Výpočet výšky osobného mzdového fondu počas invalidity: Komplexný sprievodca

Invalidita predstavuje významný zásah do života jednotlivca, ktorý ovplyvňuje jeho schopnosť pracovať a zarábať. V takýchto situáciách je kľúčové porozumieť, ako sa vypočítava výška osobného mzdového fondu, ktorá má priamy vplyv na výšku invalidného dôchodku. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o výpočte osobného mzdového fondu počas invalidity na Slovensku, s prihliadnutím na platnú legislatívu a relevantné zmeny v zákonoch.

Zmeny v oznamovacej povinnosti zamestnávateľa pri dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN)

Od 1. januára 2026 vstúpila do platnosti novela č. 362/2024 Z. z., ktorá priniesla zmeny v oznamovacej povinnosti zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni (ZP) pri dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN) zamestnanca. V súlade s novým ustanovením § 29b ods. 20 ZZP, Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) poskytuje príslušnej zdravotnej poisťovni údaje o začiatku a konci dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky, najmenej raz za sedem dní.

To znamená, že zamestnávateľ už nemá povinnosť oznamovať ZP začiatok a koniec ePN zamestnanca, avšak tento postup neplatí, ak je zamestnanec uznaný práceneschopným na základe "papierovej" PN.

Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti

Zamestnávateľ je povinný do 16. februára 2026 prijímať od svojich zamestnancov (aj bývalých) vyplnené a podpísané tlačivo „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2025“, na základe ktorého môžu zamestnanci požiadať zamestnávateľa o vysporiadanie daňovej povinnosti z ročných zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti. Zamestnanec môže doručiť zamestnávateľovi vyplnenú žiadosť nielen v písomnej forme, ale po vzájomnej dohode aj elektronickou formou.

Podľa Oznámenia FR SR č. 33/DZPaU/2025/I o určení vzorov tlačív používaných v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti bol vydaný nový vzor tlačiva „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania [ZIA38v25]".

Prečítajte si tiež: Peňažné príspevky pre zdravotne postihnutých

Rekreačný príspevok a súhlas rodiča so spracovaním osobných údajov

Od 1. januára 2025 je účinná novela č. 172/2024 Z. z. Zákonníka práce, ktorá umožňuje zamestnancovi "preniesť" svoj nárok na rekreačný príspevok alebo rekreačný poukaz na svojho rodiča. Zamestnanec si za splnenia ustanovených podmienok môže v zdaňovacom období uplatniť časť príspevku na vlastnú rekreáciu a časť príspevku na rekreáciu rodičov, a to maximálne do úhrnnej sumy 275 €.

Podľa usmernenia FR SR je zamestnanec povinný preukázať príbuzenský vzťah k rodičovi, napr. kópiou rodného listu. Zamestnávateľ (ako prevádzkovateľ) môže spracúvať osobné údaje iba vtedy, ak je splnená aspoň jedna z podmienok uvedených v čl. 6 ods. 1 GDPR, napríklad ak dotknutá osoba (rodič zamestnanca) vyjadrila súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov na tento konkrétny účel, alebo ak je spracúvanie nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti zamestnávateľa (poskytnúť rekreačný príspevok).

Výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy

Zamestnávateľ nie je oprávnený skúmať právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom (zamestnancom) a rozhodovať sa, či dohodu o zrážkach zo mzdy akceptuje alebo nie. Je povinný dohodu akceptovať, pričom nemá možnosť s ňou nesúhlasiť. Občiansky zákonník však ustanovuje, že zabezpečenie záväzku zrážkami zo mzdy je neplatné, ak nebolo dohodnuté písomne v osobitnej listine a spotrebiteľ nebol výslovne poučený o jeho dôsledkoch a nemal možnosť ho odmietnuť.

Ak dohoda o zrážkach zo mzdy nie je doručená na osobitnej listine, ani na dodatočné vyžiadanie zamestnávateľa, mzdová učtáreň nemôže zrážku zo mzdy vykonať.

Odstupné a odchodné starostu

Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi peňažné plnenie s názvom odstupné, ktoré sa poskytne z rozpočtu obce a vypočíta ako príslušný násobok priemerného mesačného platu starostu.

Prečítajte si tiež: Ako ovplyvňuje dĺžka práce váš dôchodok?

Starostovi obce môže vzniknúť nárok na odchodné, ale nie z titulu výkonu verejnej funkcie, ale z dôvodu existencie pracovného pomeru, ktorý bude ukončený. Ak zamestnankyňa po skončení výkonu verejnej funkcie nebude pokračovať v pracovnom pomere, dôjde ku skončeniu pracovného pomeru a môže jej vzniknúť nárok na odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %).

Čerpanie pol dňa dovolenky

Zákonník práce priamo neumožňuje, ale ani "nezakazuje", aby zamestnanec čerpal jeden deň, dva dni alebo poldeň dovolenky. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne a bude čerpať dovolenku aj v takýchto menších úsekoch, nedochádza k porušovaniu ustanovení Zákonníka práce, nakoľko čerpanie dovolenky na pol dňa súčasná právna úprava priamo nezakazuje (§ 111 ods. 5 Zákonníka práce).

