Agresia v škole a sociálny pedagóg: Prevencia ako kľúč k zdravému vývinu

Úvod

V súčasnej dobe, kedy spoločnosť čelí nárastu sociálno-patologických javov, sa stáva prítomnosť sociálneho pedagóga v školách čoraz nevyhnutnejšou. Táto profesia, hoci legislatívne ukotvená, je v slovenskom školstve stále pomerne málo rozšírená. Cieľom tohto článku je poukázať na dôležitosť a nezastupiteľnosť sociálneho pedagóga v školách, s dôrazom na jeho úlohu v prevencii sociálno-patologických javov a v podpore zdravého vývinu žiakov.

Sociálny pedagóg ako odborník v školskom prostredí

Sociálny pedagóg je odborný zamestnanec školy, ktorý pôsobí priamo v prostredí, kde sa žiaci vzdelávajú a socializujú. Vďaka tomu, že je prítomný priamo v škole, dokáže dôkladne spoznať jej klímu, vzťahy a problémy, s ktorými sa stretávajú žiaci, ich rodičia, ale aj pedagogickí a iní zamestnanci školy. Na rozdiel od učiteľa, sociálny pedagóg nehodnotí žiakov známkami ani ich nezaťažuje domácimi úlohami. Jeho hlavnou úlohou je venovať sa žiakom, ktorí majú problémy, a pomáhať im ich riešiť. Problémy pritom vníma ako bežnú súčasť života a snaží sa vytvárať v škole priateľskú atmosféru, ktorá znižuje výskyt negatívnych javov, ako sú záškoláctvo, agresivita a šikanovanie.

Sociálny pedagóg vytvára a rozvíja podmienky pre zdravý a plnohodnotný vývoj jednotlivcov, aby im bolo umožnené fungovať v sociálnom prostredí a docieliť sociálnu rovnováhu.

História a súčasnosť sociálnej pedagogiky

Sociálna pedagogika má v zahraničí dlhoročnú tradíciu, najmä v USA, kde školský sociálny pracovník existuje už viac ako 100 rokov. Na Slovensku sa sociálna pedagogika začala rozvíjať neskôr, v 70. rokoch 20. storočia, pod vplyvom zahraničných skúseností. V súčasnosti ponúkajú viaceré vysoké školy študijné programy v oblasti sociálnej pedagogiky, čím pripravujú odborníkov, ktorí sa môžu uplatniť v školstve, štátnej správe a v oblasti sociálnych služieb.

Úlohou vysokoškolských študijných programov sociálnej pedagogiky je príprava budúcich sociálnych pedagógov na diagnostikovanie a analyzovanie problémov v edukačnom procese, vedenie efektívneho pedagogického poradenstva pre žiakov rôznych stupňov vzdelávania a vykonávanie odbornej činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva.

Prečítajte si tiež: Rozpad hviezdneho manželstva Klum a Seal

Legislatívne ukotvenie sociálneho pedagóga na Slovensku

Na Slovensku je pôsobenie sociálneho pedagóga v školách legislatívne umožnené od roku 2008, kedy bol zaradený medzi zložky systému výchovného poradenstva a prevencie. Jeho činnosť konkretizujú zákony č. 245/2008 Z. z. a č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Medzi kompetencie sociálneho pedagóga odborníci zaraďujú kompetenciu prevencie, poradenstva, prevýchovy, manažmentu a edukačnú kompetenciu:

• Prevenciu: Predchádzanie vzniku sociálno-patologických javov.
• Poradenstvo: Poskytovanie individuálneho a skupinového poradenstva žiakom, rodičom a učiteľom.
• Prevýchovu: Usmerňovanie a pomoc pri zmene správania žiakov.
• Manažment: Koordinácia a riadenie aktivít v oblasti prevencie a intervencie.
• Edukácia: Vzdelávanie a osveta v oblasti sociálnych problémov.

