlasiť resp. musia nájsť spoločnú dohodu, čo sa týka odmeny za poskytnuté služby, spôsob vykonávania práce a pod. Opatrovateľ musí samozrejme dodržať zákonom stanovené povinnosti pri poskytovaní opatrovateľských služieb, ktoré mu stanovuje zákon.
V roku 2008 Rakúsko oficiálne umožnilo vykonávanie opatrovateľskej činnosti v Rakúsku a zverejnilo aj odporúčanie ohľadom príjmu resp. ako si počítať príjmy a odrátavať výdavky. Odporúčanie z roku 2008 bolo aktualizovane k dátumu 01.01.2021 resp. staré odporúčanie bolo odkopírované a uvedený nový dátum. Podotýkam, je to len odporúčanie, nie zákon a ani nariadenie. Viac ako toto odporúčanie, je potrebné sa riadiť znením zákona, pretože aj toto odporúčanie je neúplne a dosť zavadzajúce pre tých, ktorí nepoznajú znenie zákonov.
Uplatňovanie vecných príjmov je u živnostníkov s cieľom pokryť náklady spojené so spoločným využívaním životného priestoru a potrebného stravovania. Sachbezug teda nie je príjmom opatrovateľa, pracujúceho v Rakúsku na živnosť, pokiaľ to sám takto nechce, resp. si to nedohodne so zmluvným partnerom, ktorým je v podstate pacient, alebo zastupujúca osoba, z ktorou sa zmluva podpisuje. Všetky platové podmienky si opatrovateľ dohaduje s pacientom resp.
Štatistický úrad európskej únie vydal 01. Júna 2020 nové indexy ohľadom výšky životnej úrovne krajín EU. Podľa toho sa mení opätovne od 01.01.2020 aj výška daňových bonusov v rakúsku a tiež výška rodinných prídavkov, ktoré sa upravujú podľa zákona - Anpassungsverordnung z roku 2019, podľa životnej úrovne krajiny, kde dieťa žije. Životná úroveň na Slovensku je momentálne na úrovni 79,9% (pred rokom to bolo 68,00%) priemeru európskej únie. Na rok 2021 sa teda upravuje koeficient na 0,711 (predtým 0,641) t.z. že pre Slovákov sa budú vyplácať dávky a bonusy vo výške 71,10 z celkovej výšky dávok. Slováci si týmto polepšili o niekoľko percent. Zákon platí od 01.01.2021 pre rodinné prídavky a aj daňové bonusy. Rakúsko vydalo uznesenie o úprave dávok 29.
Jednotlivé štáty EÚ sa dohodli na dodržiavaní užšej spolupráce pri výmene informácii pri príjme fyzických osôb a zdaňovania príjmov t.z. že rakúske finančné úrady majú prístup k príjmov fyzických osôb v iných krajinách. Týka sa to príjmov zo závislej činnosti t.z. zamestnaneckého pomeru, z podnikania, príjmov zo životných poistiek, dôchodkov a majetkových príjmov. V rakúskom daňovom priznaní sa preto musia uvádzať aj tieto príjmy, ak sa žiada o neobmedzenú daňovú povinnosť v rakúsku, kde si daňovník uplatňuje nezdaniteľný príjem vo výške 11.000eur. V prípade obmedzenej daňovej povinnosti ma fyzická osoba v rakúsku možnosť nezdaniteľného príjmu len vo výške 2.000eur a preto dochádza k dodatočnému zdaneniu príjmov v rakúsku. Slováci z rakúskymi živnosťami sú automaticky zaradzovaný do neobmedzenej daňovej povinnosti v Rakúsku. Tí nemusia spravidla žiadať o neobmedzenú daňovú povinnosť.
Živnostníci si nemocenské dávky ako aj príjem z podpory pri dlhodobej chorobe musia povinne zarátať do ročného obratu, pretože tieto príjmy poisťovňa u živnostníkov nezasiela na finančný úrad ako u zamestnancov. Tieto príjmy sa považujú za prijem z podnikania.
Finančný úrad od 4.Júla 2020 zmrazil všetky daňové čísla v Rakúsku. Pre daňovníkov to znamená, že všetky daňové čísla, ktoré boli v daný deň aktuálne platné, zostávajú navždy v platnosti a už sa nebudú meniť pri zmene príslušnosti v dôsledku zmeny pôsobiska resp. zmeny miesta vykonávania živnostenskej činnosti.
#