Starostlivosť a chov ježka bielobruchého: Všetko, čo potrebujete vedieť

Deti snívajú o domácom zvieratku a rodičia o tom, aby zvieratko nespôsobovalo veľa starostí. Z tohto dôvodu sú také populárne škrečky a králiky, ale v poslednej dobe sú čoraz populárnejšie domáce ježe. Ježko domáci alebo pigmy ježko je cez deň málo aktívnym zvieraťom. Jeho náklady na údržbu sú nízke. V tomto článku sa dozviete všetko o chove a starostlivosti o tohto netradičného domáceho maznáčika, od jeho potrieb až po tipy na skrotenie.

Ježko ako domáce zviera

Ježko je čoraz viac vnímaný ako domáce zviera. Je známe, že ježko bielobruchý je najmenší druh divého ježka na svete. Je to populárne zviera, ktoré nie je ľahké chovať, pretože nerád komunikuje so svojím druhom. Každý ježko by mal mať individuálne číslo chovu a rodokmeň vydaný organizáciou Porcupine Clubom vo Veľkej Británii. Prirodzené biotopy ježka sú savany alebo stepné oblasti strednej Afriky (od Senegalu po Etiópiu a rieku Zambezi). Tieto cicavce sa dožívajú až 6 rokov, ale v dobrých podmienkach sa môžu dožiť až 11 rokov. Bohužiaľ, v prírodných podmienkach prežívajú 2 až 3 roky. V noci sú veľmi aktívni a cez deň pokojne spia.

Druhy ježkov chovaných v domácnostiach

Najznámejší ježko na domáci chov sa nazýva Ježko bielobruchý (Atelerix albiventris) a pochádza z Afriky. Nie je to ten istý ježko, s ktorým sa môžeme stretnúť u nás vo voľnej prírode a od svojho slovenského menovca sa odlišuje aj tým, že v zime neupadá do spánku. Ide o roztomilé zvieratko dorastajúce do dĺžky 18 - 25 cm a v dospelosti dosahujúce hmotnosť až 0,5 kg. Okrem Ježka afrického bielobruchého sa v domácnostiach zvykne chovať aj Ježko alžírsky (Atelerix algirus) alebo ich kombinácia. Stretnúť sa však môžete tiež s ďalšími druhmi, ako je Egyptský ušatý ježko (Hemiechinus auritus auritus) a Indický ušatý ježko (Hemiechinus collaris). Od zdomácnenia ježkov v 80. rokoch 20. storočia sa už vyšľachtilo množstvo rôznofarebných kombinácií, medzi ktoré patria i albíni či fľakatí ježkovia, tzv. pinto. Krížením Ježka bielobruchého s Ježkom alžírskym vznikol Ježko africký bielobruchý, no pri chove sa z času na čas objaví ešte pôvodná forma Ježka alžírskeho alebo bielobruchého.

Charakteristika ježka bielobruchého

Malá hmyzožravá guľôčka V domácnostiach je najčastejšie chovaným druhom ježko bielobruchý. Pichliače, ktoré majú rôzne farebné prevedenia, má rozprestreté po celom chrbte. Brucho má, ako už názov napovedá, biele a hebké. Hmotnosť sa pohybuje okolo 300 až 500 g. Títo ježkovia sú samotári, chovať je teda vhodné iba jedného jedinca. Tento malý maznáčik sa ľahko skrotí a bude vám tak dokonalým spoločníkom. Avšak aj jeho chov nesie riziká, s ktorými je pred jeho obstaraním nutné počítať. Ježko Bielobruchý sa neukladá k zimnému spánku, takže je aktívny po celý rok, hlavne večer a v noci, kedy sa prebúdza po celodennom odpočinku. Maznáčik to teda nie je vhodný pre malé deti.

