
Článok sa zaoberá problematikou úpravy postavenia vedľajšieho účastníka konania v kontexte zavedenia Civilného sporového poriadku (CSP) a jeho dopadom na už prebiehajúce súdne konania. Cieľom je analyzovať zmeny, ktoré priniesol CSP v oblasti vedľajšieho účastníctva a posúdiť ich súlad s princípmi právnej istoty a prechodnými ustanoveniami.
S účinnosťou od 1. júla nadobudli účinnosť tri nové procesné kódexy, medzi nimi aj Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.), ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.). CSP priniesol množstvo zmien do súdnej praxe, vrátane úpravy inštitútu vedľajšieho účastníctva.
Právna úprava inštitútu vedľajšieho účastníka v zmysle Občianskeho súdneho poriadku (OSP) upravovala tento inštitút širšie ako CSP. OSP rozlišoval dve skupiny vedľajších účastníkov:
Zmenou, ktorú priniesol CSP, je aj zmena v subjektoch konania. Nejde však len o zmenu v názve spočívajúcu v zámene vedľajšieho účastníka za intervenienta. Pri porovnaní osobného rozsahu intervencie a vedľajšieho účastníctva je zrejmé, že intervenientmi v zmysle CSP sú len osoby uvedené v § 93 ods. 1 OSP, ktoré spĺňajú definíciu § 81 CSP, pričom vyššie uvedená druhá skupina účastníkov (v zmysle § 93 ods. 2 OSP) podľa CSP nemá postavenie intervenienta. Tieto subjekty sa stali tzv.
V sporovom konaní, ktoré bolo iniciované ešte za účinnosti OSP, vystupovali viacerí vedľajší účastníci na strane žalovaného, ktorí mali záujem na výsledku konania. Po nadobudnutí účinnosti CSP im bolo doručené oznámenie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, že po 1. júli už nemôžu vystupovať ako vedľajší účastníci a ich procesné postavenie k 30. júnu zaniklo.
Prečítajte si tiež: Pád a vzostup Stefana Nagyho
Podľa názoru autora, úplné pozbavenie vedľajších účastníkov ich procesného postavenia je nielenže v rozpore s princípom právnej istoty, ale aj s prechodnými ustanoveniami samotného CSP.
V predmetnom prípade išlo o rozhodnutie súdu vo forme „oznámenia“, čo si vyžaduje dôkladnejšiu analýzu. Opísané „oznámenie“ má vo vzťahu k vedľajším účastníkom závažný právny následok - konštatovanie zániku ich procesného postavenia. Uvedený zánik má vplyv na celkový priebeh konania, pretože na strane niektorej zo strán sporu už ďalej nebude vystupovať subjekt, ktorý ju dosiaľ v konaní podporoval. Ak súd upravuje priebeh konania, rozhoduje o tom vždy uznesením (§ 234 ods. 1 CSP). Nakoľko úprava priebehu konania nie je rozhodovaním vo veci samej, súd prvej inštancie mal rozhodnúť uznesením.
Je zrejmé, že pokiaľ by súd prvej inštancie o zániku procesného postavenia vedľajších účastníkov rozhodol uznesením, bola by proti takémuto rozhodnutiu súdu v zmysle § 239 ods.
Autor považuje preklasifikovanie statusu vedľajšieho účastníctva na intervenciu za praktické a vhodné riešenie tohto právneho vákua. Takéto preklasifikovanie by mohlo byť v súlade s princípmi civilného procesu v podmienkach novej procesnej úpravy.
Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie, alebo tým, že ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Prečítajte si tiež: Všetko o Potvrdení o Daňovej Rezidencii
Účasť vedľajšieho účastníka v sporovom konaní môže z procesného hľadiska komplikovať a sťažovať uplatňovanie alebo bránenie práv v konaní toho účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník nevystupuje. Minimálne v tom, že vedľajším účastníkom nepodporovaný účastník musí po vstupe vedľajšieho účastníka konať proti dvom procesným subjektom sledujúcim v podstate zhodné procesné ciele. Neznamená to však, že by vedľajším účastníkom nepodporovaný účastník strácal niektoré zo svojich procesných oprávnení alebo že by mu vstupom vedľajšieho účastníka bola znemožnená realizácia jeho procesných práv.
Prečítajte si tiež: Osobnosti a ich životné udalosti