Vydedenie potomka podľa slovenského práva: Podmienky, dôvody a postup

Myšlienky na vydedenie často pramenia z komplikovaných rodinných situácií, kde vzájomné vzťahy už neumožňujú iné riešenie. Táto situácia sa často objavuje pri rozvedených partneroch, ktorí zvažujú, či by mali ich deti dediť ich majetok. Vydedenie je právny úkon, ktorým poručiteľ odníma potomkovi právo na dedičstvo. Slovenský Občiansky zákonník tento proces umožňuje len v konkrétnych, taxatívne vymenovaných situáciách. Je nutné pripraviť formálnu listinu o vydedení, ktorá obsahuje dôvody vydedenia. Vydedenie potomka je komplexný právny úkon, ktorý si vyžaduje presné pochopenie zákonných požiadaviek.

Čo je vydedenie?

Vydedenie je inštitút upravený v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „OZ“), ktorý poručiteľovi umožňuje, aby z dedenia vylúčil alebo obmedzil rozsah dedenia svojho potomka - inak neopomenuteľného dediča. Vydedením rozumieme jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Inak povedané, prostredníctvom inštitútu vydedenia poručiteľ prejavuje vôľu smerujúcu k tomu, aby niektorý (jeden), prípadne všetci jeho zákonní neopomenuteľní dediči nedostali dedičský podiel, ktorý im zo zákona prináleží.

Kto môže byť vydedený?

Podľa Občianskeho zákonníka, vydediť sa dá len potomok, teda dieťa. Ak chce svokra (teda za ňu jej poručník) vydediť svokra, svojho manžela, to zákon nepripúšťa. Právna úprava vydedenia sa nachádza v § 469a. Vyššie uvedené dôvody vydedenia sa týkajú výlučne iba tzv. neopomenuteľných dedičov, t. j. potomkov poručiteľa. Nie je pritom podstatné, či ide o potomka maloletého alebo plnoletého. Z dedenia možno týmto spôsobom vylúčiť obe kategórie bez rozdielu. Ak by ste chceli dosiahnuť, aby po vás nededila vaša sestra s jej deťmi, potom je najlepšie, ak by ste spísali závet, ktorým by ste odkázali váš majetok vášmu bratovi a jeho deťom.

OZ umožňuje, aby poručiteľ „spolu s vylúčením potomka z dedičstva rozšíril dôsledky vydedenia i na potomkov vydedeného (na vnukov alebo pravnukov), ktorí by inak nastúpili na jeho miesto,“ (FEKETE, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. ISBN: 978-80-89447-50-3, str. 1296) a to aj v prípade, že u potomkov vydedeného nie sú osobne naplnené dôvody vydedenia. Takáto vôľa poručiteľa musí byť podľa ustanovenia § 469a ods. 2 OZ v listine o vydedení výslovne uvedená.

Dôvody vydedenia

Zákon taxatívne vymenuváva dôvody, kedy možno dediča vydediť. Pre platnosť vydedenia je nevyhnutné, aby bolo vydedenie uskutočnené len na základe niektorého zo zákonných dôvodov. Dôvod alebo aj viaceré zo zákonných dôvodov vydedenia musia byť v listine o vydedení uvedené. Je dôležité si uvedomiť, že dôvod vydedenia musí byť daný už v čase spísania listiny o vydedení. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že súdy jednotlivé prípady vydedenia posudzujú individuálne s prihliadnutím na konkrétne skutkové okolnosti a výsledky súdnej praxe „nútia vykladať skutkové okolnosti vydedenia reštriktívne, bez zreteľa na vôľu poručiteľa“. (VOJČÍK, P. a kol.: Občiansky zákonník. Stručný komentár, Bratislava: IURA EDITION, 2010. ISBN: 978-80-8078-368-6, str. 609). V konkrétnych prípadoch vydedenia sa posudzuje predovšetkým, či bola pomoc potomka poručiteľovi naozaj potrebná, miera odkázanosti poručiteľa na pomoc potomka, rozpor s dobrými mravmi v konaní potomka, objektívna možnosť potomka poskytnúť poručiteľovi pomoc alebo prejavovať o neho opravdivý záujem, skutočnosť, či nebol nezáujem potomka o poručiteľa vyvolaný samotným poručiteľom a či mal poručiteľ s potomkom záujem udržiavať rodinné vzťahy, resp.

Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca vydedením

Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak:

• a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
• b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
• c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
• d) trvalo vedie neusporiadaný život.

Neposkytnutie potrebnej pomoci

O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v písmene a) pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba to posúdiť z toho hľadiska, či dedičovo správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Ak poručiteľ ako dôvod vydedenia potomka uvedie neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, súd v každom konkrétnom prípade posudzuje jednak to, do akej miery poručiteľ s prihliadnutím na svoju nemohúcnosť alebo neschopnosť sa potreboval o seba postarať a jednak prihliada na objektívne možnosti vydedeného potomka takúto pomoc poskytnúť.