Povaha a správanie

Ježko ako domáce zviera má úplne inú povahu ako vták, či hlodavec. Mohli by sme povedať, že ježko je osobnosť a viac sa podobá mačke alebo psovi. Vie sa pritúliť, ale aj nahnevať či uraziť sa. Ježkovia majú náročnú povahu, bývajú tvrdohlaví a hlavne plachí, preto sa im musí človek dostatočne venovať, aby si zvykli, že sú doma. Sú však ideálnym domácim miláčikom pre ľudí, ktorí sú väčšinu dňa v práci a domov chodia neskoro. Ježko je totiž nočný tvor a vôbec mu nevadí, že je doma sám, keďže celý deň prespí. Ježkovia, podobne ako škrečky, sú nočné zvieratá. Cez deň spia a odpočívajú a ich aktivita začína večer. Môžeme si spájať ježka s útekom pred ľuďmi a schúlením sa do klbka, ale zakrpatí ježkovia sa od divokých európskych ježkov mierne líšia. Niektorí ježkovia môžu byť spoločenskejší a ochotnejší nadviazať vzťah so svojím majiteľom, zatiaľ čo iní budú individualistickí. Všetko závisí od dispozície domáceho maznáčika. Pre nadviazanie lepšieho vzťahu s vašim ježkom sa oplatí venovať mu veľa času, najmä na začiatku adopcie. Je dobré dávať svojmu ježkovi maškrty ručne, napríklad suché krmivo pre mačky alebo zeleninu nakrájanú na malé kúsky. Ježko si tak bude môcť zvyknúť na ľudskú vôňu a vytvorí si hlbšie puto. Ježkovia sú inteligentní a časom sa môžu naučiť triky alebo používať hračky. Ježkovia sú ľahko stresovaní a môžu sa schúliť do klbka, keď sa cítia preťažení alebo v strese.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Ubytovanie pre ježka

Ježko by sa mal chovať v klietke alebo teráriu s minimálnou veľkosťou 1 m². Odborníci radia, že najlepšie je zariadiť miesto s rozmermi 120 x 40 x 35 cm (cca. 1,7 m²) Väčšie bude vždy lepšie, pretože ježkovia sú v noci veľmi aktívni. Aby sa zviera necítilo, že nemá dostatkom miesta, je lepšie si kúpiť terárium s možnosťou zavesenia navijaka, ale bezpečné, teda bez nožnicového zdvíhacieho mechanizmu a so zabudovanými priečkami. Ježko bude môcť aktívne tráviť čas, keď domácnosť pôjde spať. Našťastie to nie je dosť hlučné zviera. Ježkovia by sa mali chovať pri teplote 22 - 24 ° C, kde sa cítia najlepšie.

Terárium alebo klietka?

Ježka môžete chovať v sklenenom teráriu s vetraním alebo v klietke s umelohmotným dnom. Priestor musí byť dostatočne veľký, pretože ježko potrebuje veľa miesta, počítajte s minimálne 0,7 m 2 pre jedného jedinca. Vo voľnej prírode sú ježkovia samotári, preto im nebude prekážať, ak ich budete chovať samostatne a nebudú mať spoločnosť. Niektorí ježkovia žijúci v domácnosti však majú radi aj prítomnosť iných ježkov. Radi sa spolu hrajú a spolu aj spia, schúlení do klbka v jednom domčeku. Pri samičkách chov viacerých ježkov väčšinou nebýva problém, pretože samičky si spolu rozumejú. Pri samčekoch to však nie je také isté.

Pre chov ježka sa odporúčajú plastové boxy alebo terária. Ježko je majster útekov, neodporúčajú sa tak klasické klietky, kde by mohol medzi mriežkami utiecť alebo sa zachytiť a zraniť. Ježko je veľmi citlivý na prievan, v klietke, kde sú mriežky, by mohol rýchlo prechladnúť. Plastový box mu teda bude vyhovovať určite viac. Čím väčší rozmer box bude mať, tým lepšie, avšak minimálne by mal mať aspoň 90 cm na dĺžku.