Absolventi po absolvovaní vysokoškolského štúdia v odbore sociálna pedagogika dokážu vykonávať odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených, ich rodičov, pedagogických zamestnancov škôl a ďalších školských zariadení. Dokážu podporovať prosociálne a etické správanie, plniť úlohy sociálnej výchovy, stanoviť sociálno-pedagogickú diagnostiku, viesť sociálno-pedagogické poradenstvo, stanoviť úlohy v rámci prevencie sociálno-patologických javov, ako aj reedukáciu nežiadúceho správania.

Prevencia sociálno-patologických javov ako kľúčová činnosť

Najvýznamnejšou činnosťou sociálneho pedagóga v škole je prevencia sociálno-patologických javov. Tie existujú v školách už dlho, no pod vplyvom rozvoja spoločnosti sa niektoré z nich stávajú výraznejšími. Môžeme sa domnievať, že v súčasnosti neexistuje škola, kde by sa drogy, šikanovanie, záškoláctvo, násilie a iné nevyskytli v akejkoľvek forme. Tento nárast je možné pripísať nedostatočnej pozornosti rodičov, malému množstvu voľnočasových aktivít a poklesu autority učiteľov.

Na respondentov sme sa obrátili s otázkou, s akými sociálno- patologickými javmi sa už stretli. Vybrali sme tie najčastejšie spomínané v odborných zdrojoch: záškoláctvo, šikanovanie, alkohol, drogy, výtržníctvo, agresivita a gamblerstvo. Najviac respondentov sa stretlo so šikanovaním 35 (31%), potom nasledovalo záškoláctvo 29 (26%), agresivita 28 (25%), výtržníctvo 9 (8%), alkohol 8 (7%),drogy 4 (3%) a gamblerstvo 1. Nakoľko niektorí naši respondenti vyberali aj viac možností naraz, môžeme predpokladať, že jeden sociálno-patologický jav je sprevádzaný s iným, a tak môže byť medzi nimi spojitosť.

Definícia sociálno-pedagogickej prevencie

Sociálno-pedagogická prevencia predstavuje koncepčné, vedecky podložené, zámerné, cieľavedomé, systematické, plánovité a koordinované pôsobenie na potenciálne alebo reálne príčiny a podmienky sociálno-výchovných problémov, porúch správania a sociálno-patologických javov. Jej cieľom je odstrániť ich alebo ich sčasti eliminovať, prípadne obmedziť ich negatívne symptómy a paralelne podporovať vytváranie priaznivých prospoločenských podmienok pre intaktný a bio-psycho-sociálny a duchovný vývin jednotlivca.

Prečítajte si tiež: Argumenty pre a proti zákazu mobilov

Formy preventívnych programov

Preventívne aktivity sú krátkodobé (1 - 3 stretnutia) vzdelávacie aktivity a intervenčné metódy informatívneho, zážitkového charakteru, ktoré sa predovšetkým zameriavajú na rôzne oblasti prevencie rizikového správania, prevencie školských a výchovných problémov, na posilnenie úspešnej adaptácie žiakov na školu. Medzi preventívne programy patria napríklad:

