
Tento článok sa zameriava na problematiku úhrady kúpnej ceny započítaním zmenky predávajúceho, pričom zohľadňuje daňové a právne aspekty.
Daňové priznanie je základnou povinnosťou každého daňovníka, ktorá je upravená zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZDP") a zákonom č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o správe daní"). Daňové priznanie slúži na vyčíslenie dane z príjmov za zdaňovacie obdobie.
Daňové priznanie je povinný podať každý daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy presiahli za zdaňovacie obdobie určitú zákonom stanovenú hranicu. Pre roky 2009 a 2010 bola táto hranica určená prechodným ustanovením § 52g ods. 1 zákona č. 60/2009 Z. z., pričom daňové priznanie bolo povinné podať každému daňovníkovi, ktorého zdaniteľné príjmy presiahli za zdaňovacie obdobie 2 012,85 €. Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu.
Daňové priznanie podľa § 49 ZDP podáva daňovník do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (ďalej len „zákonná lehota“), ak tento zákon neustanovuje inak. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.
Zdaňovacím obdobím je podľa § 2 písm. l) ZDP kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak. U fyzickej osoby je to vždy kalendárny rok. To platí aj pre daňovníkov, ktorí sú zamestnancami zamestnávateľa (právnickej osoby), ktorý nemá zdaňovacie obdobie zhodné s kalendárnym rokom.
Prečítajte si tiež: Čo treba vedieť pri kúpe pozemku
Podľa § 38 zákona o správe daní daňové priznanie možno podať telefaxom, elektronickými prostriedkami, ak obsah údajov, ich rozsah a usporiadanie sú totožné so vzorom tlačiva ustanoveného ministerstvom. Daňové priznanie podané elektronickými prostriedkami musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 20 ods. 8 zákona o správe daní.
Po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, ak daňovník zistí, že podané daňové priznanie je nesprávne alebo neúplné a jeho oprava má za následok zvýšenie dane, je povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Takéto dodatočné daňové priznanie môže daňový subjekt podať aj v prípade, ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní, najneskôr však do štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie.
Opravné daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie sa podáva spôsobom ako daňové priznanie, ale musí byť označené ako opravné alebo dodatočné.
Samotná definícia príjmu pre daňové účely je upravená v ustanovení § 2 písm. c) ZDP, podľa ktorého je príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa tohto ustanovenia sa za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11, alebo 14 ZDP, považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou.
Prečítajte si tiež: Kúpa Nehnuteľnosti Cudzincami
Nie každý takto určený príjem je aj zdaniteľným príjmom, t. j. príjmom, ktorý podlieha zdaneniu daňou z príjmov, čo je upravené ďalším ustanovením, a to § 2 písm. h) ZDP.
V prípade situácií, v ktorých dochádza k posudzovaniu predmetu dane pri príjmoch dosahovaných v zahraničí alebo pri príjmoch dosahovaných na území Slovenskej republiky zahraničnými daňovníkmi, je predmet dane určený v ustanoveniach § 2 písm. f) a g) ZDP. Takýto predmet dane sa odvíja od posúdenia, či príjmy dosahuje daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky alebo daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou.
Ak má daňovník, fyzická osoba, na území Slovenskej republiky trvalý pobyt (povolenie na trvalý pobyt) alebo sa tu obvykle zdržiava, je podľa § 2 písm. d) bod 1 ZDP daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou.
Daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou je aj daňovník, ktorý sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava, ale len na účely štúdia alebo liečenia, alebo ktorý hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území Slovenskej republiky. Tento daňovník zdaňuje len príjmy, ktoré dosiahol zo zdrojov na území Slovenskej republiky.
Daňový výdavok je významný z hľadiska správneho určenia základu dane a tým aj určenia daňovej povinnosti. Pre uznanie výdavku za daňový je potrebné splnenie troch základných podmienok:
Prečítajte si tiež: Obrana pred online podvodmi
Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP, sú uvedené v § 19 ods. 2 až 5 a v § 20 ZDP.
Pojem základ dane predstavuje veličinu, z ktorej sa určitým (zákonom stanoveným) spôsobom vypočítava daň. Na účely ZDP platí základné pravidlo, že základom dane je rozdiel (kladný rozdiel) medzi zdaniteľnými príjmami dosiahnutými v zdaňovacom období a súvisiacimi daňovými výdavkami.
Daňovou stratou sa na účely ZDP rozumie záporný rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami dosiahnutými v zdaňovacom období a súvisiacimi daňovými výdavkami.
Ustanovenie definuje obchodný majetok na účely ZDP pre daňovníka, ktorý je fyzickou osobou. Ide v podstate o definíciu obchodného majetku v rovnakom znení, ako je obchodný majetok zadefinovaný v § 6 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Zadefinovanie závislej osoby v tomto ustanovení má súvislosť s ustanovením § 17 ods. 5 ZDP, podľa ktorého súčasťou základu dane je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane.
Zmenka je cenný papier, ktorý predstavuje bezpodmienečný záväzok vystaviteľa zaplatiť určitú sumu peňazí v určitom čase a na určitom mieste. V obchodných vzťahoch sa zmenka často používa ako platobný prostriedok, ktorý nahrádza hotovosť alebo bankový prevod.
Započítanie zmenky je spôsob úhrady záväzku, pri ktorom sa zmenka použije na vyrovnanie pohľadávky. V prípade, že kupujúci uhradí kúpnu cenu započítaním zmenky predávajúceho, dochádza k vzájomnému vyrovnaniu záväzkov a pohľadávok medzi kupujúcim a predávajúcim.
Prijatie zmenky ako platobného prostriedku má daňové dôsledky pre obe strany obchodného vzťahu. Pre predávajúceho, ktorý prijal zmenku, predstavuje zmenka príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov. Pre kupujúceho, ktorý uhradil kúpnu cenu zmenkou, predstavuje zmenka výdavok, ktorý môže byť za určitých podmienok uznaný za daňový výdavok.
Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) upravuje právne vzťahy súvisiace s vydávaním a prevodom cenných papierov.
Zákon o cenných papieroch definuje rôzne druhy cenných papierov, medzi ktoré patria:
Cenné papiere môžu mať podobu listinných cenných papierov alebo zaknihovaných cenných papierov. Listinné cenné papiere sú cenné papiere, ktoré sú vytlačené na papieri a majú predpísané náležitosti. Zaknihované cenné papiere sú cenné papiere, ktoré sú evidované v elektronickej podobe v evidencii cenných papierov.
Prevod cenných papierov sa uskutočňuje na základe zmluvy o prevode cenných papierov. Prevod listinného cenného papiera na rad sa vyžaduje aj rubopis. Registráciou prevodu zaknihovaného cenného papiera je vykonanie zápisu v zákonom ustanovenej evidencii majiteľov zaknihovaných cenných papierov, a to na ťarchu účtu majiteľa prevodcu alebo držiteľského účtu a v prospech účtu majiteľa nadobúdateľa.