Určovacia žaloba a dedičské konanie: Podiel manžela v BSM a jeho vplyv na dedičstvo

Tento článok sa zaoberá problematikou určovacích žalôb v kontexte dedičského konania, konkrétne so zameraním na situácie, keď je predmetom sporu podiel manžela v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM). Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na danú problematiku, s prihliadnutím na judikatúru a právne predpisy Slovenskej republiky.

Určovacia žaloba a jej prípustnosť v dedičskom konaní

Určovacia žaloba je inštitút, ktorý umožňuje súdu určiť, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. V kontexte dedičského konania sa táto žaloba môže využiť na objasnenie vlastníckych vzťahov k majetku, ktorý má byť predmetom dedičstva.

Prípustnosť určovacej žaloby podanej účastníkmi dedičského konania po jeho právoplatnom skončení:

Účastníkovi dedičského konania nebráni ani osvedčenie o dedičstve podať určovaciu žalobu, ktorou sa domáha určenia, že vec, ktorá bola pôvodne zahrnutá do dedičstva, patrila v čase smrti inej osobe. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, preto je možné dediť iba majetok, ktorý bol vo vlastníctve poručiteľa v čase jeho smrti. Osvedčenie o dedičstve nemôže založiť vlastnícky vzťah dedičov k veciam, ktorých vlastníkom nebol v čase smrti ich právny predchodca, teda poručiteľ.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) a jeho vyporiadanie v dedičskom konaní

BSM je majetkový režim, ktorý vzniká uzavretím manželstva. Zahŕňa všetok majetok nadobudnutý počas trvania manželstva, s výnimkou majetku získaného dedičstvom, darom alebo reštitúciou, ako aj vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. V prípade smrti jedného z manželov je potrebné BSM vyporiadať, pričom sa zohľadňuje, čo patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi.

Podnik ako predmet BSM:

Podnik môže byť predmetom BSM, ak patril obidvom manželom ako podnikateľom. Ak bol podnikateľom len jeden z manželov a išlo o vec slúžiacu výkonu len jeho povolania, patrí podnik do oddeleného vlastníctva podnikajúceho manžela a nemohol sa stať predmetom BSM.

Prečítajte si tiež: Viac o neplatnosti úverov

Stavba domu a vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov:

Ak s vytváraním vecí, napr. rodinného domu začal jeden z manželov pred uzavretím manželstva, je potrebné posúdiť, či manželia za trvania manželstva len dokončovali úpravu stavby, ktorá už existovala v okamihu uzavretia manželstva alebo, či spoločnou prácou stavby za trvania manželstva tvorili. Nadobudnutím veci v zmysle § 143 OZ je tiež jej vytvorenie. Keď neboli v čase, keď došlo k uzavretiu manželstva, ešte vybudované na stavbe - rodinnom dome - prvky dlhodobej životnosti (hlavne zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodište) a prípadne väčšina ostatných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom slova zmysle, možno z toho spravidla vyvodiť, že do uzavretia manželstva nemohla vzniknúť vec, ktorá nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak bola potom dokončená za trvania manželstva. Z tohto hľadiska nie je rozhodujúce, na koho bolo vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie.

Doplnkové dôchodkové poistenie a BSM:

Vklad na zamestnaneckej zmluve o doplnkovom dôchodkovom poistení ako príspevok poistenca patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože je tvorený z vyplateného príjmu jedného z manželov.

Konanie o dedičstve a určovacia žaloba

Ak mal poručiteľ v čase svojej smrti s pozostalým manželom majetok v BSM, o ktorého vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde, vyporiada sa tento majetok v konaní o dedičstve podľa osobitného predpisu. Súdny komisár (notár) je povinný vyporiadať BSM a zahrnúť podiel poručiteľa do súpisu dedičstva. Ak existujú sporné skutočnosti ohľadom vlastníctva majetku, súd môže účastníkov dedičského konania odkázať na podanie určovacej žaloby.

Žaloba o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva podľa § 175y ods:

V prípade, že notár ako súdny komisár nezahrnie určitý majetok do súpisu dedičstva z dôvodu sporného vlastníctva, je možné podať žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva.

Príklad z praxe: Určovacia žaloba v konkrétnom prípade

Navrhovateľka (dcéra poručiteľa) sa domáhala určenia, že podiel na byte a pozemkoch patrí do dedičstva po jej otcovi. Tvrdila, že tieto nehnuteľnosti boli v BSM jej rodičov, ktorí boli rozvedení, ale BSM nebolo vyporiadané. Notárka (súdna komisárka) nezahrnula tieto nehnuteľnosti do súpisu dedičstva, pretože na liste vlastníctva bola ako výlučná vlastníčka uvedená matka navrhovateľky a na nehnuteľnosti bolo zriadené vecné bremeno.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o určovacej žalobe

Navrhovateľka argumentovala tým, že jej otec sa o existencii zmluvy o prevode vlastníctva bytu dozvedel až po uplynutí premlčacej lehoty na domáhanie sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy. Tvrdila, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté za trvania manželstva z peňazí patriacich do BSM a nebola uzavretá dohoda o vyporiadaní BSM.

