
V bežnom živote sa často stretávame so situáciami, kedy určitá vec patrí viacerým osobám. Najčastejšie k tomu dochádza dedením, ale spoluvlastníctvo môže vzniknúť aj právnym úkonom, rozhodnutím orgánu alebo zo zákona. Slovenský právny poriadok rozlišuje medzi bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov (BSM) a podielovým spoluvlastníctvom. Tento článok sa zameriava na podielové spoluvlastníctvo, jeho charakteristické znaky, práva a povinnosti spoluvlastníkov, ako aj možnosti zrušenia a vyporiadania tohto typu vlastníctva.
Podielové spoluvlastníctvo je forma vlastníctva, pri ktorej jednu vec vlastní viacero osôb - spoluvlastníkov. Základným znakom je podiel, ktorý vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva. Podiel je zvyčajne vyjadrený zlomkom (napr. 1/2, 1/4) alebo percentom (napr. 50%, 25%). Tento podiel určuje mieru účasti na hospodárení s vecou, na úžitkoch z veci a na nákladoch spojených s vecou.
Ak nie je právnym predpisom alebo dohodou spoluvlastníkov určené inak, platí, že podiely sú rovnaké. Dôležité je, že slovenský právny poriadok nepozná delené spoluvlastníctvo, pri ktorom by mal spoluvlastník právo výlučne disponovať konkrétnou časťou veci zodpovedajúcou jeho podielu. Spoluvlastník disponuje celým svojim podielom na celej veci, nie len na jej časti.
Podielové spoluvlastníctvo vzniká najčastejšie:
Podielové spoluvlastníctvo so sebou prináša určité práva a povinnosti pre všetkých spoluvlastníkov.
Prečítajte si tiež: Kto má nárok na minimálny dôchodok?
O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Ide najmä o údržbu, opravu, úpravu veci, rovnako však užívanie veci. Pri rovnosti hlasov alebo ak sa väčšina nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Prehlasovaní spoluvlastníci sa môžu obrátiť na súd, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci.
Navonok, teda voči tretím osobám, sú všetci spoluvlastníci oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, teda solidárne. Ak je predmetom spoluvlastníctva byt, s jeho vlastníctvom sa spravidla spája povinnosť platiť poplatky správcovskej spoločnosti. Správcovská spoločnosť môže žiadať poplatky od ktoréhokoľvek spoluvlastníka v celom rozsahu. Ak poplatky v celom rozsahu zaplatí len jeden zo spoluvlastníkov, má voči ostatným spoluvlastníkom regresný nárok.
Ak sa jeden zo spoluvlastníkov rozhodne svoj podiel previesť na tretiu osobu, je povinný ponúknuť ho najskôr ostatným spoluvlastníkom. Táto povinnosť neplatí v prípade prevodu blízkej osobe. Ak neexistuje iná dohoda o výkone predkupného práva, majú ostatní spoluvlastníci právo vykúpiť ponúkaný podiel iba pomerne, podľa veľkostí ich podielov.
Nikto nemôže byť nútený zotrvať v spoluvlastníctve proti svojej vôli. Preto má každý spoluvlastník právo požiadať o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Zrušenie a vyporiadanie je možné dvoma spôsobmi:
Súd má pri vyporiadaní spoluvlastníctva tri možnosti, ktoré musí uplatňovať postupne v zákonom určenom poradí:
Prečítajte si tiež: O mentálnom postihnutí
Za určitých okolností môže súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva zamietnuť. Stane sa tak, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je možné vec prikázať za náhradu alebo nariadiť jej predaj. Napríklad, ak by sa spoluvlastník - osoba vyššieho veku alebo nemajetná - musela odsťahovať a nemala by kam alebo na to nemala financie.
Pred podaním žaloby na súd je vhodné vyzvať ostatných spoluvlastníkov na mimosúdne vyporiadanie. V súdnom konaní totiž hrajú dôležitú rolu aj náklady konania. Ak by súd nevidel snahu o mimosúdne vyporiadanie, s najväčšou pravdepodobnosťou by rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Je dôležité rozlišovať medzi podielovým a bezpodielovým spoluvlastníctvom.
Prečítajte si tiež: Plný invalidný dôchodok a mŕtvica
tags: #podielové #vlastníctvo #definícia