Pre platnosť vydedenia z dôvodu uvedeného v § 469a ods. 1 písm. a) OZ je nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné či iné problémy vzniknuté v dôsledku choroby alebo veku, prípadne pre problémy spôsobené inými okolnosťami (napr. prírodnou katastrofou, požiarom, povodňou) potrebuje pomoc; keď nie je schopný si sám, bez cudzej pomoci, obstarať svoje základné životné potreby (zdravotné, hygienické a i.). Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak, keď potomok má reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytnúť a keď poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc neodmietne. Neposkytnutie pomoci poručiteľovi zo strany potomka musí pritom odporovať dobrým mravom.“ (Uznesenie NS ČR zo dňa 16. 7. 2008, sp.

V prípade, že poručiteľ pomoc zo strany vydedeného potomka zásadne odmietal, nemôže neposkytnutie pomoci uviesť ako dôvod vydedenia. Pri vydedení z dôvodu neposkytnutia pomoci sa berie do úvahy aj tá skutočnosť, či poručiteľ žil v spoločnej domácnosti s osobou, ktorá mu mohla a mala potrebnú pomoc poskytnúť. V každom prípade treba neposkytnutie potrebnej pomoci vždy posudzovať z toho hľadiska, či je v rozpore s dobrými mravmi.

Trvalé neprejavovanie opravdivého záujmu

Pri posúdení dôvodov vydedenia podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) OZ je potrebné takisto zisťovať, či potomok poručiteľa mal riadnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok: Ako na to?

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 1 Cdo 173/96 pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, považoval za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Uviedol, že existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Obč. zák., nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Obč. zák.

Dôvod pre vydedenie podľa § 469a ods.1 písm. b) O. z. spočíva - podľa právnej teórie - v tom, že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, že záujem, ktorý by mal potomok o poručiteľa prejavovať je potrebné - vychádzajúc zo všeobecne prijímaných záverov aplikačnej praxe súdov - posudzovať vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, že predstavy o frekvencii a spôsobe prejavov vzájomnej náklonnosti môžu byť značne rozdielne podľa početnosti členov rodiny, podľa zachovávania zvyklostí v danej lokalite, podľa sociálnych pomerov rodiny, náboženského založenia, rodovej tradície, rozvoja a dostupnosti prostriedkov na udržovanie vzájomného spojenia a komunikácie, že posúdeniu neprejavovania záujmu ako trvalého nebránia náhodné prejavy a za skutočný sa nepovažuje záujem len formálnej povahy, že pokiaľ je trvalé neprejavovanie skutočného záujmu o poručiteľa potomkom dôsledkom toho, že sám poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavenie záujmu potomkom mohlo byť dôvodom pre jeho vydedenie (R23/1998), že významným z hľadiska naplnenia tohto dôvodu vydedenia, je teda tiež, či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy, že vydedenie z tohto dôvodu prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav „vadí“ a nie vtedy, ak ide o situáciu, kedy je mu tento stav ľahostajný, príp.

Zákonný dôvod vydedenia uvedený v citovanom ustanovení totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 27.05.2014, sp.

Odsúdenie pre úmyselný trestný čin

Pre dôvod na vydedenie potomka uvedený v písmene c) sa len vyžaduje, aby bol dedič odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka. V tomto prípade nie je dôležité, proti komu (čomu) trestný čin smeroval a nemusí sa vôbec týkať poručiteľa a ani jeho rodiny. Dôvodnosť poručiteľovho právneho úkonu o vydedení je daná, ak kedykoľvek je preukázateľná predložením právoplatného rozsudku o vine a treste nedotknutého potomka. Môže ísť aj o trest podmienečný.

Trvalé vedenie neusporiadaného života

Trvalé vedenie neusporiadaného života ako dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. d) OZ bol do zákona zavedený z toho dôvodu, aby poručiteľ mohol ešte za svojho života odvrátiť situáciu, keď jeho majetok má pripadnúť takému neopomenuteľnému dedičovi, ktorý si dedičstvo nebude vážiť a ktorý zdedený majetok použiť na vedenie svojho neusporiadaného života.“ (Rozsudok Okresného súdu Vranov na Topľou zo dňa 07. 06.

Prečítajte si tiež: Emocionálna sila otca pri pôrode

Neusporiadaný život môže poručiteľ alebo poručiteľka vysvetliť v zmysle, že dieťa nenavštevovalo nejaký kostol alebo nevykonávalo nejaké obrady podľa nejakej viery. To však podľa advokáta nestačí.„Malo by ísť o také správanie toho dediča, ktoré sa vo všeobecnosti vníma ako neakceptovateľné. Môže to byť napríklad drogová závislosť, a podobne,“ vysvetlil Krkošek.

Forma listiny o vydedení

Vydedenie sa musí uskutočniť písomnou formou v listine o vydedení, ktorá môže byť:

• a) napísaná vlastnou rukou a takýmto spôsobom i podpísaná.
• b) možno ju zriadiť i v inej písomnej forme (napr. na počítači) za účasti dvoch svedkov, ktorí listinu podpíšu.
• c) vo forme notárskej zápisnice.