Pre tohto ježka dobre poslúži klietka aj terárium. Potrebuje priestranné terárium alebo klietku s minimálnymi rozmermi 100x50x50 cm. Je dôležité zabezpečiť dobré vetranie. Terárium by sa nikdy nemalo zatvárať zhora!Ideálnym substrátom pre tohto ježka je podstielka, piliny alebo seno. Je potrebné sa vyhnúť pilinám z ihličnatého dreva, pretože môžu podráždiť dýchacie cesty ježka.Ježkovia belobriší sa radi schovávajú, preto by klietka mala mať rôzne skrýše, tunely a žuvacie hračky. V teráriu alebo klietke je dobré mať lôžko. Optimálna teplota pre pygmy ježka je 22-26°C. V chladnejších dňoch sa oplatí použiť vyhrievacie rohože alebo podložky. Ježkovia potrebujú denný a nočný cyklus, preto je dôležité, aby bolo terárium cez deň dobre osvetlené a v noci tmavé.Výhodou klietky je dobrá cirkulácia vzduchu a jednoduchšie čistenie. Nevýhody zahŕňajú, že otvorené priestory môžu spôsobiť prievan a môžu sa vysypať piliny. Ježkovia môžu tiež uhryznúť alebo utiecť cez mreže, ale ak sú správne stimulované, klietka by mala byť dobrým riešením. Terária zasa lepšie udržujú stálu teplotu a nie je v nich prievan, ale horšie cirkuluje vzduch. Čistenie terária môže byť tiež náročnejšie. Okrem bežného čistenia môžete použiť aj osviežovače odpadkov. Obe možnosti majú svoje pre a proti, ale s nasadením a časom bude pre ježka dobré aj terárium aj klietka.

Vybavenie terária/klietky

Na dno boxu dáme podstielku, najlepšie bezprašné piliny, či ekologické papierové stelivo Asan . Peletiek a ostatných tvrdších podstielok sa vyvarujeme, a to kvôli možným otlakom na labkách ježkov. Ďalšie vybavenie Do boxu vložíme miesto na odpočinok. Môže sa jednať o domček dostatočných rozmerov alebo niektorí z látkových pelechov a tulipytlíkov. Ďalej by vo vybavení nemali chýbať misky na kŕmenie a vodu, prípadne napájačka. Môžete zaobstarať WC pre hlodavce , kam bude ježko chodiť a vy ho tak môžete jednoducho čistiť . Ale postačí denne vymeniť špinavú podstielku v rohu v boxe, kam sa ježko naučí chodiť. Na zabavenie ježka existuje veľa hračiek, môžeme kúpiť rôzne plyšové hračky alebo hračky na maškrty, u ktorých ježko potrénuje aj mozoček. Ježkovia milujú pieskové kúpele, nezabúdať by sme tak nemali ani na obstaranie vaničky s kúpacím pieskom ! :)

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Na podstielku nepoužívajte noviny, radšej ježkovi na dno nasypte piliny v kombinácii s jemným pieskom a nearomatizovanou podstielkou pre mačky (ježkovia majú citlivý čuch). Do terária umiestnite drevený domček pre ježka alebo plyšový či látkový úkryt a hračky, aby mal ježko potrebné rozptýlenie. Ježkovia radi športujú, preto tomu svojmu nezabudnite pripraviť aj koleso na behanie, inak by mohol začať nežiaduco priberať. Priemer kolesa by mal byť aspoň 28 cm a malo by mať plnú plochu alebo hustú mriežku, pretože ježko sa bežne vyprázdňuje počas behania v kolese.

V teráriu sa musí nachádzať miska s vodou a miska na jedlo. Ježkovia radi všetko rozhadzujú, preto je dobré, aby tieto misky boli dostatočne ťažké, aby ich ježko pri svojej prechádzke neprevrhol. Dobré sú keramické misky, na vodu najlepšie so zahnutou vrchnou časťou misky. Niektorí ježkovia pijú radi aj z napájačky. Dôležité však je, aby mal ježko vždy k dispozícii čistú vodu.

Teplota

Keďže ježkobielobruchý pochádza z Afriky, optimálna teplota prostredia by sa mala pohybovať v rozmedzí 24 - 30 °C, v noci môže teplota poklesnúť až na 22 °C.

Čo jedia domáci ježkovia?

Ježkom domácim sa dáva vysoko kvalitné mačacie krmivo, ktoré je obohatené o červy, múčne červy, dážďovky, cvrčky a larvy hmyzu. Toto sú obľúbené pochúťky tohto cicavca. Môžete si kúpiť aj doplnok výživy krmivo pre ježkov, ktoré poskytuje vyvážený súbor výživných látok. Obe krmivá je možné objednať online alebo v obchode s chovateľskými potrebami. Je dobré venovať pozornosť tomu, či jedlo neobsahuje zrná, je vysoko kvalitné, bez konzervantov a alergénov (lepok, vajcia) a musí sa podávať pri izbovej teplote. Strava domácich ježkov musí obsahovať vysoký obsah bielkovín a nízky obsah tuku. Ako príležitostná pochúťka sa môže podávať vajíčko na tvrdo alebo malé množstvo ovocia (jablko, hruška, jahody alebo melón). Ježko tiež konzumuje mäso, ktoré je potrebné jemne nakrájať, hovädzie mäso je však zakázané. Nemôže mu byť podávaná laktóza, pretože ju netoleruje. Ďalšími zakázanými produktmi sú: cibuľa, mrkva, kukurica, orechy, kapusta a paprika. Zviera by malo byť vybavené pitnou vodou, ktorá môže byť podaná iba v miske, napájačky môžu poškodiť ježkom zuby.