• Zippyho kamaráti - preventívny program sociálneho a emocionálneho rozvoja, ktorý dieťa a žiaka učí:
  • rozpoznať pocity (radosť, hnev, strach, nervozita, žiarlivosť)
  • aktívne počúvať a povedať to, čo chce povedať (napr. formulovať prosbu o pomoc v situácii, keď si nevie samo poradiť)
  • nadviazať a udržiavať kamarátske vzťahy, zároveň si precvičuje, ako prijať odmietnutie
  • zvládať konfliktné a záťažové situácie (precvičuje si možné postupy, ktoré prinášajú zmeny v jeho osobnom živote
• Leove dobrodružstvá - preventívny program sociálneho a emocionálneho rozvoja.
• Kozmo a jeho dobrodružstvá - preventívny program sociálneho a emocionálneho rozvoja. Cieľom preventívneho programu je viesť deti a žiakov k vzájomnej tolerancii a prijímaniu odlišnosti druhých bez násilných a traumatických reakcií. Program je nástrojom, prostredníctvom ktorého dokážeme s deťmi a žiakmi lepšie hovoriť o témach násilia a šikanovania zážitkovou formou, pričom sa rešpektuje individualita každého dieťaťa a žiaka.
• Poruchy príjmu potravy - preventívny program zameraný na zvýšenie informovanosti o diagnózach na spektre porúch príjmu potravy a o vzniku týchto ochorení. Ciele programu:
  • edukácia žiakov o racionálnom stravovaní a podpora zdravého vzťahu k jedlu
  • vedenie žiakov ku kritickému mysleniu na internete a sociálnych sieťach v témach stravovania, zmien hmotnosti a sebaobrazu
  • podpora neutrálneho až pozitívneho vzťahu žiakov k svojmu telu
  • vyvrátenie mýtov spojených s poruchami príjmu potravy, ktoré komplikujú vyhľadanie pomoci, bránia dotknuté osoby zdôveriť sa a tých, ktoré môžu na mládež pôsobiť lákavo (napr.
• Drogy: čo s tým? FRED - preventívny program sekundárnej prevencie:realizuje sa ako včasná preventívna intervencia a je určený pre žiakov, ktorí majú prvé skúsenosti s drogami (napr.
• O duševnom zdraví a chorobe - preventívny program zameraný na témy a problémy duševného zdravia v súčasnom svete. Duševné ochorenia sú stále pre väčšinu ľudí veľkou neznámou. Psychické problémy si väčšina ľudí necháva pre seba, hanbí sa niekomu zdôveriť, vyhľadať pomoc odborníka, pričom spokojnosť s vlastným životom, schopnosť tešiť sa, zapojiť sa do spoločnosti, prispôsobiť sa jej požiadavkám a celková kvalita života, závisia v značnej miere od duševného zdravia.
• Program rozvoja sociálnych zručností žiakov a študentov - preventívny program zameraný na nasledovné témy:
  • Sebapoznávanie, sebauvedomovanie a sebahodnotenie
  • Emocionalita, rozvíjanie emocionality
  • Komunikácia a jej význam v interpersonálnych vzťahoch
  • Poznávanie druhých, ich akceptácia, stereotypy a predsudky
  • Empatia a jej význam pri riešení interpersonálnych problémov
  • Schopnosť vytvárať a udržiavať vzťahy (rodičia, súrodenci)
  • Vzťahy medzi rovesníkmi - kamarátstvo a priateľstvo
  • Vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi
  • Sociálne problémy, sociálna izolovanosť
  • Schopnosť rozhodovať sa

Primárna prevencia

V školskom prostredí sa sociálny pedagóg zameriava predovšetkým na primárnu prevenciu, počas ktorej realizuje jednorazové aktivity, krátkodobé a dlhodobé programy zamerané na predchádzanie vzniku sociálno-patologických javov.

Agresivita a šikanovanie v školskom prostredí

Podľa Bajtoša (2008) vnímane agresivitu ako črtu osobnosti, ktorá sa vyznačuje nie len ako prejav nepriateľstva so sklonom k útočnosti, ale tiež ako snaha presadiť sám seba, presadiť svoje záujmy a ciele, aj keď nemilosrdne a bezohľadne. Agresívneho človeka popisuje ako snažiaceho presadzovať svoje názory na úkor ostatných, nerešpektuje požiadavky a práva iných osôb, častokrát je manipulátorom a nedarí sa mu ovládať emócie. Agresivita sa môže prejaviť aj v podobe fyzického a psychického poškodzovania osôb a poškodzovania majetku.

Podľa Matúškovej (2006) je agresivita najčastejšie spájaná s negatívnymi prejavmi. Môže vzniknúť ako slabá nenávisť a preniknúť až do rôznych foriem ublíženia, či do slovnej alebo fyzickej agresie. Martínek (2015) rozdeľuje agresiu, ktorá môže byť vybíjaná na zvierati alebo na neživom predmete. V školskom prostredí sa agresivita prejavuje častokrát na neživých predmetoch, ako je napríklad zošit či pravítko, predmet ako taký sa stáva prostriedkom na uvoľnenie agresora. Častokrát sa však stáva, že žiak pri takomto chovaní chce poukázať na svoju fyzickú silu. Vo veľkej väčšine sa takto prejavujú žiaci so zníženým sebavedomím.

