
Proces dedičstva, najmä ak ide o nehnuteľnosť ako je byt, môže byť komplikovaný, najmä ak medzi dedičmi existuje nesúhlas. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dedičskom konaní, právach a povinnostiach dedičov, a možnostiach riešenia situácie, keď jeden z dedičov nesúhlasí s navrhovaným rozdelením majetku.
Dedičské konanie je súdny proces, ktorý sa začína po úmrtí osoby s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jej majetkom. Konanie sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom a začína sa automaticky po úmrtí osoby na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Súd následne poverí notára, ktorý ako súdny komisár zisťuje okruh dedičov, obsah závetu alebo listiny o vydedení a rozsah majetku i dlhov poručiteľa.
Dedenie môže prebiehať na základe zákona alebo závetu. Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. V prípade, že poručiteľ zanechal závet, v ňom určí svojich dedičov a ich podiely na majetku. Ak závet neexistuje, alebo je neplatný, nastupuje dedenie zo zákona, ktoré upravuje Občiansky zákonník a rozdeľuje pozostalých do štyroch dedičských skupín. Tieto skupiny určujú poradie, v ktorom sa príbuzní dostávajú k možnosti dediť.
Dedičské konanie prechádza niekoľkými fázami:
Počas dedičského konania majú dedičia určité práva a povinnosti. Medzi najdôležitejšie patrí právo na informácie o stave dedičstva, právo vyjadriť sa k spôsobu rozdelenia majetku a právo dedičstvo odmietnuť. Dedičia tiež zodpovedajú za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na nich prešli poručiteľovou smrťou, a to do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.
Prečítajte si tiež: Zdaňovanie dedičstva z prenájmu nehnuteľností
Dedič má právo dedičstvo odmietnuť, a to do jedného mesiaca odo dňa, kedy ho súd o tejto možnosti a jej následkoch upovedomil. Odmietnutie dedičstva sa môže urobiť ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným súdu. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Dôležité je vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. Odmietnutie dedičstva je záväzné a nemožno ho odvolať.
Účastník dedičského konania sa môže nechať zastupovať splnomocnencom. Splnomocnenec vás môže zastupovať počas celého konania i v jeho časti, teda na niektoré úkony (musia byť vymedzené v splnomocnení). Splnomocnencom môže byť právnik i akákoľvek fyzická osoba, ktorá s tým súhlasí, je právne spôsobilá a bude hájiť vaše záujmy. Ak chcete, aby vás v dedičskom konaní niekto zastúpil, musíte odovzdať „Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní“.
Ak jeden z dedičov nesúhlasí s navrhovaným rozdelením majetku, dedičské konanie sa môže skomplikovať. V takom prípade je potrebné hľadať riešenia, ktoré by zohľadňovali záujmy všetkých strán.
V dedičskom konaní majú dedičia v prvom rade možnosť vyporiadať dedičstvo na základe dohody dedičov. V rámci tejto dohody môžu navrhnúť rôzne spôsoby rozdelenia majetku, napríklad vyplatenie podielov, predaj majetku a rozdelenie výťažku, alebo nadobudnutie majetku do podielového spoluvlastníctva.
Ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané, čo by vo Vašom prípade znamenalo, že predmetný byt by ste všetci súrodenci nadobudli do podielového spoluvlastníctva. V takom prípade má každý z dedičov rovnaké právo byt užívať.
Prečítajte si tiež: Započítanie daru v dedičstve
Ak by ste po takto nadobudnutom spoluvlastníctve následne nemali viac záujem byť spoluvlastníkmi, máte právo na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ak sa spoluvlastníci nevedia dohodnúť na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva dobrovoľne, zákon poskytuje možnosť obrátiť sa na súd.
Súd pri vyporiadaní spoločnej nehnuteľnosti postupuje podľa zákonného poradia spôsobov vyporiadania. Ak je nehnuteľnosť deliteľná, túto rozdelí medzi podielových spoluvlastníkov. Pokiaľ ide o dom, tento nemusí byť hneď deliteľný na bytové jednotky. To závisí od toho, ako je dom postavený a či reálne prichádza do úvahy rozdelenie. Súd by v konečnom dôsledku mohol dospieť aj k záveru, že dom nie je možné rozdeliť podľa výšky spoluvlastníckych podielov. V tom prípade by súd mohol rozhodnúť tak, že dom pripadne jednému zo spoluvlastníkov s povinnosťou výplaty druhého spoluvlastníka. Ak by ani uvedený spôsob neprichádzal do úvahy, t.j. žiadny zo spoluvlastníkov by nemal záujem dom nadobudnúť, súd nariadi predaj nehnuteľnosti a výťažok rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov.
Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Ak spoluvlastník plánuje predať svoj podiel na nehnuteľnosti tretej osobe, musí ho najskôr ponúknuť na predaj ostatným spoluvlastníkom, a to za rovnakú cenu a za rovnakých podmienok, ako by ho ponúkol aj tretej osobe.
V priebehu dedičského konania môžu nastať rôzne komplikácie, ktoré môžu predĺžiť jeho trvanie a skomplikovať rozdelenie majetku.
K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič.
Prečítajte si tiež: Kataster nehnuteľností
Ak je na majetku poručiteľa plomba od exekútora, je potrebné zistiť, či dlžoby nepresahujú sumu jeho časti dedičstva. V prípade, že by jeho exekúcie boli vyššie ako je jeho podiel na dome a druhý z dedičov by mal záujem o vysporiadanie majetku a odkúpenie nehnuteľnosti, je to možné. Spoluvlastník hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, môže zabrániť predaju veci, ak najneskôr do začiatku dražby zloží u exekútora v hotovosti alebo šekom na účet exekútora sumu vo výške podielu, ktorý sa má vydražiť. Ak jeden zo spoluvlastníkov zloží túto sumu na účet exekútora, považuje sa za vydražiteľa podielu.
Oddlženie (osobný bankrot) upravuje zákon č. 7/2005 Z.z o konkurze a reštrukturalizácii. Oddlženie je proces, ktorým sa fyzická osoba podnikateľ alebo fyzická osoba nepodnikateľ môže zbaviť svojich dlhov. O oddlžení rozhoduje súd uznesením, v ktorom súd zbaví dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Súd však zbaví dlžníka dlhov iba v rozsahu, v ktorom tieto pohľadávky nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V tomto rozsahu sa tieto pohľadávky stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné.
Závet musí mať písomnú formu. Najideálnejšie je, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Ďalšou podmienkou je, aby obsahoval presný opis toho, čo ktorý dedič dostane. Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva.
Závetom nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny). Pre vydedenie potomkov musíte mať pádny dôvod.