Ježko je predovšetkým hmyzožravec a jeho prirodzená strava je hlavne hmyz v rôznych vývojových štádiách. Živý hmyz sa však ťažko skladuje a najmä v zime sa nie vždy dá zohnať. Ako náhradná potrava pre ježka sú preto ideálne kvalitné konzervy a granule pre mačky. Majú vhodnú veľkosť a minimum tuku, takže je to výborná alternatíva. V teráriu sa okrem misky na jedlo musí nachádzať i miska s vodou, obe dostatočne ťažké, aby ich ježko pri svojej prechádzke neprevrhol. Vhodné sú najmä keramické misky na vodu, no nájdu sa aj ježkovia, ktorí pijú radi i z napájačky.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Jednu časť jedálnička tvoria granule. Kúpiť sa dajú buď priamo pre ježkov, alebo kvalitné granule pre mačiatka. Druhú časť tvorí hmyz, teda múčne červy, cvrčky, šváby, sarančatá a pod. Táto potrava sa dá kúpiť v zverimexoch. Ďalej môžete ježkovi dávať varené kuracie mäso, varené vajíčka a kvalitné masové kapsičky. Ovocie a zeleninu si ježko určite tiež obľúbi len pozor na prílišné prekrmovanie, ježkovia totiž majú tendenciu priberať. Asi raz za mesiac podávame kalcium, aby nedošlo k odvápneniu kostí. Podávať ho môžeme vo forme sépiovej kosti, či prášku, ktorý nasypeme na krmivo. V neposlednom rade je nutné, aby mal ježko neustále k dispozícii dostatok čistej vody.

Vo svojom prirodzenom prostredí sa živí červami, slimákmi, larvami, vtačími vajcami a občas ovocím. V zajatí by mal byť hmyz hlavnou zložkou potravy. Môžete ježkovi ponúknuť napríklad úžovky, múčne červy, chrobáky, slimáky alebo cvrčky. Hmyz radšej kupujte v špecializovanom obchode s chovateľskými potrebami, pretože hmyz z voľnej prírody môže byť zdrojom patogénov. Okrem hmyzu možno tiež kŕmiť kvalitným krmivom pre mačky. Obsah mäsa by mal byť najmenej 60%. Nemalo by sa však používať ako kompletné krmivo. To iste platí pre krmivo pre mačky: Krmivo by malo byť podávané len pre väčšiu rozmanitosť a treba dať pozor na jeho kvalitu. Ježkovi môžete tiež občas ponúknuť ovocie, ale len v malom množstve, inak môže dostať hnačku. Niektorí ježkovia majú radi aj praženicu (nekorenenú a bez oleja). Je dôležité, aby strava ježka bielobruchého bola rozmanitá, aby netrpel nedostatočnosťou. Ježko by mal mať každý deň k dispozícii čerstvú vodu. Ježko je prirodzene neznášanlivý na laktózu, a preto by mu nemalo byť ponúkané mlieko. Jeho organizmus nevie spracovať mliečny cukor, ktorý mu často spôsobuje tráviace ťažkosti.

Dávka krmiva je 2-3 polievkové lyžice na dospelého ježka. Tehotné samice a samice odchovávajúce mláďatá by mali mať neustály prístup k potrave. Prirodzene, ježkovia budú s radosťou jesť aj hmyz, ako sú múčne červy, šváby, dážďovky a cvrčky. Hmyz by mal byť doplnkom stravy, nie jej základom. Bohužiaľ, ježkovia ľahko priberajú. Množstvo jedla by malo závisieť od toho, ako aktívny je ježko. Ako prísady a pochúťky by sme mali používať zeleninu a ovocie ako: jablká, bobuľové ovocie, čučoriedky, banány, melóny, mrkva, paradajky, uhorky, paprika. Občas môžete podávať aj varenú hydinu nakrájanú na malé kúsky. Nevyhnutným doplnkom je miska na vodu. Ježkovia potrebujú prístup k čerstvej vode každý deň.

Starostlivosť o ježka

Ďalšia starostlivosť o ježka ježkom rastú pomerne rýchlo pazúriky na zadných nohách, preto sa skracujú špeciálnymi klieštikmi. Ježkovia ťažko znášajú cestovanie a ak už s nimi musíme k veterinárovi a podobne, volíme cestu čo najrýchlejšiu a bez väčších prieťahov. Na prevoz sa hodia dobre vetrateľné plastové prepravky, alebo papierové krabice kam vložíme vhodnú podstielku.

Denne čistíme misky na vodu a na jedlo. Denne aj podávame čerstvú vodu a jedlo. Raz za týždeň sa vyberie celé zariadenie klietky, aby sa klietka mohla vyčistiť. Peletky v záchodíku je nutné vymeniť komplet, piliny resp. inú podstielku vymeniť za nové. Pri čistení klietky je dôležité myslieť na to, aby neboli použité žiadne chemické prípravky. Ježkovia sa väčšinou neradi kúpu a hlavne treba myslieť na to, aby ježko neprechladol. Ak by mal špinavé labky, tieto mu môžeme umyť teplou vodou. Pichliačiky v prípade že sa zašpinia, môžeme jemne očistiť mokrým štetcom alebo kefkou.

Ježkovia bielobruchí si vyžadujú náležitú starostlivosť, aby si zachovali svoje zdravie a pohodu. Kúpanie je zvyčajne zbytočné, pokiaľ váš ježko nie je extrémne špinavý. Použite teplú vodu a jemný šampón pre domáce zvieratá. Uistite sa, že váš ježko je po kúpaní úplne suchý, aby ste predišli prechladnutiu. Môžete tiež svojho ježka kefou, aby ste odstránili nečistoty z jeho ostňov. Pre niektorých ježkov to môže byť aj príjemná činnosť. Na česanie svojho ježka použite zubnú kefku - bežnú zubnú kefku, pre zvieratká alebo kefku s mäkkými štetinami. Na čistenie chrbtice a tela ježka dobre poslúžia aj vlhčené obrúsky. Dôležité je tiež ježkovi pravidelne zastrihávať pazúriky, aby neublížil sebe aj svojmu majiteľovi. Na tento účel používame špeciálne nožnice. Pokiaľ ide o zuby, nezabudnite, že ježkovia majú jemné a citlivé zuby. Tvrdé maškrty im nebudú fungovať.

Skrotenie ježka

Ježkova prirodzená reakcia na akúkoľvek manipuláciu s ním je schúlenie sa do klbka a naježenie pichliačikov ako obranná reakcia. Ak sa však ježkovi venujete a beriete si ho pravidelne na ruky, odvďačí sa vám svojim pokojným správaním. Keď je ježko pokojný, zloží si pichliačiky a vy ho môžete kľudne pohladiť bez toho, aby vás popichal. Ježka treba brať na ruky VŽDY v kľude, pomaly, aby sa nevyľakal. Musí si zvyknúť, že kontakt s vami je príjemný a bez prudkých pohybov a stresu. Tiež sa snažte pri ježkovi nezvyšovať hlas, keď ho beriete na ruky. Dobré je brať ho podložením prstov pod bruško. Nebojte sa, ak sa aj najprv schúli do klbka a trošku vás popichá, hlavne sa nesmiete zľaknúť a spraviť prudký pohyb, čo by ho vystrašilo. On sa po chvíľke na rukách ukľudní.