Šikanovanie sa označuje ako agresívne správanie, ktoré sa zvyčajne vyznačuje opakovaním sa a nerovnováhou moci. V mnohých skupinách môže byť považovaná za normatívnu, ale spoločensky neprijateľnú v rámci časti demokratickej spoločnosti (Smith, 2000). Kolář (2005) popisuje šikanovanie v školskom prostredí ako sociálnu chorobu, kde jeden žiak alebo skupina žiakov vedome a opakovane ponižuje a zotročuje slabšieho spolužiaka, či spolužiakov a používa k tomu agresiu a manipuláciu.

Prečítajte si tiež: Prínos sociálneho pedagóga pre materskú školu

Pokiaľ ide o prevenciu šikany, pedagogickí zamestnanci by mali žiakov viesť k tomu, že by rozhodne nemali podporovať agresívne správanie svojich spolužiakov, odsudzovať slabšie deti a naopak prejavovať neprirodzené sympatie k populárnym spolužiakom. Učiteľ by mal vysvetliť žiakom, aby sa nenechali ovplyvniť agresívnym spolužiakom. Nemali by však zostať ľahostajní voči správaniu, ktoré im nie je príjemné, nemali by sa vysmievať žiakovi, ktorý sa akýmkoľvek spôsobom líši od ostatných, vyjadruje svoje názory, ktoré sú odlišné od tých ich, či má iné záľuby (Bendl, 2003). Niekedy si žiaci môžu myslieť, že šikanovanie je neškodné a zábavné, no z hľadiska zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov môže šikanovanie žiakov napĺňať skutkovú podstatu priestupkov, dokonca z hľadiska trestného zákona (č. 300/2005 Zb. Trestný zákon) môže šikanovanie žiakov napĺňať i skutkovú podstatu trestných činov.

Záškoláctvo ako sociálno-patologický jav

„Záškoláctvo je rozšírená porucha správania a prejavuje sa úmyselným zameškávaním školského vyučovania, keď žiak z vlastnej vôle, zväčša bez vedomia rodičov (niekedy aj s ich vedomím), nechodí do školy (vyhýba sa školským povinnostiam). Tieto vymeškané hodiny nie sú ospravedlnené ani rodičmi, ani lekármi. Je to tradičný a jeden z najbežnejších problémov, ktorý sa objavuje na základných i stredných školách“ (Oľšavská, 2014, str. 43). Záškoláctvo je veľmi vážny sociálno-patologický jav, ktorý nie je ľahko vypátratelný. Väčšinou sa rodič o tomto probléme dozvie až na podnet zo školy, a do tej doby si nemusí nič všimnúť (Čiburková, 2009).

Čiburková (2009) ďalej spomína, ako by sa mal rodič zachovať, ak takéto správanie odhalí. Rodič by mal odhaliť, čo dieťa viedlo k takémuto správaniu, ak sám nevie ako postupovať, mal by požiadať o radu odborníka, ktorý rodičovi povie ako postupovať v danej situácii. Ďalej autorka radí, že by rodičia rozhodne nemali čakať, že sa situácia vyrieši sama, podstatná je motivácia dieťaťa k návratu do školy. Na Slovensku upravuje školskú dochádzku Zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní. Kde je určené, že povinná školská dochádzka trvá 10 rokov.

Záškoláctvo môže mať nepriaznivé dopady nielen na žiaka samotného, ale aj na jeho rodinu, a to vo forme siahnutia na sociálne dávky, v najhoršom prípade môže byť podané trestné oznámenie na zákonných zástupcov žiaka pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže.

