Aká minimálna suma musí zostať z príjmu pri exekúcii na Slovensku?

Exekúcia na mzdu predstavuje jeden z najčastejších spôsobov, ako veritelia vymáhajú svoje pohľadávky. Ak máte neuhradené záväzky, môže sa stať, že vám exekútor prikáže zrážať časť mzdy alebo peniaze na vašom bankovom účte. Je preto dôležité vedieť, aká minimálna suma vám musí zostať, aby ste si zabezpečili základné životné potreby. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o pravidlách exekučných zrážok zo mzdy na Slovensku v roku 2025, s dôrazom na nepostihnuteľné sumy a tretinový systém.

Čo sú exekučné zrážky a aké zákony ich upravujú?

Exekučné zrážky predstavujú nútené zrážky z čistej mzdy zamestnanca, dlžníka, na úhradu jeho dlhov voči veriteľom. Vykonanie exekúcie formou zrážky zo mzdy sa začína príkazom na začatie exekúcie a následným príkazom na vykonanie exekúcie.

Základná právna úprava problematiky je obsiahnutá v Zákonníku práce a Exekučnom poriadku. Zrážky zo mzdy upravuje Zákonník práce a Exekučný poriadok. Skupiny zrážok zo mzdy a ich poradie je podrobnejšie upravuje § 131 Zákonníka práce.

Poradie zrážok zo mzdy

Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykonáva zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Po vykonaní vyššie spomínaných zrážok môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy, sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom, peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov, neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu, nevyúčtované preddavky cestovných náhrad, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol, náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol, a iné.

Prečítajte si tiež: Odchod do dôchodku vo Veľkej Británii

Ďalšie zrážky zo mzdy než vyššie spomenuté môže zamestnávateľ vykonať iba na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť vykonať takúto zrážku zo mzdy a iných príjmov vyplýva z osobitného predpisu.

Ako sa začína exekúcia?

Pred vydaním exekučného príkazu exekútor prostredníctvom Sociálnej poisťovne zistí, kto je zamestnávateľ dlžníka, teda kto mu vypláca mzdu. Následne exekútor upovedomí zamestnávateľa prostredníctvom žiadosti o poskytnutie súčinnosti a príkazu na začatie exekúcie. Tento príkaz sa doručí zamestnávateľovi a zamestnancovi do vlastných rúk. Doručením exekučného príkazu a príkazu na začatie exekúcie je zamestnávateľ povinný exekútorovi vyplácať zrážky zrazené z čistej mzdy dlžníka.

Ak zamestnanec, ktorému majú byť vykonané zrážky zo mzdy poberá mzdu od viacerých zamestnávateľov, príkaz na začatie exekúcie sa vzťahuje na všetky mzdy. Celkovo zrazená suma nesmie prevyšovať hodnotu pohľadávky a jej príslušenstvo.

Ak zamestnanec po doručení príkazu na exekúciu zmení zamestnávateľa, príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa vzťahuje na nového zamestnávateľa, ktorý mu vypláca mzdu. Navyše musí zmenu zamestnania oznámiť do jedného týždňa exekútorovi. Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy tak vzniká novému zamestnávateľovi. Exekučné zrážky je možné vykonať aj z dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou.

Vaša ochrana: Nepostihnuteľné časti mzdy v roku 2025

Zákon chráni každého povinného tým, že stanovuje tzv. nepostihnuteľné časti mzdy. Ide o sumu, ktorá musí povinnému (dlžníkovi) zostať z čistej mzdy na zabezpečenie základných životných potrieb. Výška nepostihnuteľnej sumy závisí od výšky životného minima a normatívnych nákladov na bývanie, ktoré sa menia. Nepostihnuteľná suma bude tiež vyššia s každou vyživovanou osobou, čo je napríklad manžel/ka, nezaopatrené deti a ďalej osoby, u ktorých dlžník preukáže, že mu bolo stanovené výživné súdnou cestou.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre minimálnu sociálku v Rakúsku

Zrážky zo mzdy sa v roku 2026 rátajú z čistej mzdy podľa pravidiel Exekučného poriadku a nariadenia vlády o rozsahu zrážok. Sadzby vychádzajú zo životného minima platného od 1. júla 2025 do 30. júna 2026, t. j. 284,13 € pre jednu plnoletú osobu.

Pre rok 2026 (obdobie 1. 7. 2025 - 30. 6. 2026) platí základná nezraziteľná suma 397,78 €, a na vyživovanú osobu 99,45 € (alebo 198,89 € pri poberateľovi dôchodku).

Aktuálne nepostihnuteľné sumy (platné pre obdobie od 1. júla 2024 do 30. júna 2025):

• Základná nepostihnuteľná suma na povinného (dlžníka): 383,58 € mesačne.
• Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu (napr. manžel/ka, dieťa): 95,89 € mesačne (ak povinný nie je poberateľom dôchodku) alebo 191,79 € mesačne (ak je povinný poberateľom dôchodku).

Špeciálne režimy nezraziteľných súm:

• Pri prednostných pohľadávkach (okrem výživného) je nezraziteľná suma 100 % životného minima 284,13 €, na vyživovanú osobu 25 % (71,03 €) alebo 50 % (142,07 €) z tejto sumy.
• Pri pokutách za priestupky je nezraziteľná suma 50 % životného minima 142,07 € a 25 % na vyživovanú osobu 71,03 €.

Za vyživované osoby sa rátajú osoby, ku ktorým má povinný zákonnú vyživovaciu povinnosť (manžel/ka, deti). Pozor: osobu, v ktorej prospech sa vymáha výživné, ako vyživovanú osobu započítať nemožno. Ak je povinný poberateľom dôchodku, na vyživované osoby sa uplatňuje 50 % základnej sumy; inak 25 %.

Základné nepostihnuteľné sumy od 1.7.2024:

• suma 383,58 eur na dlžníka (140 % hodnoty životného minima pre plnoletú fyzickú osobu od 1.7.2024)
• ak je dlžník poberateľom dôchodku, suma 191,79 eur (50 % sumy životného minima na vyživovanú osobu),
• ak dlžník dôchodok nepoberá, suma 95,89 eur (25 % sumy životného minima na vyživovanú osobu).

Nepostihnuteľné sumy pri exekučných zrážkach platné od 1.7.2024 do 30.6.2025

Ako funguje tzv. tretinový systém?

Po odpočítaní všetkých nepostihnuteľných súm (na povinného a na všetky vyživované osoby) od čistej mzdy sa zvyšná časť mzdy (tzv. postihnuteľný zvyšok) použije na výpočet samotných zrážok. Tu nastupuje tzv. tretinový systém.

Po odpočítaní nezraziteľných súm sa zvyšok čistej mzdy zaokrúhli nadol na sumu deliteľnú tromi. Ak zvyšok čistej mzdy presiahne trojnásobok základnej sumy (1 193,34 €), suma nad tento limit sa zrazí bez obmedzenia navyše k príslušnej jednej či dvom tretinám.

Prečítajte si tiež: Nárast minimálnej mzdy

Ak je zaokrúhlený postihnuteľný zvyšok mzdy nižší alebo rovný ako 1 150,74 € (čo je 300 % základnej nepostihnuteľnej sumy na povinného, t.j. 3 x 383,58 €), táto suma sa rozdelí na tri rovnaké tretiny.

Tretinový systém zrážok zo mzdy

Pri uplatňovaní zrážok sa používa tzv. tretinový systém. To znamená, že pri výpočte sa z čistej mzdy odpočíta základná nepostihnuteľná suma a zvyšok čistej mzdy sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú tromi.

Ak je po odpočítaní nepostihnuteľných častí zvyšok čistej mzdy zaokrúhlenej na eurocenty smerom nadol menší ako 300 % základnej sumy na povinného (t.j. 1 150,74 eur), táto suma sa delí na tretiny.

Ak zvyšok presahuje 300 % základnej sumy na povinného, tak sa suma presahujúca túto hodnotu zrazí bez obmedzenia a hodnota 1 150,74 eur sa rozdelí na tretiny.

Aký typ pohľadávky ovplyvňuje výšku zrážky?

Nie všetky dlhy sú rovnaké. To, či ide o prednostnú alebo neprednostnú pohľadávku, má zásadný vplyv na výšku zrážky.

Rozdelenie tretiny:

• Prvá tretina: Používa sa na úhradu neprednostných pohľadávok.
• Druhá tretina: Používa sa výlučne na úhradu prednostných pohľadávok.
• Tretia tretina: Táto časť vždy zostáva povinnému (dlžníkovi).

Pri neprednostných pohľadávkach možno zraziť najviac jednu tretinu; pri prednostných až dve tretiny.

Poradie uspokojovania prednostných pohľadávok:

Prednostné pohľadávky majú prioritu. Uspokojujú sa najskôr z druhej tretiny. Ak táto tretina nestačí na pokrytie všetkých prednostných pohľadávok, zvyšok sa uspokojuje z prvej tretiny spolu s neprednostnými pohľadávkami.

Medzi prednostné pohľadávky patrí napríklad dlh na výživnom, náhrada škody spôsobená ublížením na zdraví, dlhy na daniach, sociálnom a zdravotnom poistení.

Pri rozhodovaní aká časť (tretina) sa zo mzdy zrazí, je nevyhnutné rozlišovať, o aký typ pohľadávky ide:

• neprednostná pohľadávka - exekútor môže zraziť najviac jednu tretinu zo zvyšku čistej mzdy,
• prednostná pohľadávka - exekútor môže zraziť dve tretiny, je to napr. úhrada výživného, poistného, dane, súdne pohľadávky).

Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a ak táto nestačí na úhradu, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Tretia tretina sa z mesačnej mzdy nezrazí, ale ostáva povinnému.

Príklady výpočtu exekučných zrážok

Pre lepšie pochopenie si uvedieme niekoľko príkladov výpočtu exekučných zrážok.

Príklad 1 - neprednostná pohľadávka:

Čistá mzda 1 200 €, povinný nie je dôchodca, vyživuje manželku a jedno dieťa. Nezraziteľné sumy: 397,78 € + 2×99,45 € = 596,68 €. Zvyšok 603,32 € sa zaokrúhli nadol na 603,30 € a rozdelí na tretiny: 201,10 €.

Príklad 2 - prednostná pohľadávka (výživné):

Čistá mzda 1 500 €, povinný nie je dôchodca, vyživuje manželku (dieťa, pre ktoré sa vymáha výživné, sa ako vyživovaná osoba neráta). Nezraziteľné sumy pri výživnom: 119,33 € + 49,72 € = 169,05 €. Zvyšok 1 330,95 € presahuje limit 1 193,34 € o 137,61 €, ktorý sa zrazí bez obmedzenia. Z limitnej časti 1 193,34 € sa vypočíta tretina 397,78 €; pri prednostnej pohľadávke sa zrazia dve tretiny 795,56 €.

Príklad výpočtu exekučnej zrážky zo mzdy

V nasledujúcom príklade si zjednodušene predstavíme príklad výpočtu exekučnej zrážky zo mzdy zamestnanca v prípade neprednostnej pohľadávky. Zamestnanec je ženatý a spolu s manželkou sa stará o jedno nezaopatrené dieťa. Exekučný príkaz bol vydaný na sumu 350 eur. Zamestnanec nie je poberateľom dôchodku a jeho čistá mzda predstavuje 1 350 eur.

Čo robiť, ak nesúhlasíte s výškou zrážok?

Ak sa domnievate, že výška exekučných zrážok je nesprávna, máte právo podať námietku. Je dôležité to urobiť čo najskôr, aby sa predišlo ďalším komplikáciám.

Môžete sa skúsiť dohodnúť s exekútorom na inej forme splácania, napríklad na splátkovom kalendári.

Kedy sa exekúcia končí?

Exekúcia na mzdu sa končí obvykle vo chvíli, keď exekútor získa pomocou zrážok zo mzdy sumu uvedenú v exekučnom príkaze, teda keď je uhradený celý dlh vrátane príslušenstva.

Dôležité povinnosti

Ak povinný prestal pracovať u doterajšieho platiteľa mzdy, musí to oznámiť do jedného týždňa exekútorovi, ktorý vydal príkaz na začatie exekúcie. Platiteľ mzdy musí do jedného týždňa oznámiť exekútorovi, ktorý vydal príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, že povinný u neho prestal pracovať.

Práceneschopnosť a exekučné zrážky zo mzdy

V prípade, ak je dlžník práceneschopný viac ako 10 dní, je platiteľ mzdy povinný túto skutočnosť oznámiť exekútorovi spolu s informáciou, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať povinnému nemocenské. Exekútor následne doručí exekučný príkaz príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Po skončení práceneschopnosti, zamestnávateľ túto skutočnosť opäť oznámi exekútorovi a zrážky zo mzdy sú ďalej vykonávané zamestnávateľom. Rovnako je zamestnávateľ povinný oznámiť nástup zamestnankyne na materskú alebo rodičovskú dovolenku, a taktiež aj ukončenie čerpania tejto dovolenky.

tags: #aká #minimálna #suma #musí #zostať #z