
Dočasná pracovná neschopnosť (PN) zamestnanca je situácia, ktorá ovplyvňuje nielen jeho osobný život, ale aj povinnosti zamestnávateľa. Tento článok sa zameriava na povinnosti zamestnávateľa v prípade, že zamestnanec je na PN, ale nemá nárok na nemocenské dávky.
Zamestnanec, ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného, má po splnení určitých podmienok nárok na náhradu príjmu, prípadne na nemocenské. Tieto dávky majú kompenzovať stratu zárobku počas obdobia, keď zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu.
Podmienky nároku na nemocenské dávky upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nárok na náhradu príjmu upravuje zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
Počas prvých desiatich dní trvania PN má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa. Túto náhradu upravuje zákon č. 462/2003 Z. z.
Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu príjmu počas prvých desiatich dní trvania PN (1. až 10. deň). Výška náhrady príjmu je nasledovná:
Prečítajte si tiež: PN a nemocenské dávky – kedy máte nárok?
Denný vymeriavací základ (DVZ) je dôležitý pre výpočet náhrady príjmu a nemocenského. Určuje sa z rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je obdobie, z ktorého sa zisťuje príjem zamestnanca na účely výpočtu DVZ.
Pani Zuzana je zamestnaná v spoločnosti ABC s.r.o. od 1.1.2019. Podľa pracovnej zmluvy je jej hrubá mzda vo výške 1 500 €. Od 1.2.2024 až 27.2.2024 bola uznaná svojím lekárom za dočasne PN, z dôvodu choroby.
DVZ pani Zuzany sa vypočíta:
DVZ = (1 500 * 12 mesiacov) / 365 dní = 18 000 / 365 = 49,3150 €
Náhrada príjmu počas dočasnej PN sa následne vypočíta:
Prečítajte si tiež: Kto má nárok na osobitný príspevok?
Spolu za 10 dní: 36,98625 € + 190,34075 € = 227,327 €
Kolektívna zmluva môže upravovať výšku náhrady príjmu. Môže dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % DVZ. Napríklad, zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť, že svojim zamestnancom bude vyplácať 70 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN.
Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenské od Sociálnej poisťovne. Výška nemocenského je 55% DVZ alebo PDVZ.
Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancovi nemocenské vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ), a to od 11. dňa trvania PN-ky.
Existujú situácie, kedy zamestnanec nemá nárok na nemocenské, napríklad:
Prečítajte si tiež: Podmienky pre rodičovský príspevok bez materskej
Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, tzv. „ePN“, priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS).
V prípade, že zamestnanec nemá nárok na nemocenské, zamestnávateľ má stále určité povinnosti.
Dĺžka PN môže ovplyvniť trvanie pracovného pomeru. Ak je zamestnanec dlhodobo práceneschopný, zamestnávateľ môže zvážiť ukončenie pracovného pomeru.
Podľa zákona môže zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ak je zamestnanec dlhodobo práceneschopný a nemôže vykonávať svoju prácu.
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.
Počas dočasnej PN má zamestnanec určité práva a povinnosti.
Sociálna poisťovňa môže vykonávať kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov.