
Akcionárstvo predstavuje dôležitý aspekt podnikania a investovania. Tento článok sa zameriava na to, ako sa jednotlivec stáva akcionárom, aké práva a povinnosti mu z toho vyplývajú, a ako slovenský Obchodný zákonník (OBZ) upravuje túto oblasť. Dôraz bude kladený na praktické aspekty a zmeny v legislatíve, ktoré ovplyvňujú postavenie akcionárov.
Upisovateľ akcií nadobúda práva akcionára ako spoločníka akciovej spoločnosti. Práva akcionára sa z hľadiska ich predmetu často delia na práva majetkové a práva na riadenie a kontrolu spoločnosti. Spoločným a podstatným rysom všetkých týchto práv je, že sú založené zakladateľskou zmluvou a stanovami spoločnosti a vyjadrujú účastnícky vzťah akcionára k spoločnosti. Nadobudnutím akcií nadobudne nový akcionár všetky práva a povinnosti, ktoré zákon a stanovy spoločnosti s akciami spájajú.
Právo na Podiel na Zisku (Dividenda): Akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaždenie (VZ) podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie. Toto právo sa týka tej časti zisku, ktorá je v zmysle rozhodnutia valného zhromaždenia (VZ) určená na rozdelenie medzi akcionárov spoločnosti (dividenda). VZ by malo rozhodnúť takým spôsobom, že určí, aká časť zisku sa má medzi akcionárov rozdeliť. Táto časť zisku sa potom medzi akcionárov rozdelí podľa pomeru menovitej hodnoty ich akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov. Iný spôsob prerozdelenia je možný iba v prípade odlišnej úpravy rozdelenia časti zisku určenej na rozdelenie medzi akcionárov spoločnosti v stanovách spoločnosti, ak spoločnosť vydala prioritné akcie.
Právo na Účasť na Valnom Zhromaždení (VZ): Akcionár sa môže podieľať na riadení spoločnosti účasťou na VZ, kde má právo podávať návrhy, vyjadrovať sa a hlasovať. Na valnom zhromaždení je oprávnený zúčastniť sa každý akcionár. Účasť na VZ však nie je súčasne povinnosťou akcionára. Je na vôli každého akcionára, či sa vzhľadom najmä na jeho program VZ zúčastní.
Právo na Informácie: Akcionár je oprávnený požadovať na VZ informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Politická rola Martina Glváča v Smere
Právo na Podiel na Likvidačnom Zostatku: Akcionár má právo podieľať sa na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou.
Právo Zvolať Mimoriadne Valné Zhromaždenie: Akcionár alebo akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5% základného imania, môžu s uvedením dôvodov písomne požadovať zvolanie mimoriadneho VZ na prerokovanie navrhovaných záležitostí.
OBZ ustanovuje niekoľko pravidiel uplatňovania akcionárskych práv. Platí všeobecné pravidlo, podľa ktorého akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov. Taktiež platí, že spoločnosť musí zaobchádzať so všetkými akcionármi rovnako. Okrem toho, výkon práv akcionára môže byť obmedzený alebo pozastavený len na základe OBZ alebo osobitného zákona. Toto sú tri základné pravidlá výkonu a ochrany akcionárskych práv. Každé konanie v rozpore s týmito pravidlami nebude požívať právnu ochranu.
Určenie osoby oprávnenej uplatniť právo na dividendu je v akciových spoločnostiach viazané na rozhodujúci deň, ktorý určí VZ, ktoré rozhodlo o rozdelení zisku spoločnosti. Vo verejných akciových spoločnostiach nemôže byť tento deň určený na skorší deň, ako je piaty deň nasledujúci po dni konania VZ, a na neskorší deň, ako je 30. deň od konania VZ. Ak VZ rozhodujúci deň neurčí, o tom, ktorý deň je považovaný za rozhodujúci deň, rozhoduje povaha akciovej spoločnosti. V súkromných akciových spoločnostiach sa za rozhodujúci deň považuje deň uplatnenia práva na dividendu akcionárom. Vo verejných akciových spoločnostiach sa za rozhodujúci deň považuje 30. deň od konania VZ.
