Neplatnosť právneho úkonu z dôvodu chýbajúceho podpisu na zmluve

Právny úkon je základný stavebný kameň právnych vzťahov a zmlúv. Jeho platnosť je kľúčová pre zabezpečenie právnej istoty a predvídateľnosti. Jednou z podmienok platnosti právneho úkonu, najmä písomného, je jeho podpísanie konajúcou osobou. Čo sa však stane, ak podpis na zmluve chýba? Aké sú dôsledky a ako sa s takouto situáciou vysporiadať? Tento článok sa zameriava na problematiku chýbajúceho podpisu na zmluve a jeho vplyv na platnosť právneho úkonu v slovenskom právnom poriadku.

Podpis ako základný prejav vôle

Podpis je základným prejavom vôle osoby, ktorá právny úkon robí. Potvrdzuje, že osoba sa s obsahom právneho úkonu stotožňuje a preberá zaň zodpovednosť. Bez podpisu je ťažké preukázať, že osoba skutočne chcela daný právny úkon urobiť. Občiansky zákonník (§ 40) stanovuje, že písomný právny úkon musí byť podpísaný konajúcou osobou. Ak právny úkon robí viacero osôb, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak.

Absolútna verzus relatívna neplatnosť

Ak na zmluve chýba podpis, môže to mať za následok neplatnosť právneho úkonu. Neplatnosť môže byť absolútna alebo relatívna.

• Absolútna neplatnosť: Absolútne neplatný právny úkon nemá od začiatku žiadne právne následky a hľadí sa naň, akoby neexistoval. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo) a nemožno ju napraviť dodatočným schválením. Právna veta hovorí: „Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému.“

• Relatívna neplatnosť: Občiansky zákonník (§ 40a) uvádza, kedy sa právny úkon považuje za platný, pokiaľ sa ten, koho sa právny úkon týka, nedovolá tejto neplatnosti. Urobiť tak možno dvoma spôsobmi: oznámením druhému účastníkovi právneho úkonu alebo prostredníctvom súdneho konania. Pri relatívnej neplatnosti platí premlčacia doba. Ak sa osoba dovoláva relatívnej neplatnosti po troch rokoch, druhý účastník právneho úkonu môže použiť námietku premlčania. Súd prihliada na relatívnu neplatnosť len na žiadosť dotknutej osoby.

  Prečítajte si tiež: Všetko o dodatkoch k nájomnej zmluve a príspevkoch na bývanie

Chýbajúci podpis a konanie za právnickú osobu

Špecifická situácia nastáva, ak ide o konanie za právnickú osobu. Podľa § 20 Občianskeho zákonníka, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé.

Ak za právnickú osobu koná osoba, ktorá na to nie je oprávnená, alebo ak nie je dodržaný spôsob konania (napr. ak za spoločnosť s ručením obmedzeným konajú spoločne dvaja konatelia a zmluvu podpíše len jeden z nich), môže to viesť k neplatnosti právneho úkonu. Najvyšší súd dospel k záveru, že ak nie je dodržaný spôsob konania za právnickú osobu, nejde o prejav vôle, teda o právny úkon danej právnickej osoby.

Možnosti nápravy a odstránenia vád

V prípade, ak procesný úkon (teda aj odpor) nemá požadované náležitosti, procesné právo upravuje postup, ako sa s takouto situáciou vysporiadať, a to prostredníctvom inštitútu odstraňovania vád podaní (§ 128 ‒ § 130 CSP). Procesný úkon, hoci s vadami, však vyvolá procesné účinky. Vzhľadom na to, že odpor je podaním vo veci samej a chýbal na ňom podpis jedného člena štatutárneho orgánu, išlo o podanie neúplné (absentoval podpis jedného konateľa) a do úvahy prichádzal postup podľa § 129 CSP. Súdy však pri posudzovaní tohto nedostatku postupovali neprimerane prísne a túto chybu nezvratne sankcionovali tak, že sťažovateľku nevyzvali na odstránenie tohto nedostatku a odpor odmietli.

Ústavný súd nespochybňuje snahu najvyššieho súdu trvať na dodržiavaní jasných pravidiel stanovených zákonom. Rozhodne nemožno spochybňovať význam formalít a podmienok konania, ktoré musia byť dodržané v konaní pred súdmi. Ústavný súd je toho názoru, že je v súlade s čl. 46 ods. 1 ústavy, ak všeobecné súdy pri posudzovaní podaní účastníkov konania volia postup, ktorý je ústretovejší k právu účastníkov na prístup k súdu (podobne Ústavný súd Českej republiky sp. zn. I. US 354/15). Splnenie určitých formálnych náležitostí podaní, ako aj stanovenie podmienok konania dávajú súdnemu konaniu potrebnú formálnosť a jasné pravidlá. Tie však nemôžu byť vyžadované tak, že od účastníkov konania sa bude vyžadovať bezpodmienečná neomylnosť. Ústavný súd taktiež poukazuje na rozdiel medzi hmotnoprávnymi úkonmi a procesnoprávnymi úkonmi. Podania sa posudzujú z objektívneho hľadiska a súlad medzi vôľou a jej vonkajším prejavom sa nezohľadňuje. Pri procesných podaniach je preto bez významu omyl, tieseň, vážnosť alebo sloboda vôle. Preto, pokiaľ súd odmietol odpor sťažovateľky - právnickej osoby podpísanej len jedným z dvoch spoločne konajúcich konateľov, a nevyzval ju na odstránenie tohto nedostatku, ide o formalistický a prísny prístup, ktorého následkom je porušenie práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods.

Výklad právnych úkonov a odstraňovanie zrejmých chýb

Pri posudzovaní platnosti právneho úkonu je dôležitý aj jeho výklad. Podľa § 35 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým vyjadrením. V prípade, ak je z obsahu právneho úkonu zrejmá chyba, je možné ju odstrániť výkladom.

Prečítajte si tiež: Vzor dodatku k nájomnej zmluve

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/77/2011 zo dňa 20.04.2012 rieši prípad chyby v rodnom čísle účastníka kúpnej zmluvy, ktorá však obsahovala správny údaj v doložke notára osvedčujúcej jeho podpis. Podľa predmetného rozhodnutia: „Vkladové konanie je v zmysle § 31 rozhodovacím procesným postupom pri ktorom je Správa katastra povinná posudzovať všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledné rozhodnutie nie je založené na voľnej úvahe. Správny orgán musí vklad povoliť, ak v konaní zistí splnenie podmienok na povolenie vkladu. Ako štátny orgán musí rozhodovať v obdobných veciach rovnako. Musí vždy uplatňovať svoju kompetenciu, ktorú jej zveril zákon a v súlade s týmto zákonom. Ak účastník právneho úkonu, ktorým sa má nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti podá návrh na vklad tohto vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, Správa katastra musí vklad povoliť vždy keď sú splnené podmienky povolenia vkladu… Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná nepostupovala v súlade so zákonom, keď nevykonala postup na odstránenie zrejmej chyby v kúpnej zmluve spočívajúcej v nesprávnom rodnom čísle (v jeho poslednej číslici). Žalobkyňa nekonkretizuje, aký vplyv mal takýto postup na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd skúma zákonnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov uvedených v žalobe, tieto nekonkretizuje ani nedopĺňa. Nie je sporné, že kúpna zmluva obsahuje aj správne rodné číslo žalobkyne ako predávajúcej a správnosť tohto údaja je potvrdená štátnym notárom pri osvedčení jej podpisu. Nie je sporné ani to, že žalovaná správne vyhodnotila, že žalobcovia boli oprávnení nakladať s prevádzanými nehnuteľnosťami. Z obsahu kúpnej zmluvy vyplýva, že zrejmá chyba z jej prvej strany, je odstránená na poslednej strane, ktorá obsahuje správny údaj o rodnom čísle účastníka zmluvy.

Označenie zmluvných strán a jeho vplyv na platnosť zmluvy

Presné a zákonu zodpovedajúce označenie zmluvných strán zmluvy o nájme nebytových priestorov, uzatváranej v režime zákona č. 116/1990 Zb., ako zmluvy s obligatórnou (povinnou, teda zákonom predpísanou) písomnou formou, je jednou zo zákonných náležitostí nevyhnutných pre posudzovanie takejto zmluvy za platný právny úkon. Uvedené platí bez ohľadu na to, že zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov v rozhodnom znení výslovne sankcionoval neplatnosťou zmluvy len absenciu a/ súhlasu obce s uzavretím zmluvy a/alebo b/ náležitostí zmluvy podľa § 3 ods. 3, pretože prípadný rozpor iných častí zmluvy so zákonom zakladá (a aj v čase uzavierania nájomnej zmluvy i dodatku k nej, o ktoré ide v prejednávanej veci zakladal) neplatnosť pre rozpor so zákonom (§ 39 alinea prvá O. z.). Ak je jednou zo zmluvných strán fyzická osoba - podnikateľ, je možné učiniť spomínanej povinnosti zadosť uvedením do zmluvy jej obchodného mena, to však má tiež zákonom predpísanú podobu, ktorej súčasťou je meno a priezvisko (obligatórne) a prípadný dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania (fakultatívne). Len v prípade takéhoto označenia, rovnako ako u označenia právnickej osoby jej obchodným menom (názvom) a sídlom v súlade s príslušným zápisom v obchodnom alebo inom zákonom určenom registri či obdobnej evidencii, možno usudzovať na naplnenie úmyslu zmluvných strán založiť zmluvou predpokladané práva a povinnosti osobám so spôsobilosťou mať práva a povinnosti (buď osobám fyzickým, právnickým alebo aj prípadnej kombinácii oboch takýchto typov osôb, o ktorú by v prípade dostatočnej obozretnosti v procese uzatvárania zmluvy išlo aj v tejto veci). Ak táto podmienka nie je splnená (nerozhodno z akého dôvodu a bez ohľadu na osobu pôvodcu jej nesplnenia), nejde ju zhojiť inak, než uzavretím novej platnej zmluvy.

Možno písomnú zmluvu meniť ústne?

V praxi často nastáva otázka, či je možné meniť písomnú zmluvu ústne, ak zmluva obsahuje klauzulu, že zmeny je možné robiť len písomne. Ústavný súd Českej republiky sa zaoberal prípadom, v ktorom si zmluvné strany dohodli možnosť zmien zmluvy o dielo výlučne vo forme písomných dodatkov, ale následne sa dohodli na zmene predmetu diela ústne. Všeobecné súdy usúdili, že dohoda o zmene predmetu diela nebola riadne dojednaná, išlo však o samostatnú ústnu zmluvu o dielo.

Ústavný súd však dospel k záveru, že aj napriek zmluvnej klauzule o písomnej forme zmien je možné zmluvu meniť aj ústne, ak s tým obe strany súhlasia. Dôležité je, že ak jedna zo strán namieta neplatnosť ústnej zmeny, je na súde, aby posúdil, či je námietka opodstatnená.

Prečítajte si tiež: Všetko o príspevku na mobilitu

tags: #ak #chýba #podpis #na #zmluve #neplatnosť