Spolupráca a koordinácia

V škole sociálny pedagóg spolupracuje s pedagogickými zamestnancami, koordinátorom prevencie, výchovným poradcom a školským psychológom. Vzhľadom na to, že špecializované činnosti, ako výchovné poradenstvo, kariérové poradenstvo a koordináciu prevencie, môže vykonávať aj odborný zamestnanec, je vhodné, aby preventívnu činnosť v škole koordinoval a zabezpečoval práve sociálny pedagóg. Je odborne pripravený v otázkach prevencie a využíva účinné stratégie na dosiahnutie preventívnej práce.

Integrácia žiakov a sociálne znevýhodnené prostredie

Počas praxe sa ukazuje, že do popredia vstupuje otázka integrácie jednotlivých žiakov, či už ide o zdravotne postihnutých alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vyučovacími potrebami. V tejto oblasti je nevyhnutná spolupráca špeciálneho pedagóga, resp. liečebného pedagóga so sociálnym pracovníkom v škole. Školský zákon definuje sociálne znevýhodnené prostredie ako prostredie, ktoré nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností človeka. Ide o prostredie, ktoré neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti, napríklad z dôvodu nedostatočného vzdelania rodičov alebo sociálnej exklúzie. Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia sa uskutočňuje v školách s využitím špecifických metód a foriem.

Sociálny pedagógpozná rizikové a ochranné faktory optimálneho rozvoja detí a mládeže,mal by ovplyvňovať personálny rozvoj žiakov a rozvíjať ich sociálne zručnosti. Má odborné predpoklady na vykonávanie primárnej aj sekundárnej prevencie, ako aj inej sociálno-výchovnej práce.

Agresívne správanie voči učiteľom

Závažnou skutočnosťou v súčasnosti je, že narastá agresívne správanie voči učiteľom - tak zo strany žiakov, ako aj ich rodičov. Ide o problém, ktorému sa napriek jeho závažnosti venuje iba okrajová pozornosť. Šikanovanie učiteľov je zodpovedajúce pomenovanie, pretože má s definíciou šikanovania veľa spoločného (Francová, M., Mitrová, J., Tůmová, A., 2009). Sporným podľa nich je bod „nadradenosť agresora“, pretože učiteľ je žiakom teoreticky vždy nadradený.

V školskom roku 2010/2011 sa realizoval výskum dotazníkovou metódou v stredoslovenskom regióne (Banská Bystrica, Krupina, Lučenec, Martin, Tornaľa, Zvolen a Žilina). Výskumnú vzorku tvorilo 196 učiteľov základných a 155 učiteľov stredných škôl, spolu 351 respondentov. Cieľom výskumu bola aj problematika agresívneho správania voči učiteľom zo strany rodičov či žiakov školy. Zisťovalo sa, či sa s ním počas svojej praxe stretli. Celkovo sa s agresívnym správaním voči sebe stretlo 237 učiteľov čiže 67,52 %.

Zo zistení vyplynulo, že najrozšírenejšie sú urážky učiteľov zo strany žiakov počas vyučovania, čo uviedlo až 37,04 % učiteľov. Druhou najrozšírenejšou formou je vyhrážanie žiakov, čo uviedlo 23,08 % respondentov. Nasledovali urážky rodičov či iných príbuzných - túto možnosť označilo 22,79 % respondentov. Zarážajúce je zistenie, že vyhrážanie žiakov uviedlo až 29,59% učiteľov základných škôl, z učiteľov stredných škôl túto možnosť označilo14,84 % respondentov.

Aktuálnym problémom súčasnej doby sa stáva kyberšikanovanie učiteľov. Žiaci sa snažia učiteľa v kompromitujúcej situácii nahrať a zverejniť na internete. Stáva sa, že žiaci učiteľa cielene vyprovokujú a jeho reakciu zverejnia na webe. Žiakov vedie k obťažovaniu a k šikanovaniu učiteľov zábava, pocit moci, ale aj motivácia(Klimešová, M., A. vrátiť bolesť buď ako motivácia ublížiť inej autorite na základe predchádzajúceho útlaku (napr.