Výnimočne možno čerpať dovolenku aj poldeň, napríklad ak zamestnancovi v takomto rozsahu vznikol nárok na dovolenku (pri zaokrúhľovaní dovolenky pri určení pomernej časti dovolenky alebo dovolenky za odpracované dni) alebo ak zamestnanec požiadal zamestnávateľa o čerpanie dovolenky v takomto úseku a so zamestnávateľom sa takto aj dohodol.

Náhrada straty času zamestnanca pri pracovnej ceste

Za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, môže zamestnávateľ v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že zamestnancovi patrí dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie o štatúte žiaka strednej školy alebo štatúte študenta dennej formy vysokoškolského štúdia.

Prečítajte si tiež: Zabezpečte si dôchodok

Zmeny v sociálnom poistení v roku 2004

V roku 2004 bolo prijatých viacero zákonov, ktoré novelizovali zákon o sociálnom poistení, vrátane zákona o starobnom dôchodkovom sporení (II. pilier), antidiskriminačného zákona a zákona o plate poslanca Európskeho parlamentu. Tieto novely sa dotkli oblastí ako starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie nezaopatrených detí a postavenie poslanca Európskeho parlamentu ako zamestnanca pre účely sociálneho poistenia.

Výpočet invalidného dôchodku pre nezaopatrené deti (od 1.1.2005)

Od 1. januára 2005 sa zmenil spôsob výpočtu invalidného dôchodku pre fyzické osoby, ktoré sa stali invalidnými v období, v ktorom sú nezaopatreným dieťaťom a majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Suma invalidného dôchodku takejto osoby závisí od percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a od obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.

Zmeny v priemernom osobnom mzdovom bode (POMB) pri výpočte dôchodku (od 1.1.2005)

Od 1. januára 2005 sa zmenil spôsob určenia priemerného osobného mzdového bodu (POMB) pri výpočte starobného alebo invalidného dôchodku. Ak je POMB z rozhodujúceho obdobia (rok 1994 a nasledujúce) nižší ako 1,0 (do 31.12.2008), tak sa za rozhodujúce obdobie vezmú roky počnúc rokom 1984 a určí sa POMB poistenca za obdobie od roku 1984. Do výpočtu dôchodku sa zoberie pre poistenca lepšie vychádzajúci POMB.

Koniec platnosti prechodného ustanovenia pre určenie výšky nemocenskej dávky (od 1.1.2005)

Od 1. januára 2005 skončila platnosť prechodného ustanovenia zákona, kedy bol denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky obmedzený. Poistenec, ktorému vznikne dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania člena rodiny alebo vznikne nárok na materské, nebude mať denný vymeriavací základ obmedzený tak, ako tomu bolo počas roka 2004.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri invalidite

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre jednotlivé druhy zdravotného postihnutia je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Pri viacerých zdravotných postihnutiach sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti nevykonáva zárobkovú činnosť nespočítavajú, ale mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa najzávažnejšieho zdravotného postihnutia možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

Na vznik nároku na invalidný dôchodok je potrebné splniť podmienky uvedené v § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, vrátane požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity. Chýbajúca doba dôchodkového poistenia sa však potenciálne dá doplniť dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 ZSP.

Pri doplatení poistného si občan sám určí vymeriavací základ, z ktorého doplatí poistné. Vymeriavací základ je najmenej vo výške minimálneho vymeriavacieho základu, najviac v sume maximálneho možného základu, ktorý je platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca.

Výpočet sumy invalidného dôchodku

Suma invalidného dôchodku (ID) závisí od percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť:

• Viac ako 70 %: Suma ID sa určí v súlade s § 73 ods. 1 ZSP.
• Viac ako 40 %, ale najviac 70 %: Suma ID sa určí v súlade s § 73 ods. 2 ZSP.
• Invalid z mladosti alebo doktorand: Ak má nárok na ID, aj keď nespĺňa podmienku dosiahnutia požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity, suma ID sa určí v súlade s § 73 ods. 3 ZSP.

Pri určení sumy invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré občan získal ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, pripočítava obdobie od dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok do dňa dovŕšenia dôchodkového veku - tzv. pripočítané obdobie. Pri stanovení dňa dovŕšenia dôchodkového veku sa nezohľadňuje výchova dieťaťa.

Valorizácia invalidných dôchodkov

Invalidné dôchodky sa valorizujú (zvyšujú) k 1. januáru príslušného roka o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov. V roku 2023 sa invalidné dôchodky valorizovali dvakrát.

Osobný vymeriavací základ a osobný mzdový bod

V zákone o sociálnom poistení sa používa "technika" tzv. osobného vymeriavacieho základu (OVZ) a osobného mzdového bodu (OMB). OVZ poistenca je v prípade zamestnanca zjednodušene povedané jeho hrubá mzda, ktorú dosiahol v danom roku. OMB sa vypočíta ako podiel OVZ poistenca a všeobecného vymeriavacieho základu (VVZ) platného v danom roku.

Princíp solidarity sa pri výpočte dôchodku prejavuje aj tým, že v prípade nadštandardných príjmov je osobný mzdový bod za každý rok ohraničený hodnotou najviac 3 (§ 62 ods. 2 ZSP).

tags: #ako #sa #počíta #výška #osobného #mzdového