Dedenie Manželom po Zosnulom Poručiteľovi: Komplexný Priehľad

Smrť blízkeho človeka je vždy ťažká, a keď ide o manžela alebo manželku, situácia je o to zložitejšia. Okrem emocionálnej stránky je potrebné riešiť aj majetkové záležitosti, ktoré so smrťou nastávajú. Jednou z nich je dedičské konanie, ktoré upravuje Občiansky zákonník. Tento článok sa zameriava na dedičské nároky pozostalého manžela, a to najmä v kontexte slovenského práva.

Úvod do dedenia

Dedenie je proces prechodu majetku a dlhov zo zosnulej osoby (poručiteľa) na jeho dedičov. Právny poriadok Slovenskej republiky rozlišuje dva hlavné spôsoby dedenia: zo zákona a zo závetu. Dedenie zo zákona nastupuje vtedy, keď poručiteľ nezanechal platný závet alebo ak závet nepokrýva celý jeho majetok. Dedenie zo závetu má prednosť, avšak aj tu existujú určité obmedzenia, najmä s ohľadom na tzv. neopomenuteľných dedičov.

Postavenie pozostalého manžela v dedičskom konaní

Pozostalý manžel má v dedičskom konaní osobitné postavenie. Občiansky zákonník ho zaraďuje do prvej dedičskej skupiny spolu s deťmi poručiteľa. To znamená, že ak poručiteľ zanechal manželku a deti, dedia všetci rovnakým dielom.

Dedenie v prvej dedičskej skupine

V zmysle § 473 ods. 1 OZ dedia v prvej dedičskej skupine poručiteľove deti a pozostalý manžel, každý z nich rovnakým dielom. Pozostalý manžel dedí v prvej dedičskej skupine len vtedy, ak poručiteľ zanechal potomkov a manželstvo trvalo až do smrti poručiteľa. Nie je podstatné, či manželia žili v spoločnej domácnosti alebo či mali spoločné BSM. Dôležité je, aby manželstvo právne existovalo v čase smrti poručiteľa. Aj v prípade, že boli manželia v rozvodovom konaní, ale rozsudok o rozvode nenadobudol právoplatnosť pred smrťou poručiteľa, má pozostalý manžel právo dediť.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)

Ak medzi pozostalým manželom a poručiteľom existovalo BSM, smrťou poručiteľa BSM zaniká a obidvom manželom vzniknú rovnaké podiely. Súd v dedičskom konaní určí, ktorá časť majetku patrí do dedičstva a čo je výlučným majetkom pozostalého manžela. Predmetom dedenia je potom iba tá časť majetku, o ktorom dedičský súd rozhodol podľa§ 195 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“). Pozostalému manželovi ostáva z dôvodu vysporiadania BSM polovica majetku, ktorý počas života nadobudli spoločne a dedeniu podlieha výlučne len tá časť majetku, ktorá patrí poručiteľovi.

Prečítajte si tiež: Poručiteľ a Obchodný Zákonník

Pozostalý manžel môže v prvej dedičskej skupine dediť najviac polovicu, a to len v prípade, ak spolu s ním dedí aspoň jeden z potomkov poručiteľa. Je pritom irelevantné, či potomok poručiteľa je zároveň potomkom pozostalého manžela alebo nie.

Dedenie v druhej dedičskej skupine

V druhej dedičskej skupine má pozostalý manžel špeciálne postavenie, nakoľko v nej môže dediť aj samostatne a vždy musí dostať najmenej polovicu dedičstva. V prípade však, že v druhej dedičskej skupine zostane pozostalý manžel sám, nadobúda z titulu dedenia celé dedičstvo. Aj v prípade dedenia v rámci druhej dedičskej skupiny musí byť dodržaná podmienka ohľadom existencie manželstva v dobe smrti poručiteľa.

Započítanie darov na dedičský podiel

Podľa § 484 OZ sa pri dedení zo zákona započítava dedičovi do jeho podielu to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Započítanie je prípustné nielen voči potomkom poručiteľa, ale aj voči pozostalému manželovi. Z kolačnej podstaty sa vypočíta hypotetický podiel každého dediča (včítane pozostalého manžela) na dedičstve. Od takto vypočítaného podielu sa odpočíta hodnota darov, ktoré dedič dostal počas života poručiteľa darom. Ak hodnota toho, čo niektorý z dedičov dostal od poručiteľa počas jeho života bezodplatne, presahuje hypotetický podiel, nepripadne tomuto dedičovi zo zanechaného majetku už nič.

Závet a postavenie pozostalého manžela

Ak poručiteľ zanechal závet a neurčil pozostalého manžela ako dediča, môže tak urobiť, nakoľko pozostalý manžel sa nepovažuje za neopomenuteľného dediča. Neopomenuteľnými dedičmi sú len deti poručiteľa. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.

Závet

Závet je dôležitý dokument, ktorým poručiteľ môže ovplyvniť, ako bude jeho majetok rozdelený po smrti. Občiansky zákonník rozlišuje tri formy závetu:

Prečítajte si tiež: Spravodlivé rozdelenie majetku v závete

• Holografný závet: Napísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľa.
• Alografný závet: Vyhotovený v inej písomnej forme, podpísaný poručiteľom pred dvoma svedkami, ktorí potvrdia, že ide o jeho poslednú vôľu.
• Závet vo forme notárskej zápisnice: Spísaný notárom, čo je najbezpečnejšia forma z hľadiska právnej istoty.

Každý závet musí obsahovať presný dátum podpísania, inak je neplatný.

Dedičská nespôsobilosť a vydedenie

Dedičská nespôsobilosť je stav, keď osoba nemôže dediť zo zákona, napríklad ak sa dopustila závažného protiprávneho činu voči poručiteľovi. Poručiteľ môže túto nespôsobilosť anulovať odpustením. Vydedenie je inštitút, ktorý umožňuje poručiteľovi zbaviť potomka práva na dedičstvo, ak pre to existujú závažné dôvody, ako napríklad neposkytnutie pomoci v chorobe, trvalý nezáujem alebo odsúdenie za úmyselný trestný čin.

Dedičské konanie

Dedičské konanie je súdny proces, ktorý sa začína po smrti poručiteľa. Súd poverí notára, ktorý ako súdny komisár zisťuje okruh dedičov, majetok a dlhy poručiteľa. Účastníkmi konania sú dedičia, ktorí uplatnili svoje dedičské právo. Dedičstvo je možné odmietnuť, ale len ako celok, a to do jedného mesiaca od poučenia o tomto práve. Konanie sa končí vydaním uznesenia o dedičstve, ktoré potvrdzuje nadobudnutie dedičstva dedičmi.

Dodatočné konanie o dedičstve

Ak sa po skončení dedičského konania objaví nový majetok alebo dlhy poručiteľa, súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve. Návrh môže podať dedič, štátny orgán alebo orgán územnej správy.

Náklady dedičského konania

V dedičskom konaní vznikajú náklady, najmä odmena notára, ktorá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa.

Prečítajte si tiež: BSM a dedičské konanie

tags: #ak #porucitel #zanechal #len #manzela #dedenie