Príklad z praxe: Vzdelávanie pedagógov v Pôjde

V pondelok 13. mája 2024 sa v Pôjde uskutočnilo vzdelávanie pre pedagógov. Každá trieda vznikne spojením rôznych žiakov, kde každý má svoje povahové črty, skúsenosti a životný príbeh. V takejto skupine sa postupne formujú vzťahy a upevňujú sa pozície. Je prirodzené, že silnejšie osobnosti sa snažia presadzovať na úkor tých slabších. V tomto momente by mal do vývoja skupiny zasiahnuť niekto skúsený a pomôcť žiakom pri formovaní vzťahov a upevňovaní pozícií.

Učiteľ ako vedúci skupiny by si mal zmapovať vzťahy v triede, jednotlivé roly, ktoré žiaci v triede majú, a následne nastaviť prácu s triedou, ktorej cieľom by malo byť formovanie vzťahov v kolektíve a budovanie pozitívnej klímy v triede. Ak si učiteľ nie je v tejto úlohe istý, môže osloviť odborných zamestnancov v škole, ako je školský psychológ alebo sociálny pedagóg, alebo zamestnancov spádového Centra poradenstva a prevencie.

Skúsenosti a vedomosti o problematike šikanovania prišiel odprezentovať do vzdelávacieho centra Pôjd skúsený lektor a špecialista na problematiku šikanovania a násilia páchaného na deťoch, Mgr. Peter Lengyel PhD. Workshop na tému „Nastavenie efektívnej stratégie prevencie šikanovania“ bol určený pedagógom zo škôl v meste, ale aj ďalším dospelým pracujúcim s deťmi a mládežou.

Význam sociálneho pedagóga pre školu a spoločnosť

Sociálny pedagóg je odborník, ktorý svojimi pracovnými aktivitami a úlohami pôsobí na vnímanie školy jej žiakmi. Spolu s ostatnými (učiteľmi, žiakmi, rodičmi ap.) sa pokúša vytvárať v škole priateľskú atmosféru a tým znižovať výskyt takých javov akými sú záškoláctvo, agresivita, šikanovanie atď. Je možnosťou, ako robiť kvalitnú sociálnu prevenciu zameranú na rozvoj správneho vzťahu k vlastnému vzdelávaniu, ku škole, ale aj k sebe samému a svojmu okoliu.

Spolupráca s rodinou

Musíme si uvedomiť, že škola má len dotvárať celý výchovný proces, ktorým dieťa prechádza. Ak na niektorom stupni výchovy niečo zlyhá, nie je v silách samotnej školy a školského prostredia, aby tento článok doplnili, prípadne adekvátne nahradili. Sociálno-výchovná práca s rodinou, osobitne s dysfunkčnou a sociálne znevýhodnenou rodinou, patrí k ťažiskovým oblastiam školskej preventívnej práce sociálneho pedagóga.

Limity a výzvy

Napriek legislatívnemu ukotveniu a nespornému významu, profesia sociálneho pedagóga v slovenských školách čelí určitým limitom. Medzi ne patrí napríklad neustálenosť kompetenčného poľa sociálnej pedagogiky, ktoré je rôznymi autormi a inštitúciami rôzne vymedzované. Na škodu veci školská prax zatiaľ ešte v plnej miere nerešpektuje školskú legislatívu a sociálny pedagóg sa v školách vyskytuje iba ojedinele.

Záver

Sociálny pedagóg zohráva kľúčovú úlohu v prevencii a riešení sociálno-patologických javov v školskom prostredí. Jeho prítomnosť v školách je nevyhnutná pre zabezpečenie zdravého a harmonického vývinu žiakov, pre vytváranie priaznivej klímy a pre podporu spolupráce medzi školou, rodinou a komunitou. Je potrebné, aby sa profesia sociálneho pedagóga stala neoddeliteľnou súčasťou slovenského školstva a aby sa jej venovala dostatočná pozornosť a podpora.

tags: #agresia #v #škole #a #socialny #pedagog