Spôsob a miesto výplaty dividendy určí VZ, ktoré rozhodlo o rozdelení zisku. Ak VZ spôsob a miesto výplaty dividendy neurčí a ani stanovy takúto úpravu neobsahujú, spôsob plnenia sa bude spravovať ustanoveniami OBZ o spôsobe plnenia (§ 324 až 334). Dividenda vzhľadom na svoj peňažný charakter má povahu donosného záväzku. To znamená, že spoločnosť je povinná na svoje nebezpečenstvo a náklady vyplatiť dividendu akcionárovi v jeho sídle alebo mieste podnikania, prípadne v mieste jeho bydliska.
Prečítajte si tiež: Akcionárska štruktúra Philips
OBZ obsahuje osobitné ustanovenie zakotvené v § 179 ods. 1 o ochrane dobromyseľného akcionára, ktorý prijal výplatu dividendy. Takýto akcionár nie je povinný vrátiť spoločnosti prijatú dividendu. Spoločnosť by bola v prípade vymáhania vrátenia dobromyseľne prijatej dividendy od akcionára v súdnom spore neúspešná.
Akcionár sa môže zúčastniť VZ osobne alebo sa môže dať na zasadnutí VZ zastúpiť na základe písomného splnomocnenia. Splnomocnencom akcionára nemôže byť člen dozornej rady spoločnosti. Splnomocnenie možno udeliť všeobecne alebo s konkrétnejším určením postupu splnomocnenca na VZ.
Okrem práv má akcionár aj povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona a stanov spoločnosti. Medzi základné povinnosti patrí povinnosť splatiť emisný kurz upísaných akcií v stanovenej lehote.
Treba presne odlišovať postavenie akcionára od postavenia veriteľa v prípade vyhlásenia konkurzu, pretože práva im zodpovedajúce sú diametrálne odlišné. Akcionár spoločnosti nemá pri vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti, ktorej je akcionárom práva veriteľa. Akcionár môže vyhlásenie konkurzu zobrať na vedomie a sledovať priebeh konkurzného konania. Vzhľadom na to, že konkurz sa vyhlasuje na spoločnosť, ktorá je v úpadku, t. j. nie je schopná plniť svoje záväzky alebo je v predlžení, možno dôvodne predpokladať, že majetok spoločnosti nebude postačovať ani na uspokojenie pohľadávok veriteľov, práve preto budú uspokojovaní aj veritelia len pomerne, teda nie v plnej výške. Akcionári majú nárok na podiel na likvidačnom zostatku, ale to vtedy, keby po skončení konkurzu, ktorý može byť vyhlásený na majetok spoločnosti, zostal ešte v spoločnosti nejaký majetok. Pravdepodobné je, že po prípadnom rozdelení výťažku zo speňaženia konkurznej podstaty medzi veriteľov na základe rozvrhového uznesenia konkurzného súdu už nebude mať spoločnosť ďalší majetok a akcionári sa teda nebudú sa môcť podieľať na likvidačnom zostatku.
Prevod listinných akcií na meno, ktoré majú dostať akcionári AGW a. s., sa uskutočňuje rubopisom a odovzdaním akcie. V rubopise sa uvedie: obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je nadobúdateľom akcie, podpis akcionára, ktorý akciu na meno prevádza, a deň prevodu akcie na meno. Na účinnosť prevodu akcie na meno sa vyžaduje zápis zmeny v osobe akcionára do tohto zoznamu akcionárov, ktorého vedenie zabezpečuje spoločnosť.
Prečítajte si tiež: Povinnosti akcionára
Nový zákon o cenných papieroch č. 566/2001 už nepoužíva pojem verejne obchodovateľné cenné papiere a nerozdeľuje cenné papiere z hľadiska obchodovateľnosti na verejne obchodovateľné a ostatné, t. j. tie, ktoré nie sú verejne obchodovateľné, ale z hľadiska spôsobu ako možno s cennými papiermi obchodovať rozdeľuje cenné papiere na cenné papiere prijaté na obchodovanie na trhu kótovaných cenných papierov, cenné papiere ponúkané na základe verejnej ponuky a ostatné.