Navrhovateľka predložila rozsudok, ktorým súd určil, že jej otec je bezpodielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Matka navrhovateľky však ešte pred právoplatnosťou tohto rozsudku darovala nehnuteľnosti svojej neteri. Navrhovateľka tvrdila, že darovacia zmluva je neplatná, pretože matka nemala právo s nehnuteľnosťami nakladať bez súhlasu otca.

Ďalšie relevantné právne inštitúty a súvislosti

Nahradenie nedostatku prejavu vôle, predkupné právo podielového spoluvlastníka:

Obsahom rozsudku, ktorý nahradzuje nedostatok vôle tretej osoby ako singulárneho právneho nástupcu pôvodného podielového spoluvlastníka (nadobúdateľa) z predkupného práva na uzatvorenie zmluvy o prevode podielu na oprávnenú osobu, je povinnosť urobiť konkrétnu ponuku - návrh na uzatvorenie zmluvy (§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vo výroku rozsudku súdu musí byť stanovené aj vzájomné plnenie oprávnenej osoby voči nadobúdateľovi, teda zaplatenie kúpnej ceny. Obsahom zmluvy musia byť rovnaké podmienky, za ktorých nadobudol nadobúdateľ podiel na veci od pôvodného podielového spoluvlastníka.

Zaplatenie kúpnej ceny z výlučných prostriedkov jedného manžela:

Ak kúpna cena zaobstaranej veci bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúcimi boli obidvaja manželia a obidvaja pri uzavretí kúpnej zmluvy prejavili vôľu nadobudnúť kupovanú vec do bezpodielového spoluvlastníctva, potom sa táto vec stala predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva.

Nepriznanie náhrady trov konania v spore o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva:

Aj keď bol žalobca v spore o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v konečnom dôsledku neúspešný, keďže jeho žaloba bola zamietnutá, tak toto kritérium, t. j. kritérium úspešnosti v spore, nemôže byť nosným pri rozhodovaní o trovách konania, ak v danom prípade už pri podaní žaloby nebolo možné konštatovať jej zjavnú bezúspešnosť alebo nedôvodnosť, keďže výsledok sporu závisel výlučne na úvahe súdu odvíjajúcej sa od posúdenia zisteného skutkového stavu, ktorú strany sporu nemohli predvídať.

Prečítajte si tiež: Podmienky určovacej žaloby

Uplatnenie nárokov na odčinenie krívd určovacou žalobou:

Vo výnimočných prípadoch môže byť určovacia žaloba prípustným spôsobom uplatnenia nárokov na odčinenie krívd spočívajúcich v konfiškácii majetku z rasových dôvodov nacistickou Nemeckou ríšou. Neznamená to však, že každý, kto tvrdí, že o majetku podliehajúcom reštitučným predpisom nevedel, má otvorenú cestu k uplatneniu určovacej žaloby, pretože vo väčšine prípadov skutočne preváži zásada vigilantibus iura scripta sunt, teda bdelým patria práva. Môžu sa však vyskytnúť okolnosti takého charakteru, že by bolo nespravodlivé na tomto prísnom princípe zotrvať.

Investícia do nehnuteľnosti tretej osoby. Bezdôvodné obohatenie. Podielové spoluvlastníctvo:

Poskytnutie peňažných prostriedkov tretej osobe na nadobudnutie nehnuteľnosti, prípadne zhodnocovanie nehnuteľnosti tretej osoby je zásadne považované za investíciu do cudzieho majetku a môže byť právnym titulom na prípadné vymáhanie poskytnutých prostriedkov ako bezdôvodného obohatenia, zásadne však samo osebe nepredstavuje právny titul na nadobudnutie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.

Dobromyseľnosť pri vydržaní nehnuteľnosti:

Ak je súdna prax týkajúca sa prepadnutého zálohu nejasná, nie je možné túto nejasnosť pričítať nadobúdateľovi na ťarchu, najmä ak nie je sporné, že do nehnuteľnosti investoval, čo by zjavne neurobil, pokiaľ by sa necítil jej skutočným vlastníkom. Predpokladom vydržania je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci.

Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nezrušenie a nevyporiadanie spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 2 OZ:

Právu na ochranu domova detí preto treba dať v konkrétnych súvislostiach prednosť pred právom na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Zachovanie domova detí je teda dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd pre tento čas, t.j. pre čas, kým predmet spoluvlastníctva plní túto funkciu, podielové spoluvlastníctvo nezruší a nevyporiada.

Ochrana vlastníckeho práva dobromyseľného nadobúdateľa:

Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu.

tags: #urcovacia #zaloba #podiel #manzela #patri #do