Listina o vydedení musí obsahovať:

• dátum, mesiac a rok, kedy bola listina podpísaná, inak je neplatná.
• dôvod vydedenia, ktorý musí byť konkrétny a zodpovedať jednému zo zákonných dôvodov.
• výslovné určenie, ak sa dôsledky vydedenia majú vzťahovať aj na potomkov vydedeného.

Nevyhnutnou obsahovou náležitosťou tohto prejavu vôle poručiteľa je výslovné uvedenie dôvodu vydedenia. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 27.05.2014, sp. značka: 4 Cdo 32/2014) „Rozširovanie týchto dôvodov nie je prípustné.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 07.

Listinu o vydedení možno uložiť do notárskej úschovy. Listina o vydedení, ktorá bola zahrnutá do notárskej zápisnice alebo prevzatá notárom do úschovy, sa vedie v Notárskom centrálnom registri závetov.

Zrušenie listiny o vydedení

Na zrušenie listiny o vydedení sa vzťahuje právna úprava zrušenia závetu obsiahnutá v ustanovení § 480 OZ.

Dedičské konanie a vydedenie

Ak bolo dedičské konanie zastavené z dôvodu nemajetnosti, znamená to, že podľa zistení notára poručiteľ nezanechal nijaký majetok. Existuje však možnosť, že sa majetok mohol prehliadnuť či bol zámerne skrytý. Podľa § 211 Civilného mimosporového poriadku, ak sa objaví nový majetok po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa dedičské konanie skončilo, súd môže vykonať o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve.

Ak máte dôkazy alebo aspoň silné podozrenie, že váš otec mal významný majetok, ktorý nebol zahrnutý do dedičského konania, odporúčam podať podnet na súd a žiadať dodatočné prejednanie dedičstva. Na základe nového zistenia o majetku môže dôjsť k znovuotvoreniu dedičského konania. Treba doložiť dôkazy o existencii majetku, napr.

Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie - napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu. Po vydaní uznesenia o dedičstve môže odvolanie podať len účastník konania, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Lehota na podanie odvolania je spravidla 15 dní od doručenia uznesenia. Ak sa po skončení dedičského konania objaví osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale tvrdí, že je dedičom, nemôže podať odvolanie. Otvorenie dedičského konania. Dedičské konanie sa otvára automaticky po úmrtí osoby. Súd následne poverí notára, ktorý ako súdny komisár zisťuje okruh dedičov, obsah závetu alebo listiny o vydedení a rozsah majetku i dlhov poručiteľa.

Možnosti napadnutia vydedenia

Dedič alebo dedička môže vydedenie súdne napadnúť v prípade, ak nesúhlasí s jeho dôvodmi. Vydedený potomok sa môže domáhať svojho práva na súde, ak dôvody vydedenia nebudú dostatočne preukázané. Potenciálny dedič, ktorý bol vydedený, však môže závet na súde napadnúť. Súd následne preskúma platnosť vydedenia. Ak dospeje k názoru, že na vydedenie nebol dôvod, vysloví, že vydedenie je neplatné.

Ako žalobca by bol však zaťažený dôkazným bremenom.„Dokazovanie v takomto konaní je veľmi komplikované, keďže si musíme uvedomiť, že osoba, ktorá spisovala listinu o vydedení, už nežije. Teda nevie podať priame svedectvo o skutočnostiach zmienených v tejto listine,“ podotkol Krkošek s tým, že tieto konania sú aj pomerne časovo náročné.

Vydedenie a závet

Listina o vydedení je právny úkon pre prípad smrti, ktorý má charakter tzv. negatívneho závetu. Občiansky zákonník nevylučuje, aby bola listina o vydedení súčasťou závetu. Môže by však vypracovaná aj vo forme samostatného dokumentu. Obsahom listiny môže byť jednak skutočnosť, aby sa neopomenuteľnému dedičovi vôbec nedostalo zákonného podielu alebo aby sa mu dostalo menej, ako by mu zo zákona prislúchalo.

Ak chcete, aby celý váš majetok zdedilo iba jedno dieťa, druhé musíte vydediť. V opačnom prípade má nárok na časť dedičstva. Ak v závete neuvediete ako vášho dediča manžela, druha, rodičov, osobu, ktorá žije s vami v spoločnej domácnosti či ďalších príbuzných, nenadobudnú váš majetok. S celým svojím majetkom môžete naložiť slobodne. V prípade manželov treba mať na pamäti, že po smrti jedného z nich sa v rámci dedičského konania najprv vyrovná bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Odlišnosti od dedičskej nespôsobilosti

Vydedenie je potrebné odlišovať od dedičskej nespôsobilosti napriek tomu, že obe vyvolávajú zhodné právne účinky. vydedením je možné vylúčiť iba neopomenuteľných dedičov t.j. dedičskú nespôsobilosť možno zvrátiť napr.

tags: #vydedenie #zo #zakona #slovensko