Hoci nie sú takí spoločenskí ako psy alebo mačky, títo ježkovia si môžu vytvárať vzťahy s ľuďmi a prejavovať určitú úroveň interakcie a náklonnosti. Vzťah medzi ježkom a jeho ošetrovateľom závisí od mnohých faktorov, ako je individuálny temperament ježka, spôsob a frekvencia interakcie a trpezlivosť ošetrovateľa. Skrotenie pygmy ježka môže chvíľu trvať. To si vyžaduje pravidelné, jemné interakcie. Ježkovia belobriší sú prirodzene opatrní a potrebujú čas, aby dôverovali svojmu ošetrovateľovi. Je dôležité pristupovať k ježkovi pomaly a jemne. Rýchle pohyby a hlasné zvuky ho môžu vystrašiť. Držanie tohto ježka v náručí každý deň na niekoľko minút môže pomôcť vybudovať dôveru. Ak sa ježko stočí do klbka alebo reaguje úzkostlivo, odložte ho a odmeňte maškrtou. Ježci rozpoznávajú svojich majiteľov podľa vône a hlasu. Ježkovia si môžu užívať čas mimo svojej klietky a objavovať nové prostredie pod dohľadom svojho ošetrovateľa. Ježka je možné umiestniť do špeciálneho koterca pre hlodavce a malé zvieratá, alebo môžete zavrieť miestnosť a pozorovať jeho správanie. Títo ježkovia majú radi rutinu. Pravidelné časy kŕmenia, čistenia klietky a interakcie im pomáhajú cítiť sa bezpečnejšie a pohodlnejšie. Pre ježka je dôležité vyhýbať sa stresovým situáciám, akými sú náhle zmeny prostredia, hlasné zvuky či nadmerné množstvo ľudí v blízkosti.

Zdravie ježka

U ježkov bielobruchých sa často vyskytujú parazity, ako sú blchy, kliešte alebo roztoče. Ak si všimnete, že sa Váš miláčik neustále škrabe, mali by ste sa poradiť s veterinárom. Wobbly hedgehog syndrome (WHS) je typické ochorenie u ježkov bielobruchých. Prejavuje sa progresívnym ochrnutím a charakteristickým kývavým pohybom. Jedná sa o ochorenie centrálneho nervového systému a končí smrťou. U ježkov bielobruchých sa často objavujú otvorené ranky na labkách. To sa však nedá zvyčajne pripísať nesprávnym chovným podmienkam. V tomto prípade môžu byť napríklad stelivo alebo predmety v teráriu príliš ostré. Vymeňte podstielku a odstráňte ostré predmety a v prípade vážnych poranení labiek vyhľadajte veterinára.

Chov ježka

Chov ježka bielobruchého je spojený s veľkým úsilím. Pred tým, než sa rozhodnete ježka bielobruchého chovať, by ste mali byť dobre informovaní a vedieť o rizikách. Musíte si tiež uvedomiť, že ježko je celkom nákladný maznáčik. Nie vždy nájdete kupca pre mláďatá. Budete sa tak musieť starať o niekoľko ježkov, ak by sa žiadny kupec nenašiel. Obdobie gravidity je u ježka bielobruchého 30 až 40 dní. Spravidla sa rodia dve až štyri mláďatá. V dobe narodenia sú slepé a holé. Mláďatá sú samostatné cca po 40 dňoch. Na chov potrebujete niekoľko terárií, pre matku, otca a mláďatá. Samica často mláďatá odmietne alebo zožerie hneď po narodení.

Kde kúpiť ježka?

Domáci ježko z certifikovanej chovateľskej farmy alebo z obchodu s domácimi zvieratami stojí až 180 EUR. V prípade nízkej ceny, napríklad okolo 80 EUR, skontrolujte zdroj zvieraťa.

Cena za ježka bielobruchého je zvyčajne najmenej 120 Eur. Viac sa dozviete na príslušných webových stránkach chovateľa. Navštívte chovateľa osobne, aby ste si ježkov pozreli a uistili sa, že sa jedná o seriózneho chovateľa. Získate predstavu o chovných podmienkach a zdraví zvierat. Môže sa stať, že sa ježko bielobruchý ocitne v útulku, pretože je chov ježka nad sily jeho majiteľa. Ježkov niekedy tiež ponúkajú súkromné osoby prostredníctvom inzerátov. Kúpu ježka prostredníctvom internetu Vám však neodporúčame. Preprava je pre zvieratá veľmi stresujúca a Vy nemáte žiadnu predstavu o chovných podmienkach zvieraťa.

Ježko bielobruché možno zakúpiť od fariem, ktoré by mali zvieratám poskytovať čo najlepšie podmienky. Oplatí sa opýtať na rodinnú anamnézu daného ježka a prípadné choroby. Chovateľ by mal poskytnúť aj návod, ako sa o zviera starať, čo má jesť a akú klietku vybrať. Inzeráty na pygmy ježkov nájdete aj na webových stránkach, ale mali by ste byť opatrní. Chov pygmy ježkov by mal byť vždy registrovaný a ježkovia získaní od súkromných osôb môžu byť chorí alebo v zlom stave. Niektoré obchody s domácimi zvieratami ponúkajú aj tieto ježkov.