Z pozície nových akcionárov spoločnosti AGW a. s. pôjde predovšetkým o kontrolu riadenia spoločnosti prostredníctvom ich akcionárskych práv. Akcionár svoje práva uplatňuje na VZ spoločnosti. Akcionár je oprávnený požadovať na VZ informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti. To, či drobní akcionári budú mať prehľad o hospodárení a pomeroch v spoločnosti vôbec, záleží od ich účasti na VZ spoločnosti ale aj od ich zastúpenia v orgánoch spoločnosti.
Novelou Obchodného zákonníka účinnou od 1. 1. došlo k zvýšeniu nárokov na výkon funkcie členov predstavenstva. Tí sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Členovia predstavenstva, ktorí porušia svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť spoločnosti škodu, ktorú tým spôsobia.
Novela zákona o cenných papieroch účinná od 1. januára 2019 priniesla do slovenského právneho poriadku a na kapitálové trhy možnosť efektívnej realizácie práva výkupu, známejšieho pod anglickým pojmom „squeeze-out“. Právo výkupu vzniklo ako nástroj spravodlivého vyváženia záujmov väčšinového a menšinových akcionárov.
Podmienky výkupu sú zverejnené a vzťahujú sa rovnako na všetkých menšinových akcionárov. Významným prínosom pre nich je aj možnosť efektívnej súdnej ochrany. Uplatnenie práva výkupu je časovo, odborne aj finančne náročný proces vyžadujúci zabezpečenie odborníkov z rôznych oblastí práva, financií a cenných papierov na strane väčšinového akcionára, ale aj súčinnosť cieľovej spoločnosti.
Kľúčovým bodom podmienok výkupu je samozrejme výška protiplnenia, ktorú väčšinový akcionár poskytne za každú akciu vo vlastníctve zostávajúcich akcionárov. Výška primeraného protiplnenia sa v slovenských podmienkach určí porovnaním viacerých kritérií. Porovnáva sa cena, ktorú väčšinový akcionár zaplatil za akcie cieľovej spoločnosti v uplynulých 12 mesiacoch. Prihliada sa na hodnotou podniku cieľovej spoločnosti podľa poslednej účtovnej závierky. Hodnotí sa aj priemerná obchodovaná cena akcií na regulovanom trhu za obdobie predchádzajúcich troch mesiacov.
Akciová spoločnosť patrí medzi základné formy obchodných spoločností. V prípade akciovej spoločnosti ide o učebnicový príklad kapitálovej spoločnosti, ktorá povinne vytvára základný kapitál, pričom podiely jej spoločníkov sú rozdelené na čiastkové, samostatne obchodovateľné časti. Z právnej úpravy akciovej spoločnosti vyplýva, že akciovú spoločnosť možno považovať za samostatný právny subjekt, ktorým sa stáva jej zápisom do obchodného registra. Akciová spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom a však akcionár neručí za záväzky spoločnosti na základe čoho možno tvrdiť, že vzťahy medzi akcionárom a akciovou spoločnosťou vznikajú vlastne medzi dvomi majetkovo a právne oddelenými subjektmi.
Zakladateľom akciovej spoločnosti môžu byť fyzické, ale ja právnické osoby. Štát môže byť taktiež zakladateľom akciovej spoločnosti a to z toho dôvodu, že Občiansky zákonník ho v súkromnoprávnych vzťahoch stavia do postavenia právnickej osoby. Zakladateľmi akciovej spoločnosti môžu byť len subjekty, ktoré majú právnu subjektivitu. Zakladateľmi akciovej spoločnosti môžu byť tak zahraničné, ako aj slovenské osoby. V prípade zakladania akciovej spoločnosti viacerými zakladateľmi zákon nestanovuje vo svojom ustanovení žiadnu podmienku. Je však potrebné poukázať na podmienku, ktorú zákon stanovuje v prípade založenia akciovej spoločnosti jedným zakladateľom. A to, že v prípade založenia akciovej spoločnosti jediným zakladateľom, musí byť tento zakladateľ právnickou osobou.