
Rozhodcovské konanie predstavuje alternatívny spôsob riešenia sporov, ktorý sa odlišuje od klasického súdneho konania pred všeobecnými súdmi. Vyznačuje sa viacerými špecifikami, ktoré ovplyvňujú jeho dĺžku trvania. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o faktoroch, ktoré majú vplyv na to, ako dlho trvá rozhodcovský súd, a porovnať ho s bežným súdnym konaním.
Rozhodcovský súd nie je všeobecný súd, ale alternatívny spôsob riešenia sporov. Stále rozhodcovské súdy rozhodujú spory vzniknuté z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike. V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Rozhodcovské súdy existujú popri všeobecných súdoch. V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.
V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory:
Zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky môže byť od 1. 1. 2020 len Slovenský olympijský a športový výbor, národný športový zväz alebo komora zriadená zákonom. Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd, ak to ustanovujú osobitné predpisy.
Za rozhodcovský súd koná jedna osoba alebo viac osôb, závisí to od dohody zúčastnených strán, počet rozhodcov však musí byť vždy nepárny. Zástupcovia rozhodcovských súdov sa nazývajú rozhodcovia. Rozhodcom sa môže stať každá fyzická osoba, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú. Rozhodca musí splniť len tri podmienky - plnoletosť, bezúhonnosť a spôsobilosť na právne úkony.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.
Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.
Celý priebeh je riadený rokovacím poriadkom, záväzným pre konkrétny rozhodcovský súd. Proces začína žalobou, ktorá je doručená na rozhodcovský súd. Ak si účastníci sporu vybrali jedného rozhodcu, žaloba je doručená aj jemu. Na súde sa nevyžaduje prítomnosť advokátov, ba dokonca celé súdne konanie sa môže uskutočniť v písomnej forme. Podaná žaloba je doručená druhej strane, ktorá má priestor na vyjadrenie. Žalobu je možné kedykoľvek meniť a dopĺňať, až do momentu vynesenia rozsudku. Hneď ako sa druhá strana vyjadrí k žalobe, nariadi rozhodcovský súd ústne pojednávanie alebo vynesie rozsudok bez toho, aby k pojednávaniu vôbec došlo. Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Náročnosť a komplexnosť sporu priamo ovplyvňuje dĺžku rozhodcovského konania. Zložité prípady, ktoré si vyžadujú rozsiahle dokazovanie, znalecké posudky a právne analýzy, trvajú dlhšie.
Ak sa strany sporu aktívne podieľajú na konaní a sú ochotné spolupracovať, proces sa urýchli. Dôležitá je aj ich dohoda na procesných otázkach, ako je výber rozhodcu, miesto konania a jazyk konania.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a roky poistenia
Skúsenosti, odbornosť a dostupnosť rozhodcu majú vplyv na dĺžku konania. Ak je rozhodca zaneprázdnený alebo má obmedzené skúsenosti, konanie sa môže predĺžiť.
Každý rozhodcovský súd má vlastný rokovací poriadok, ktorý upravuje priebeh konania. Niektoré poriadky sú flexibilnejšie a umožňujú rýchlejšie konanie, zatiaľ čo iné sú formálnejšie a môžu proces predĺžiť.
Po začatí rozhodcovského konania je Rozhodcovský súd na základe súhlasu všetkých strán oprávnený vykonať zmierovacie konanie vo veciach, v ktorých má Rozhodcovský súd právomoc konať. Zmierovacie konanie pred Rozhodcovským súdom sa považuje za súčasť rozhodcovského konania. Počas zmierovacieho konania lehoty v rozhodcovskom konaní neplynú. Zmierovacie konanie prebieha pred mediátorom, ktorým je stranami vybraná osoba zapísaná v Zozname rozhodcov. Mediátorom nemôže byť osoba, ktorá je v už začatom rozhodcovskom konaní medzi stranami nominovaná alebo ustanovená ako rozhodca. Zmierovacie konanie prebieha spravidla ústne. Ústne konanie zvoláva Tajomník doručením oznámenia o mieste a čase jeho konania. Tajomník zabezpečuje všetky organizačné záležitosti v súvislosti so zmierovacím konaním. Ak sa strany nedohodnú inak, každá strana prednesie svoj návrh zmieru mediátorovi a druhej strane. Ak návrh strany nebol prijatý ostatnými stranami, po vypočutí všetkých strán mediátor navrhne zmier. Návrhy, prednesy a úkony strán a mediátora v zmierovacom konaní nemôžu byť na ťarchu strán v už začatom rozhodcovskom alebo inom konaní a žiadna zo strán ani mediátor ich nie sú oprávnení použiť alebo na ne odkazovať v konaní pred rozhodcovským senátom s výnimkou prípadu, ak strany spoločne navrhnú zaznamenanie nimi prijatého zmieru vo forme rozhodcovského rozsudku. Zmierovacie konanie sa končí dňom uzavretia zmieru alebo dňom vydania rozhodnutia mediátora o zastavení zmierovacieho konania z dôvodu jeho bezúspešnosti. Mediátor je oprávnený vydať rozhodnutie o bezúspešnosti zmierovacieho konania, ak strany neprijmú jeho prvý návrh zmieru. Poplatok za zmierovacie konanie je 50% z poplatku za rozhodcovské konanie, najmenej však 500,- EUR. Tento poplatok platia obe strany vopred rovnakým dielom. Bez ohľadu na výsledok zmierovacieho konania sa tento poplatok nevracia. Strany znášajú vlastné trovy zmierovacieho konania. Na zmierovacie konanie pred Rozhodcovským súdom sa nevzťahuje zákon č. 420/2004 Z. z.
Od podania žaloby do vydania rozhodcovského rozsudku trvá v závislosti od náročnosti veci rozhodcovské konanie jeden až tri mesiace. Rozhodcovské konanie sa vykonáva písomne.
Konanie pred klasickým štátnym súdom je zdĺhavé aj preto, že účastníci sa neustále odvolávajú k vyšším súdom. Tie následne vec vracajú nižším súdom a vzniká „ping pong“, ktorý odnesie hlavne žalobca, ktorý sa domáha svojho práva. Konanie pred rozhodcom je zo zákona jednoinstančné, nie je možné sa odvolávať, akonáhle rozhodca rozhodne, je spor ukončený. Na rozdiel od všeobecných súdov, na ktorých je priemerná dĺžka konania takmer 2 roky.
Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti
Najjednoduchší spôsob ako zabezpečiť rozhodovanie sporov rozhodcovským súdom je vloženie tzv. rozhodcovskej doložky do akejkoľvek písomnej zmluvy alebo dohody.
tags: #ako #dlho #trvá #rozhodcovský #súd