Ježko v záhrade

Aj vy ste pri neskorom jesennom upratovaní záhrady naďabili v zastrčenom kúte na tajomnú kôpku, ktorá sa podobá na malý brlôžtek? Vitajte u ježka. Alebo naopak? Civilizácia ničí ježkov intenzívnou chemizáciou poľnohospodárstva, pestovaním monokultúr na veľkých lánoch, takisto nemalou mierou k ich záhube prispieva aj automobilová doprava… A tak unikajú z polí i prírody v nádeji na záchranu do našich záhrad. Lenže aj tam na ježkov číha veľa nástrah. Chémia, hnojivá, kosačky, psy i mačky. Ježko dokáže denne vyhubiť v záhrade 100 až 200 g rôzneho hmyzu a živočíchov (húseníc, motýľov, pandráv, lariev, chrobákov, dážďoviek, myší, slimákov, dokonca i hadov, a to aj jedovatých, lebo je až 40-krát odolnejší proti ich jedu ako morča). A pritom sa nemusíme ani obávať, že nám zo záhrady odnesie na pichliačoch našu úrodu jabĺk, veď je to čistokrvný mäsožravec, takže pre záhradkára je aj akýmsi vzorom maximálnej užitočnosti.

Ako prilákať ježka do záhrady?

Najrozšírenejším ježkom v záhrade je ježko východný (Erinaceus concolor), oveľa zriedkavejšie ježko západný (Erinaceus europaeus), známy aj ako ježko európsky. Ježkovia sú divoké zvieratá, a preto uprednostňujú záhrady s vysokou biodiverzitou. Platí to pre ostatné živočíšne druhy aj pre vegetáciu. Divokým ježkom pomôžeme, ak do záhrady zavedieme husté kríky, ktoré týmto ostnatým drobcom vytvoria prirodzené úkryty. Dráč, vtáči zob alebo divoká ruža sú na túto úlohu ideálne. Záhrada priateľská k ježkom je taká, ktorá je bohatá na prirodzenú potravu pre ježkov, a zároveň taká, kde si ježko nájde prirodzené zákutia v záhrade. V takýchto podmienkach sa ľahšie stretneme s ježkom.

Domček pre ježka

Čo robiť, ak máme v záhrade ježka alebo ak ho tam chceme prilákať? Oplatí sa vytvoriť vhodné miesto na hniezdenie. Ježkovia vo svojich úkrytoch odpočívajú a vychovávajú tam svoje mláďatá. preto má zmysel postaviť v záhrade domček pre ježka. Domček by mal byť umiestnený mimo dosahu hluku a dopravy, najlepšie na chránenom, tichom mieste na pozemku. Vnútro vyplňte slamou - tá poskytne ježkom pohodlné podmienky. Dobrou voľbou je aj mulč z opadaného lístia. Dom pre ježka si vieme vyrobiť aj sami, nie je to náročný projekt. Urobme si drevenú debničku bez dna a položme na ňu striešku s primeraným sklonom. Krabicu umiestnite na pokojné miesto a naplňte ju senom. Na trhu sú dostupné aj hotové domčeky pre ježkov. Vyberte si modely vyrobené z prírodných materiálov - dreva alebo prútia.

Úpravy záhrady pre ježka

Vhodné podmienky pre ježka vytvoríme aj úpravou záhrady. Prírodné chodníky z kameňa či tehál môžu poslúžiť ako chodby, po ktorých sa budú ježkovia veselo pohybovať. Vhodné je venovať starostlivosť aj rôznym druhom záhonov, skaliek a jazierok. Tieto predpoklady vytvárajú pre ježka nielen prirodzené úkryty, ale aj priestor na lov a hľadanie potravy. Oplatí sa záhradu rozdeliť na viac časti. Menej udržiavaná, no nemenej pôvabná časť záhrady bude ideálnym miestom pre ježkov. V oddychovej zóne môžeme umiestniť záhradný nábytok a ponechať trávnik pokosený na nižšiu výšku. Nezabúdajme tiež, že ježkovia sú nočné zvieratá, ktoré sa budú prirodzene vyhýbať svetlu.

#

tags: #starostlivosť #o #ježka #a #chov